Murowe mpantta wa sirimuhina

Murowe mpantta wa myaha sirimuhina

MWAHA ONITHOKORERIWA 29

NSIPO 121 Nikhaleke Oowiihiiha

Nikhaleke Oowiihiiha Okathi Nneehereriwa Ahu

Nikhaleke Oowiihiiha Okathi Nneehereriwa Ahu

“Muthipeleleke owehaweha, nvekeleke voohihiyererya, wira muhimore mweehereriwaka”.MATH. 26:41.

ELE NINROWA AHU WIIXUTTA

Mwaha ola, nnimwiixutta efaita erina aya osyaka opaka itampi nave nnoosuwela itthu sikhanle ooniriha opaka itampi iyo.

1-2. a) Nlopolo xeeni Yesu aavanha awe awiixutti awe? b) Xeeni awiixutti awe yaamuhiyale aya Yesu? (Nwehe eteseenyo.)

 YESU ahimmye wiira “murima onniphavela tthiri, masi erutthu teri yootteettheya”. a (Math. 26:41b) Moolumo ala, annooniherya wiira Yesu aanisuwela wiira na atthu oottheka. Nave annivareleya muteko ntoko nlopolo, wiira nihaana osyaka wiiroromela. Ohiyu ene yoole, awiixutti awe yaahihimya wiira awo khiyaakhala-khala amuhiyaka Yesu. (Math. 26:35) Nto yoothanla eyo yaari yooloka. Hata vari siiso, mwaha wa owoova atthu awo khiyaapanke etthu yaaleihenrye aya, nto yaapaka itthu soohiloka. Tivonto Yesu aaloponle awe ahimyaka so: “Muthipeleleke owehaweha, nvekeleke voohihiyererya, wira muhimore mweehereriwaka”. — Math. 26:41a.

2 Mooripiha murima, awiixutti ale khiyaathipelenle okhala oowehaweha. Okathi Yesu aavariwa awe, awiixutti awe khiyaathipelenle okhala ni yena ni yaahitthyawa mwaha wa owoova atthu. Okhala wiira yaahihiya okhala oowehaweha, awiixutti ale yaahipaka etthu yaahaaleiherya aya, eyo piiyo, yaahimuhiya Yesu. — Math. 26:56.

Yesu ahaalela awiixutti awe wiira yahaana ohihiya okhala oowehaweha wiira ahimore yeehereriwaka, masi awo yaahimuhiya (Nwehe ittima 1-2)


3. a) Wiira nikhale oororomeleya wa Yehova, xeeni ninreerela ahu osyaka wiiroromela? b) Exeeni ninrowa ahu othokorerya mwaha ola?

3 Hiyo nihitepeke wiiroromela, nuupuwelaka wiira khula okathi ninrowa okhala oolipa ni opakaka itthu sooloka. Nimpirisari wiimananiha, wiira nihipake etthu ekhanle omuriipiha murima Yehova. Ntoko ninsuwela ahu, na atthu oottheka, nto moowaakuveya pooti okhumelela etthu ekhanle ooneehererya opaka etthu yoohiloka. (aRom. 5:12; 7:21-23) Wiira nihihiye omuroromela Yehova ni Yesu, nihaana otthara miruku Yesu ovanha awe, sa othipelela okhala oowehaweha okathi sinniphwanya aya sooweha. Mwaha ola, onoonikhaliherya wiixutta moota nikhanle ahu oopaka eyo. Wanipacerya, ninrowa othokorerya itthu ninreerela ahu okhalana ephoole. Moottharelana, nnimwiixutta moota nikhanle ahu oosyaka sooweha. Nuumala-vo, nnoothokorerya moota woohihiya okhala oowehaweha.

MUSUWELEKE SOOTTEETTHEYA SANYU

4-5. Xeeni ninreerela ahu okhalana ephoole ni itampi nnoona ahu okhala saamukhaani?

4 Hata itampi seiye nnoona ahu okhala saamukhaani, iyo pooti ohonona waataana wahu ni Yehova. Nave iyo pooti oniiriha opaka itampi suulupale.

5 Ootheene ahu sinniniphwanya sooweha sikhanle ooniiriha opaka etthu yoohiloka. Khula mmosa a hiyo okhalana sootteettheya sikhanle oomwiiriha opaka etampi, okhalana mweettelo woohiloka aahiiso otakiha muupuwelo wa olumwenku ola. Mwa ntakiheryo, atthu akina anniwanana sooweha ntoko orupihana woohiloka. Nave akina, anniimananiha osyaka sooweha sikhanle oowiiriha opaka etampi ntoko wiivukula ni oweha epornokrafia. Nave-tho akina anniimananiha oxintta sooweha ntoko owoova atthu, ohiphavela oleeliwa, okhala oovirikana ni atthu akina aahiiso mikhalelo sikina. Ntoko Yakobo ohimmye awe, “khula mutthu onneehereriwa ni ophavela wawe sootakhala, weiwo onimoototha, onamuhapuxa”. — Yak. 1:14.

6. Etthu xeeni ninreerela ahu osuwela?

6 Niireke munnisuwela sootteettheya sanyu? Ti vootakhala wuupuwela wiira khanirina sootteettheya aahiiso wuupuwela wiira nookhalana ikuru wiira nixintte sooweha sootheene sinniphwanya. (1 Yoh. 1:8) Muhiliyale ele murummwa Paulo aahimmye awe wiira hata ale ‘aneettihiwa ni munepa wa Muluku’ pooti opaka etampi akhala wiira anoohiya okhala oowehaweha. (aGal. 6:1) Nto nihaana okhala oowiiyeviha ni osuwela wiira ootheene ahu nookhalana sootteettheya. — 2 aKor. 13:5.

7. Ephoole xeeni ninreerela ahu okhalana? Nvahe ntakiheryo.

7 Nto akhala wiira noosuwela sootteettheya sahu, exeeni nikhanle ahu oopaka? Nimpirisari wiimananiha vanceene wiira nihimore neehereriwaka! Mwa ntakiheryo, ixiri sa ipooma okathi ole wa Biibiliya, opuro waatepa woopiha waakhala vamukhora. Ti maana aya yaakhala aya makwarta manceene wiira ewehaweheke. Mwa enamuna emosa-ru, nihaana okhalana ephoole aahiiso osuwela sootteettheya sahu wiira nihimore. — 1 aKor. 9:27.

MOOTA WOOSYAKA SOOWEEHA NI SOOTTHEKA

8-9. Moota xeeni mmiravo oniromoliwa Miruku ekapiitulu 7 aakhanle awe oosyaka opaka etampi? (Miruku 7:8, 9, 13, 14, 21)

8 Ninrowa ohihiya sai okhala owehaweha ni osyaka sooweha sikhanle ooniiriha opaka itampi suulupale? Ninniixutta etthu ni mmiravo oniromoliwa eliivuru ya Miruku ekapiitulu 7. Owo aahirupihana voohiloka ni muthiyana mmosa namararuwa. Eversiikulu 22 enihimya wiira mmiravo owo aahimutthara “nananoru”. Iversiikulu sikina sa ekapiitulu ela, sinnooniherya soothanla aapanke awe seiyo moowaakuveya saamwiirinhe opaka etampi.

9 Etthu xeeni yaamwiirinhe mmiravo ole opaka etampi? Etthu yoopacerya, okathi vaapacenrye aya oriipa, “Owo anetta mphironi yattamenle empa ya namararuwa owo”. (Musome Miruku 7:8, 9.) Moottharelana, nuumala onweha muthiyana owo khaamuhulunwe. Nuumala-vo, aaheemererya obexariwa ni muthiyana owo ni onanwiriyana itthu aahimya awe. Muthiyana owo aahihimya wiira aahivaha mukuttho wootthapela ni aahimmaliherya natiri ammanale awe. Waanyiheryasa owo aaphavela wiira mmiravo ole uupuweleke wiira owo khahiyo muthiyana ootakhala. (Musome Miruku 7:13, 14, 21.) Vaakhanle wiira mmiravo ole khaapanke itthu iya sootheene, owo khaarowa weehereriwa ni khaapaka etampi.

10. Moota xeeni mutthu mukina olelo-va okhanle awe oopaka etampi emosa-ru aapanke awe mmiravo ole?

10 Yoowiiraneya ela ennooniherya etthu ekhanle oowiiraneya ni khula mmosa a arumeyi a Yehova. Hiyo pooti opaka etampi yuulupale ni muhoolo mwaya nnuupuwela wiira itthu sootheene siranenyale “moowaakuuveya”. Aahiiso atthu akina pooti ohimyaka wiira “kipanke moohisuwela”. Masi akhala wiira nnimuupuwelela, nnooweha wiira nipanke etampi eyo mwaha woowi soothanla sahu saari soohiloka. Nave eyo pooti wiiraneyaka mwaha woowi naathanlale moohiloka apatthani, matthekulelo ahu toohiloka aahiiso orowa mapuro oohiloka okhale nimurumeelaka interneeti wala orowa hiyo axineene. Nave eyo pooti wiiraneya vakhala wiira nnoohiya omusoma Biibiliya, orowela mithukumano aahiiso olaleya ihapari sooreera. Ntoko yiiraneyale aya ni mmiravo oniromoliwa eliivuru ya Miruku, soottheka sawe khahiyo siiraneyale ‘moowaakuveya’, masi waari mwaha wa soothanla sawe soohiloka.

11. Exeeni ninreerela ahu osyaka wiira nihipake etampi?

11 Exeeni nniixutta ahu? Ohiya paahi osyaka opaka etampi, masi nihaana osyaka itthu sikhanle ooniiriha opaka etampi. Salomoni ohiiwanyeiha eyo, olavulaka sa etthu yaamwiiranenle mmiravo ole ni muthiyana namararuwa. Olavulaka sa muthiyana namararuwa, owo onninlopola ohimyaka so: “muhihapuweleké miphito sawe”. (Mir. 7:25) Nave onnihimya-tho so: “Mmutthyaweke muthiyana namararuwa: muhattamelé mukhora w’emp’awe”. (Mir. 5:3, 8) Tthiri wiira nihipake etampi, nihaana osyaka itthu sikhanle ooniiriha opaka etthu enrowa omuriipiha murima Yehova. b Eyo enihela muhina opaka itthu aahiiso ovara miteko seiye nnoona ahu wiira khahiyo sootthekeya wa makristau masi nisuwelaka wiira pooti oniiriha opaka etthu yoohiloka. — Math. 5:29, 30.

12. a) Exeeni Yoobi aaleihanne awe ni maitho awe? (Yoobi 31:1) b) Nto eyo yaamukhalihenrye sai?

12 Tivonto nihaana wiimananiha opaka itthu sooloka wiira nisyake opaka etampi. Eyo ti etthu Yoobi aapanke awe. Owo ‘aahileihana ni maitho’ awe wiira ahinwehe mwaaruusi aahiiso muthiyana mukina numphavela. (Mmusome Yoobi 31:1.) Yoobi aaniimananiha opaka ele aalakenle awe, nto eyo yaahimukhaliherya ohipaka itthu soohiloka ni osyaka orupihana woohiloka. Nave hiyo nihaana osyaka sooweeha sootheene sikhanle ooniiriha opaka etampi.

13. Xeeni ninreerela ahu okhapelela muupuwela ahu? (Nwehe ifootu.)

13 Nave-tho hiyo nihaana okhapelela muupuwelo ahu. (Okhum. 20:17) Atthu akina, anoona wiira khahiyo ti vootthekeya, mutthu wuupuwela oopaka etampi, masi waahipake-ru. Muupuwelo owo ti woohiloka. Vakhala wiira mutthu onuupuwelela opaka itthu soohiloka, ohinahiya muupuwelo owo, moowaakuveya onoopaka etampi. Ni moolumo makina, naarowa ohimya wiira mutthu onincererya sooweeha sawe oniimananiha awe oxintta. Ekeekhai wiira nnaamukhalana miyuupuwelo soohiloka, masi etthu nikhanle ahu oopaka, okhootta moowaakuveya ni nnapaka itthu sooloka. Napaka eyo, nnoosyaka muupuwelo woohiloka, yoowo waarowa wunnuwa ni wuncererya yoophavela ahu ya opaka etampi. — aFil. 4:8; aKol. 3:2; Yak. 1:13-15.

Nihaana osyaka khula etthu ekhanle ooniiriha opaka etampi (Nwehe ettima 13)


14. Etthu xeeni-tho enrowa onikhaliherya osyaka opaka etampi?

14 Exeeni nikhanle ahu oopaka wiira nisyake yooweeha ya opaka etampi? Khula okathi nihaana okupali wiira wiiwelela malakiheryo a Yehova ni murima ahu wootheene, ti etthu yooloka nikhanle ahu oopaka. Ekeekhai wiira ikwaha sikina pooti ovilaka wiiriha muupuwelo ahu, soophavela sahu ni yoolakela ahu okhala moovarihana ni ele Muluku oniphavela awe. Masi vakhala wiira nnimwiimananiha opaka eyo, nnookhalana murima wooloka ni muupuwelo woomaaleleya.

15. Xeeni ninreerela ahu okhalana ni wunnuuherya soophavela sooloka?

15 Nto nihaana okhalana ni wunnuuherya soophavela sooloka. Vakhala wiira nnimwiixutta ‘onyokha sootakhala ni ophenta sooreera’ eyo enoonikhaliherya opaka itthu sooloka ni osyaka itthu saarowa oniiriha opaka etampi. (Am. 5:15) Nave nakhalana soophavela sooloka, sinoonikhaliherya osyaka sooweeha sikhanle ookhumelela mootutuxerya.

16. Okhalela nthiti miteko sa Muluku sinrowa onikhaliherya sai ohihiya okhala oowehaweha? (Nwehe ifootu.)

16 Ninrowa wunnuuherya sai soophavela sooloka? Nnimunnuuherya vakhala wiira nnookhalela nthiti ovara miteko sa Muluku. Vaavo nihincompela ahu mithukumano ni muteko woolaleerya, ninnincererya yoophavela ahu ya omuhakalaliha Yehova ni khaninrowa opaka etthu yoohiloka. (Math. 28:19, 20; aHeeb. 10:24, 25) Nave okathi ninsoma ahu ni wuupuwelela Nuulumo na Muluku, ninnilipiha ophenta wahu opaka itthu sooloka ni osyaka opaka itthu soohiloka. (Yoox. 1:8; Esal. 1:2, 3; 119:97, 101) Muhiliyale etthu Yesu aalenle awe awiixutti awe. Owo aahimmye so: “Nvekeleke voohihiyererya, wira muhimore mweehereriwaka”. (Math. 26:41) Vaavo ninviriha ahu okathi ninvekelaka Tiithi ahu a wiirimu, owo onninikhaliherya wuncererya yoophavela ahu ya omuhakalaliha. — Yak. 4:8.

Okhalela nthiti miteko sa Muluku, eyo enoonikhaliherya osyaka opaka itampi (Nwehe ettima 16) c


MUHIHIYE OKHALA OOWEHAWEHA

17. Yooweha xeeni Pedru ahaaxinttale awe moomalela?

17 Woonasa wene, hiyo pooti owerya oxintta sooweha sikina moowaakuveya. Masi sikina pooti oviriha okathi munceene niimananihaka oxintta. Nrowe nthokorerye etthu yiiraneyale ni murummwa Pedru. Owo aahimukhootta Yesu ikwaha tthaaru ooniheryaka wiira aaniwoova atthu. (Math. 26:69-75) Muhoolo mwaya, Pedru aahixintta woova ni aahooniherya olipa murima vaavo aalaleerya awe musineedrio ohoovaka. (Mit. 5:27-29) Nuuvira iyaakha, “owoovaka ale oowinnuwihiwa” owo aahihiya olya vamosa ni makristau yahaakhanle ayuda. (aGal. 2:11, 12) Eyo enooniherya wiira Pedru aahitthikela owoova atthu. Woonasa wene owo khaaxinttale moomalela yooweeha ele.

18. Exeeni ekhanle oowiiraneya ni sooweeha nirina ahu?

18 Waanyiheryasa etthu yaamwiiranenle Pedru pooti oniiraneela. Moota xeeni? Woonasa wene hiyo pooti wuupuwelaka wiira noowerya oxintta yooweeha naarina ahu. Mwa ntakiheryo, munna mmosa onihimya so: “Kaahiviriha iyaakha 10 kihiwehale epornokrafia, nto kuupuwela wiira kaahiwerya oxintta yoolema ele yoohiloka. Masi yoolema ele khiyaamala-manle, yaarimwiipitha ntoko mwaamunama oowoopiha yoowo onilipelela okathi wooreerela wiira omutuphele mutthu”. Munna ole khaahiyale wiimananiha wiira oxintte yoolema ele. Owo aahoona wiira aapirisari opaka eyo khula nihiku, eyo piiyo, woonasa wene okumi awe wootheene olumwenku ola wootakhala. Nto okhaliheriwaka ni mwaarawe vamosa ni axitokweene a mmulokoni, munna ole onniimananiha ohiweha-tho epornokrafia.

19. Exeeni ninreerela ahu opaka nakhalana yooweeha nihinwerya ahu oxintta?

19 Akhala wiira nookhalana muxankiho aahiiso yooweeha nniimananiha ahu oxintta, exeeni nikhanle ahu oopaka wiira ehiniirihe opaka etampi? Etthu nikhanle ahu oopaka, ori ohihiya otthara miruku sa Yesu sini: “Muthipeleleke owehaweha”. Hata nuupuwelaka wiira opatthani ahu ni Yehova ti woolipa, nihaana ohihiya osyaka itthu saarowa oniiriha opaka etampi. (1 aKor. 10:12) Muupuweleke itthu mwaapanke anyu wiira muxintte muxankiho owo ni nvikaniheke opaka seiyo. Eliivuru ya Miruku 28:14 enihimya so: “Òreriwa t’ule onattittimiha Apwiya mahiku othene”.2 Ped. 3:14.

MAREELIHO NIMPHWANYA AHU MWAHA WOOKHALA OOWEHAWEHA

20-21. a) Mareeliho xeeni ninrowa ahu ophwanya naahihiye okhala oowehaweha mwaha wa sooweha sahu? b) Napaka mpantta ahu Yehova onrowa onikhaliherya sai? (2 aKorinto 4:7)

20 Nikupaliki wiira ninniphwanya mureerelo, vaavo nihinhiya ahu okhala oowehaweha wiira niheehereriwe opaka etampi. Ninniphwanya ohakalala weekeekhai vaavo nniiwelela ahu malakiheryo a Yehova ohiya ophavela “opuha vakhaani” ni miteko sa etampi. (aHeeb. 11:25; Esal. 19:8) Okhala wiira Yehova onipattunxe wiira nikhaleke moovarihana ni malakiheryo awe. (Maph. 1:27) Akhala wiira nnoomwiiwelela Yehova nnookhalana murima wooloka ni nlipelelo na okhala mahiku ootheene elapo esya. — 1 Tim. 6:12; 2 Tim. 1:3; Yuda 20, 21.

21 Ekeekhai wiira “erutthu teri yootteettheya” masi eyo khentaphulela wiira khanikhanle oopaka etthu wiira nixintte sootteettheya sahu. Tthiri Yehova onoonivahaka ikuru nimpirisari ahu. (Mmusome 2 aKorinto 4:7.) Muhiliyale wiira Yehova onnivaha ikuru sinivikana owerya wa mutthu. Etthu Yehova onilipelela awe, ori orumeela ikuru sahu wiira nixintte sooweha. Akhala wiira noopaka mpantta ahu, nikupaliki wiira Yehova onimwaakhula mavekelo ahu ni onivaha ikuru nimpirisari ahu wiira nixintte sooweha. (1 aKor. 10:13) Nikhaliheriwaka ni Yehova nnoowerya ohihiya okhala oowehaweha ni oxintta sooweeha.

NSIPO 47 Ninvekeleke Yehova Okathi Wotheene

a MOOLUMO OOTTHOKIHERIWA: “Murima” onihimmwa Matheyo 26:4 onitaphulela ikuru sinimwiiriha mutthu olavula aahiiso opaka etthu. Nave “erutthu” enitaphulela makhalelo ahu mwaha wookhala atthu oottheka. Hiyo pooti ophavelaka opaka etthu yooloka masi naahikhalane ephoole, pooti opaka etthu Biibiliya onihimya awe okhala yoohiloka.

b Mutthu opanke etthu yoohiloka, pooti osoma eliivuru Okumi Woohimala!, yoosoma 57 iponto 1-3 ni mwaha oni: “‘Maitho Anyu Eweheke’ Itthu sa Muhoolo” ori Owehaweha, a Novembro a 2020, ipaax. 27-29, itti. 12-17.

c OTTHOKIHERIWA WA EFOOTU: Munna mmosa osomaka yoolepa ya nihiku voosiisu, omusomaka Biibiliya okathi woophumurya omutekoni ni iirelaka mpantta mithukumano sa eriyari ya esumana ohiyu.