Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

Baiblo Mi Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi

A B D E Ɛ F G H I J K L M N O Ɔ P S T U V W Y Z

A

  • Abadon.

    Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, Abadon sisi ji “hɛ mi kpatami” nɛ e ma nyɛ maa tsɔɔ “hɛ mi kpatami muɔ” hulɔ. Se pi he ko nɛ ngɛ nitsɛnitsɛ. E ngɛ heii kaa nɔ́ nɛ munyu nɛ ɔ tsɔɔ ji, ke nɔmlɔ gbo ɔ, e saa nɛ e plɛɔ peeɔ zu. (La 88:11; Hio 26:6; 28:22; Abɛ 15:11) Ngɛ Kpo Jemi 9:11 ɔ, biɛ nɛ a kɛ tsɛ “muɔ voo ɔ nya bɔfo ɔ” ji “Abadon.”

  • Alamot.

    E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la lami mi, nɛ e sisi ji “Yihewi loo Zangmawi.” E ma nyɛ maa pee kaa e ji gbi nɛ he wa nɛ yihewi kɛ laa a. E ma nyɛ maa ba kaa ke a kɛ Alamot tsu ní ɔ, e tsɔɔ kaa á fia la a nɛ e nya nɛ wa loo a la la a kɛ gbi nɛ he wa.—1Kr 15:20; La 46:Yiti Blɔ.

  • Anɔkuale Mawu ɔ.

    Hebri munyu nɛ e sisi ji “Mawu ɔ” lɛ a tsɔɔ sisi ke “anɔkuale Mawu ɔ” nɛ. Ngɛ Hebri gbi mi ɔ, behi fuu ɔ, a kɛ “ɔ” piɛɛɔ munyu nɛ ji “Mawu” he kɛ tsɔɔ kaa e slo Yehowa, nɛ ji anɔkuale Mawu kake too ɔ ngɛ lakpa mawuhi a he. Lɔ ɔ he ɔ, a tsɔɔ Hebri munyu nɛ ɔ sisi ke “anɔkuale Mawu ɔ” konɛ sisi numi nɛ ngɛ Hebri munyu ɔ mi ɔ nɛ je kpo heii.​—1Mo 5:​22, 24; 46:3; 5Mo 4:​39.

D

  • .

    E ji dɔgba loo he ko nɛ nyu beɔ ngɛ, nɛ behi fuu ɔ, lejɛ ɔ gbliɔ ja e su hiɔmi nɛmi be; munyungu nɛ ɔ ma nyɛ maa da si ha pa a nitsɛ hulɔ. Pa komɛ ngɛ nɛ a náa nyu kɛ jeɔ nyu hɛngmɛhi a mi, nɛ be fɛɛ be ɔ, nyu ngɛ pa nɛ ɔmɛ a mi. Ngɛ ngmami kpahi a mi ɔ, a tsɛɛ “dɔ” ke “dɔgba.”—1Mo 26:19; 4Mo 34:5; 5Mo 8:7; 1Ma 18:5; Hiob 6:15.

G

  • Gitit.

    E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la fiami mi, se a li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, eko ɔ, a je kɛ je Hebri munyungu nɛ ji gath ɔ mi. Ni komɛ susu kaa eko ɔ, la nɛ ɔ ji la nɛ a laa ke a ngɛ wai ngae, ejakaa gath sisi ji wai ngami he.—La 81:Yiti Blɔ.

H

  • He nɛ ya hiɔwe.

    E ji he nɛ nihi jaa ngɛ. Behi fuu ɔ, e hiɔ kponguhi, yokuhi aloo kpoku nɛ nihi je blɔ pee nɔ. E ngɛ mi kaa be komɛ ɔ, a jaa Mawu ngɛ hehi nɛ ya hiɔwe nɛ ɔmɛ ekomɛ a nɔ mohu lɛɛ, se behi fuu ɔ, hehi nɛ a ya hiɔwe nɛ ɔmɛ a kpɛti hiɛhiɛɛ ji he nɛ a jaa lakpa mawuhi ngɛ.—4Mo 33:52; 1Ma 3:2; Yer 19:5.

  • Higayon.

    E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la fiami mi nɛ a kɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa á la la ko ha. Ngɛ bɔ nɛ a kɛ tsu ní ngɛ La 9:16 nya a, e ma nyɛ maa tsɔɔ kaa á fia la a blɛuu, loo a mlɛ bɔɔ konɛ nɔ nɛ e ngɛ la a tue bue ɔ nɛ e susu la a he.

K

  • Kaimi afɔle.

    E ji afɔle ɔ fã nyafii ko nɛ daa si kɛ ha afɔle mluku ɔ tsuo. Hebri munyungu nɛ a kɛ tsu ní ɔ tsɔɔ kaa e ji kaimi afɔle, nɛ tsɔɔ kaa e gblaa Mawu juɛmi kɛ baa afɔle ɔ tsuo nɔ.

  • Klaa.

    A pɔɔ Hebri munyungu neʹphesh kɛ Hela munyungu psykheʹ ɔ sisi tsɔɔmi ke klaa. Ngɛ bɔ nɛ a kɛ munyu nɛ ɔmɛ tsu ní ngɛ Baiblo ɔ mi ha a nya a, e ngɛ heii kaa nɔ́ nɛ a tsɔɔ kɛkɛ ji (1) nimli, (2) lohwehi, aloo (3) nɔmlɔ wami loo lohwe wami. (1Mo 1:20; 2:7; 4Mo 31:28; 1Pe 3:20; hyɛ sisi ningma amɛ) E slo bɔ nɛ Baiblo ɔ kɛ munyu nɛ ji “klaa” a tsu ní ha ngɛ bɔ nɛ jamihi fuu kɛ tsuɔ ní ha a he. Baiblo ɔ tsɔɔ kaa ke a kɛ neʹpheshpsykheʹ tsuo tsu ní ngɛ adebɔ níhi nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ a blɔ fa mi ɔ, e kɔɔ nɔ́ ko nɛ ngɛ he lo, nɔ́ ko nɛ a ma nyɛ maa pɛtɛ he, nɔ́ ko nɛ a naa kɛ hɛngmɛ, kɛ nɔ́ ko nɛ ma nyɛ ma gbo he. Ngɛ sisi tsɔɔmi nɛ ɔ mi ɔ, behi fuu ɔ, a da nɔ́ nɛ munyunguhi nɛ ji neʹpheshpsykheʹ tsɔɔ ngɛ munyuza fɛɛ munyuza mi ɔ nɔ kɛ tsɔɔ sisi. A tsɔɔ sisi kaa “wami,” “adebɔ nɔ́,” “nɔmlɔ,” “nɔmlɔ mluku ɔ tsuo,” aloo kaa biɛ nane mi dalɔ kɛkɛ (kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, “ye” kɛ ha “ye klaa”). Ngɛ ngmamihi babauu a mi ɔ, a kɛ bɔ nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ “klaa” sisi ha a woɔ sisi ningma amɛ a mi. Ke munyu nɛ ji “klaa” a je kpo ngɛ ngmami ɔ nitsɛ mi aloo sisi ningma mi ɔ, mi tsɔɔmi nɛ a kɛ ha kɛ sɛ hlami ɔ maa yee bua mo konɛ o nu sisi. Ke a ke nɔ ko nɛ́ e tsu nɔ́ ko kɛ e klaa tsuo ɔ, nɔ́ nɛ lɔ ɔ tsɔɔ ji kaa e sa nɛ nɔ ɔ nɛ ngɔ e he wami tsuo, e tsui tsuo, aloo e wami tsuo kɛ tsu. (5Mo 6:5; Mat 22:37) He komɛ ngɛ nɛ ke a kɛ neʹpheshpsykheʹ tsu ní ɔ, e ma nyɛ ma kɔ nɔ́ ko nɛ nɔ ko suɔ wawɛɛ, loo nɔ́ ko nɛ e jloɔ lɛ ɔ he. A ma nyɛ ma tsɛ nɔmlɔ nɛ e gbo loo lohwe nɛ e gbo hu ke klaa.—4Mo 6:6; Abɛ 23:2; Yes 56:11; Hag 2:13.

  • Koli.

    E kɔɔ lohwehi a kolihi he. A kɛ nuɔ nyu, a kɛ nu woɔ mi, a kɛ ní ngmami nyu kɛ nu nɛ a kɛ dlaa he woɔ mi, nɛ a kɛ peeɔ la fiami níhi loo titimatihi hulɔ. (1Sam 16:1, 13; 1Ma 1:39; Eze 9:2) A pɔɔ “koli” kɛ ní tsumi ngɛ okadi peemi blɔ nɔ kɛ tsɔɔ he wami kɛ kunimi yemi.—5Mo 33:17; Mika 4:13; Luk 1:69.

  • Kora tɛ.

    Wo mi lohwe tsɔwi komɛ a wuhi lɛ peeɔ tɛ nɛ ɔ. E ngɛ kɔla slɔɔtohi. Ekomɛ tsuɔ, ekomɛ ngɛ futaa, nɛ ekomɛ yuɔ. Tɛ nɛ ɔmɛ hiɛ babauu ngɛ Wo Tsu ɔ mi. Ngɛ Baiblo be ɔ mi ɔ, a naa kora tɛ tsutsu ɔ kaa e he jua wa wawɛɛ, nɛ a kɛ peeɔ muɛ, tue nya ní kɛ ní kpahi.—Abɛ 8:11.

L

  • Leviatan.

    E ji lohwe ko nɛ behi fuu ɔ, a kaleɔ lɛ kaa e hiɔ nyu mi, e ma nyɛ maa pee kaa e ji pa mi lohwe ko. Leviatan nɛ a kɛ tsu ní ngɛ Hiob 3:8 kɛ 41:1 ɔ ma nyɛ maa pee nyaka loo pa mi lohwe kpa ko nɛ e kle, nɛ e ngɛ he wami wawɛɛ. Ngɛ La 104:26, e ma nyɛ maa pee kaa wo mi boso he nɔ ko he munyu lɛ a tu ngɛ lejɛ ɔ nɛ. Ngɛ Baiblo ɔ mi he kpahi ɔ, a kɛ Leviatan da si kɛ ha ní kpahi, se pi lohwe pɔtɛɛ ko.—La 74:14; Yes 27:1.

M

  • Mahalat.

    E ji munyungu nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la lami mi, nɛ e je kpo ngɛ La 5388 ɔ mi. E ma nyɛ maa pee kaa e kɛ Hebri munyungu ko nɛ e sisi ji “gbɔjɔ; nu hiɔ” ngɛ tsakpa, nɛ́ tsɔɔ kaa e sa kaa a kɛ aywilɛho gbi nɛ la, loo a la la a mɔbɔmɔbɔ. Ke o hyɛ munyuhi nɛ ngɛ La 5388 ɔ, o maa na kaa la a mi munyu ɔmɛ ngɛ mɔbɔ.

  • Maskil.

    E ji Hebri munyungu ko nɛ a li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, nɛ e je kpo ngɛ la kakaaka 13 a yiti blɔ ningma amɛ a mi. E ma nyɛ maa pee kaa e sisi ji “asilɛ nɛ haa nɛ nɔ pueɔ e yi mi tɛ.” Ni komɛ susu kaa Maskil kɛ munyungu ko nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ sisi ke ‘kɛ hɛ si kami nɛ sɔmɔ’ ɔ ngɛ tsakpa.—2Kr 30:22; La 32:Yiti Blɔ.

  • Miktam.

    E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsu ní ngɛ la kakaaka ekpa yiti blɔ ningma amɛ a mi (La 16, 56-60). A li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, se e kɛ munyungu nɛ ji “ningma” ngɛ tsakpa.

  • Mut Laben. 

    E ji munyungu ko nɛ ngɛ La 9 yiti blɔ ningma a mi. E sisi ji “e kɔɔ binyumu ɔ gbenɔ ɔ he.” Ni komɛ deɔ ke e ji biɛ loo nya blimi munyu kɛ ha la ko nɛ nihi le wawɛɛ, nɛ e sa kaa a kɛ tsu ní ke a ngɛ La 9 ɔ lae.

N

  • Nefilim.

    Mɛ ji bimɛ yiwutsotsɛmɛ nɛ bɔfohi nɛ a plɛ a he kɛ pee nimli ɔ kɛ yihi ba fɔ loko nyu kpekpemi ɔ ba.​—1Mo 6:4.

  • Nehilot.

    E ji munyungu ko nɛ a li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, nɛ e je kpo ngɛ La 5 ɔ yiti blɔ ningma a mi. Ni komɛ susu kaa e ji nɔ́ ko nɛ a kpaa ngɛ la fiami mi. A tsɔɔ kaa Nehilot kɛ Hebri munyungu nɛ ji cha·lilʹ (bɛ) ɔ ngɛ tsakpa. Se e ma nyɛ maa da si ha la a nitsɛ hulɔ.

  • Ngmɛdu.

    A kɛ munyungu nɛ ɔ tsuɔ ní ngɛ blɔ slɔɔtohi a nɔ ngɛ Ngmami ɔ mi. E ma nyɛ maa da si kɛ ha: (a) wu nɛ a duɔ, (b) nɔ ko sisi bimɛ aloo e nina.

P

  • Pomegranet.

    E ji tso yiblii ko nɛ ngɛ kaa apol, nɛ e sisi ɔ ngɛ kaa jlasi. E toto ɔ he wa, nɛ ní tsɔwitsɔwi lokotoo komɛ ngɛ mi. Wu nyafinyafi nɛ a tsuɔ kɛ nyu ngɛ ní tsɔwitsɔwi ɔmɛ a mi. A pee ní komɛ kaa pomegranet kɛ wo osɔfo nɔkɔtɔma a tade klɔii nɛ kɔni be he ɔ nya fiami ɔ nya, nɛ a pee eko hu kɛ wo titimahi nɛ ji Yakin kɛ Boaz nɛ ngɛ sɔlemi we ɔ hɛ mi ɔ a yi mi kpɔ ɔmɛ a he.​—2Mo 28:34; 4Mo 13:23; 1Ma 7:​18.

S

  • Sela.

    E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la fiami loo la lami mi. E je kpo ngɛ La womi ɔ kɛ Habakuk womi ɔ mi. E ma nyɛ maa tsɔɔ kaa ke a ngɛ lae nɛ a su lejɛ ɔ, a mlɛ bɔɔ konɛ a susu la nɛ a la a he, aloo a ha nɛ he numi nɛ ngɛ la a mi ɔ nɛ je kpo heii. Greek Septuagint ɔ tsɔɔ Sela sisi ke di·aʹpsal·ma, nɛ e sisi ji “mlɛmi nɛ a maa mlɛ ke a ngɛ lae.”—La 3:4; Hab 3:3.

  • Sheminit.

    E ji munyungu ko nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ la fiami mi, nɛ ke a tsɔɔ sisi tɛɛ ɔ, e sisi ji “kpaanyɔne.” E ma nyɛ maa tsɔɔ kaa e sɛ nɛ la a nɛ a ngɛ lae ɔ nya nɛ wa. Ke e kɔɔ la fiami níhi a he ɔ, e ma nyɛ maa tsɔɔ kaa á ngɔ la fiami níhi nɛ a nya wɛ kɛ tsu ní. Nɛ ke nya lɛ a kɛ ngɛ lae ɔ, e ma nyɛ maa tsɔɔ kaa a ngɔ la fiami níhi nɛ a nya wɛ kɛ fia konɛ a kɛ gbi blɛuu nɛ la kɛ nyɛɛ se.—1Kr 15:21; La 6:Yiti Blɔ; 12:Yiti Blɔ.

  • Sɔ fɔmi.

    Tɛ longolongohi aloo tso tsɔwitsɔwi nɛ a poo aloo tɛhi nɛ a kɛ maa juɛmi nya si. A buaa ní nɛ ɔmɛ a nya kɛ woɔ bo nɛ a ku mi mi aloo buɛ ko mi kɛkɛ a mimiɛɛ lɛ. Nɔ́ nɛ e maa je bo ɔ loo buɛ ɔ mi kɛ nɔ si aloo nɔ́ nɛ a ma je ngɛ mi ɔ ji nɔ́ nɛ a hla a nɛ. A pɔɔ sɔlemi ngɛ enɛ ɔ peemi mi.​—Yos 14:2; Abɛ 16:33; Mat 27:35.

T

  • Tarshish melehi.

    Be ko nɛ be ɔ, e ji biɛ nɛ a kɛ tsɛɔ melehi nɛ a hiaa blɔ kɛ yaa blema Tarshish ɔ (mwɔnɛ ɔ, a tsɛɔ lɛ ke Spania). E ngɛ kaa nɔ́ nɛ pee se ɔ, a kɛ biɛ nɛ ɔ tsɛɔ mele nguahi nɛ a hiaa blɔ kɛ yaa hehi nɛ a kɛ ɔ. Salomo kɛ Yehoshafat kɛ melehi kaa kikɛ ɔ tsu ní kɛ ye jua.​—1Ma 9:​26; 10:22; 22:48.

W

  • Wɔ Titima.

    Behi fuu ɔ, e ji tɛ ko nɛ maa si kaa tso jai, e ma nyɛ maa pee kaa e ji Baal loo lakpa mawu kpa komɛ a he amagahi nɛ a pee mɛ kaa nyumutso.​—2Mo 23:24.

  • Wɔ tso.

    Hebri munyungu nɛ ji (ʼashe·rahʹ) tsɔɔ (1) wɔ tso nɛ daa si kɛ ha Ashera, nɛ ji Kanaan bi a yo mawu nɛ a susu kaa e haa nɛ nɔ fɔɔ, loo (2) yo mawu nɛ ji Ashera a nitsɛ he amaga. E ma nyɛ maa ba kaa wɔ tso ɔmɛ daa si jai, nɛ eko ɔ, a kɛ tso pee e fã ko. E ma nyɛ maa ba kaa e ji tso nɛ a hlɔ loo a kpɛ́, aloo tso nitsɛ nɛ maa si.​—5Mo 16:21; Man 6:26; 1Ma 15:13.

Y

  • Yedutun.

    E ji munyungu ko nɛ a li nɔ́ tutuutu nɛ e tsɔɔ, nɛ e je kpo ngɛ La 39, 6277 yiti blɔ ningma amɛ a mi. La nɛ ɔmɛ a yiti blɔ ningma amɛ ji blɔ tsɔɔmi nɛ tsɔɔ bɔ nɛ e sa kaa a la la nɛ ɔmɛ ha. Eko ɔ, e tsɔɔ blɔ nɔ nɛ e sa kaa a gu kɛ la la a, loo la fiami níhi nɛ e sa kaa a kɛ tsu ní. A tsɛɛ Levino ko nɛ e laa ke Yedutun. Lɔ ɔ he ɔ, e ma nyɛ maa pee kaa lɛ, loo e binyumu ɔmɛ lɛ a toɔ bɔ nɛ a laa Yedutun ha a he blɔ nya, loo mɛ lɛ a pee la fiami níhi nɛ a kɛ fiaa la nɛ ɔmɛ.

  • Yoku Kuɔmi La.

    E ji La 120-134 ɔ yiti blɔ ningma. E ngɛ mi kaa e slo bɔ nɛ nihi nu munyu nɛ ɔ sisi ha mohu lɛɛ, se nihi fuu susu kaa Israelbi ɔmɛ kɛ bua jɔmi laa la 15 nɛ ɔmɛ ke a ngɛ kuɔe kɛ yaa Yerusalem nɛ ngɛ Yuda a konɛ a ya ye gbijlɔ titlii etɛ nɛ a yeɔ daa jeha a.

  • Yɔkɔ.

    Ke ningma okadi wayo lɛ je sisi ɔ (yɔkɔ), e daa si kɛ ha gɔ aloo sãamuɔ. Ke ningma okadi ngua lɛ je sisi ɔ (Yɔkɔ), e daa si kɛ ha okadi peemi mi he ko nɛ gbogboe ɔmɛ ngɛ, nɛ e kɛ Hebri munyungu “Sheol” kɛ Hela munyungu “Hades” kɔ. A kale lɛ ngɛ Baiblo ɔ mi kaa e ji si fɔfɔɛ ko nɛ ní tsumi ko aloo nile ko be.​—1Mo 47:30; Fiɛ 9:​10; Nít 2:​31.

  • Yurim kɛ Tumim.

    A ji ní komɛ nɛ osɔfo nɔkɔtɔma a kɛ tsuɔ ní ke ma a sane ko nɛ he hia te si nɛ a ngɛ Yehowa juɛmi hlae ngɛ sane ɔ he, nɛ a kɛ tsuɔ ní kaa bɔ nɛ a fɔ̃ɔ sɔ kɛ hlaa sanehi a mi ɔ. Be fɛɛ be nɛ osɔfo nɔkɔtɔma a maa ya bo tsu ɔ mi ɔ, a kɛ Yurim kɛ Tumim woɔ e tade ɔ gugue nɔ hami nɔ́ ɔ mi. E ngɛ kaa nɔ́ nɛ a kɛ Yurim kɛ Tumim kpa ní tsumi kɛ je be nɛ Babilon bi ɔmɛ kpata Yerusalem hɛ mi ɔ.—2Mo 28:30; Neh 7:65.