Kit ame Baibul Otuno kede Baŋwa
Ŋeyo ni Baibul obwot ame pe obalo tuno naka i karewa-ni tye me taŋo tutwal. Otyeko coyo mwakki akato 1,900 okato aŋec. Onwoŋo ocoo i jammi ame balle oko bala—papara ame oyiko i kom aladu kede lao lee—dok coc acon onwoŋo tye i leb ame jo anok keken aye kobo i kare-ni. Dok wegi twerrogo, cakere i kom oloc tuno kede baŋ otela dini me kare acon, otemo gini ballo nyo daŋ rwenynyo Baibul oko.
BAIBUL obwot i ayelayela te doko buk ame doŋ jo ŋeo akato niŋo? Nen koŋ ka jammi aromo aryo.
Coc Apol ame Obedo Kobbo Iye Gwoko Mio Mom Rwenyo
Jo Icrael ame ogwoko ginacoa acon me Baibul, ogwoko gini buk adola acon idiro kun obedo kobbo coc iye tyen apol. Me apor, Obaŋa okobbi obakki me Icrael me ‘coyo cik man i bukkoro pirgi, kun okwanyo koppere i buk ame olamdog ame obedo jo Levi onwoŋo gwoko.’—Lodo Cik 17:18.
Jo Icrael apol onwoŋo maro kwanno Ginacoa, kun oŋeo ni coc iye obedo kop Obaŋa. Pi man, opwony cik ame opwonyogi irwom amalo aye onwoŋo kobo coc me ginacoa idiro meicel. Apwony cikkoro acel anyiŋe Ejira ame onwoŋo lworo-Obaŋa okobo i kome ni obedo “apwony cik ame ŋeo cik a Muca atek meicel, cik ame rik Rwot Obaŋa me Icrael omio baŋ Muca.” (Ejira 7:6) Gurup Opwony cik ame gin Ojudaya, ame okobo coc i Ginacoa me leb Eburania, nyo “Cik Acon,” i kine me mwaka mia me abicel kede apar K.M., okwano gini naka nyukta me ginacoa acel acel wek balloro keken bed pe i kobbo. Kit diro me kobbo coccono okonyo me nenno ni ginacoa ame okobo tye kakare dok omio Baibul obwot bed bala okwor obedo tutte atek aboŋo jallo me temmo ballo oko.
Me apor, i mwaka 168 K.M.P., Aloc me Ciria anyiŋe Antiochus IV otemo ballo Ginacoa me leb Eburania luŋ ame onwoŋo tye i lobo Palestine. Kopporo me tekwaro Ojudaya kobo ni: “Buk adola moro keken me cik a gin onwoŋo, onwoŋo oyeco dok ote waŋŋo daŋ oko.” Buk me The Jewish Encyclopedia kobo ni: “Jo ame omiogi tic me ketto cik magi i tic otio kede gero meicel . . . Bedo kede buk acil . . . onwoŋo kelo pwod me to.” Ento Ginacoa obwot i kin Ojudaya ame onwoŋo tye i Palestine kede mogo ame onwoŋo tye a kwo i lobe okene.
Ame pe orii i ŋe ococ me Ginacoa me leb Grik, nyo “Cik Anyen,” tyekko ticgi, waraga ame gin ocoo, kop odwarpiny, kede jammi ame otimere i tekwaro te cakko nyaa irwom amalo. Me apor, Lakana ocoo jiri mere i Epeco nyo i kabedo moro acok kede. Aco kun bute moro me jiri-nono, ame wegi ŋeccogo kobo ni okobo coccere ka i kine me mwakki ame pe tuno 50 i ŋe en coyo koppere-nono, obin onwoŋo i bor piny aromo mayiro mia apol ata i lobo Miciri. Waraga ame onwoŋo-naca, onyuto ni Okricitayo ame okwo i lobe mogo iteŋe, onwoŋo tye kede ginacoa ame i kare-naca teko me cuny Obaŋa onwoŋo pwod omio jo ocoo acoa.
Pokko kop Obaŋa i kabedo apapat daŋ okonyo me miyo bwot mwakki mia apol i ŋe kare a Kricito. Me apor, ame piny doŋ owalakino odikko me nino dwe 23, dwe me aryo, mwaka 303 K.M., Ŋec okatto ni Aloc me Roma anyiŋe Diocletian ociko waŋe me nenno ni omonynyere oturo doggola me kanica eka ote waŋŋo gini Ginacoa apol. Diocletian otamo ni onwoŋo etwero jwayo dini Okricitayo oko kun erwenyo cocgi acil oko. Nino ame lubo, en omio cik ni myero waŋ Baibul ame tye i te loc me Roma luŋ i nyim lwak. Cite, Baibullogo pwod obwot, dok obin onwoo goyo. I ateni, bute aryo adoŋo me Baibul i leb Grik ame twero bedo ni oyiko a pe otero kare i ŋe awunawuna a Diocletian obwot tuno naka i kare-ni. Acel tye i Roma; en okene tye i Laiburari me Britain ame tye London, i lobo England.
Kadi bed ni coc me Baibul acon ikokome pe ru onwoŋere, Baibul aluto nyo bute tuttumia apol ata ame ocoo acoa kede ciŋ obwot tuno naka i karewa-ni. Mogo i kingi doŋ otii tutwal. Ce ni kwena ame onwoŋo tye i ginacoa ame ogeo coyo olokere oko i kare me kobbo coc iye? Lo moro ame okwano kop me Baibul atut anyiŋe W. H. Green okobo adok i kom Ginacoa me leb Eburania ni: “Otwero kobbo aboŋo lworo ni pe tye coccoro okene me kare acon ame okobo kakare dok idiro akato man.” Adok i kom Ginacoa me leb Grik, lo moro ame onwoŋo ŋeye tutwal i kop i kom ginacoa acon me Baibul, anyiŋe Frederic Kenyon, ocoo ni: “Kare ame tye i kin nino dwete ame otero i coyo ginacoa acon kede jammi ame moko kare ame obwot kede nonok tutwal, ame mio pe otwero kwero berrere, dok doŋ ojwao kit akalakala moro keken ni Ginacoa otuno baŋwa i kite ame onwoŋo ocoo kede ikokome. Ateni kede genne ame tye i buke me Cik Anyen, mio otwero tero ni ocuŋ i guti ikokome.” En daŋ okobo ni: “Otwero mokko kede tekcuny ni, kop atye i ginacoa me Baibul ogwoko aber dok genne. . . . Kodi kop-pi pe otwero kobbo i kom bukkoro okene me kare acon i wi lobo-ni.”
Gonynyo Baibul
Gin okene me aryo a pire tek ame okonyo me miyo Baibul bedo buk ame ŋeye-akato baŋ dano, obedo tye mere i leb apol apapat. Kop ateni man rwatte kede yik Obaŋa ni jo me rok luŋ kede leb apapat ŋe dok oworre i “cuny kede ateni.”—Lakana 4:23, 24; Mika 4:2.
Ginacoa me leb Eburania aŋeye ame ogeo gonynyo onwoŋo obedo en ame ogonyo i leb Grik (Septuagint version). Onwoŋo ogonyo pi Ojudaya-ame kobo leb Grik ame pe bedo gini i lobo Palestine dok obin otyeko gonynyo cocok mwakki aromo mia aryo ame Yecu pe ru ocako ticcere me pwony i lobo. Obin ogonyo Baibul aluto, meddo kede Ginacoa me leb Grik i leb apol apapat i kine me mwakki mia mogo anok ame otyeko coyo iye. Ento icennere, obakki kede olamdog ame onwoŋo myero tim ginnoro luŋ a gin twero me miyo Baibul tuno baŋ jo, dok otimo ka oluŋtuke mere. Gin otemo miyo rommigi bedo i colpiny i yo me cuny kun mom oye ni gony kop Obaŋa i leb apapat ame onwoŋo ŋeye baŋ jo.
Me kwero tam Otela dini kede Gamente, co mogo ame cunygi tek oketo kwogi kan adiŋ me gonynyo Baibul i leb ame jo niaŋ iye. Me apor, i mwaka 1530, lo moro me England anyiŋe William Tyndale, ame okwano i kapwonyere me Oxford, ogonyo buke abic ame ogeo me Ginacoa me leb Eburania. Kadi bed pyem obedo adwoŋ tutwal, en odoko dano me acel ame ogonyo Baibul ya i leb Eburania dwokko i leb Munu. Tyndale daŋ onwoŋo obedo dano me acel ame gonyo leb Munu ame ocako tic kede nyiŋ Jeova. Lo moro me Spain anyiŋe Casiodoro de Reina ame okwano kop me Baibul atut, obedo bwot i to teretere i ciŋ Otela dini me Otoli i kare ame en tye a tic i Baibul acon ame onwoŋo ogonyo i leb jo Spain. En obedo wowota i England, Germany, France, Holland, kede Switzerland kun en medde kede ticcere me tyekko gonynyo Baibul. a
I kare-ni otye a medde kede gonynyo Baibul i leb apol apapat, dok otye a medde kede goyo milion apol ata. Bwottere me doko buk a doŋ ŋeye akato baŋ dano nyuto ateni me kop ame Cuny Acil otelo akwena Petero me coyo ni: ‘Lum ner, ture te ony oko, cite kop ame Jeova kobo perakino nakanaka.’—1 Petero 1:24, 25.
[Coc i tere piŋ]
a Baibul ame Reina ogonyo obin ogoo i mwaka 1569 eka Cipriano de Valera te dok loddo gonynyo i mwaka 1602.
[Canduk/Cale]
BAIBULLENE AMYERO AKWAN?
Leb apol tye kede Baibul ame ogonyo apapat. Baibullogo tio kede leb me kare acon ame niaŋ iye tek tutwal. En okene ogonyo kun otio kede nyig koppogo ayot kede miti ni kwanno bedo ayot aboŋo paro ka ce ogonyere kakare. Dok en okene tye kom akaku ame ogonyo nyig kop-i-nyig.
Baibul me leb munu me New World Translation of the Holy Scriptures, ame Ocaden a Jeova aye ogonyo, komitti a jo ame pe omio ŋec i komgi ogonyo kun ya i leb acon ame ogeo coyo kede Baibul. Baibul man aye otio kede me gonynyo Baibul i leb okene aromo 60. Ogony Baibul i leb magu okeboro atut kun oporo kede coc me ginacoa i leb ame ogeo coyo kede Baibul. Baibul me New World Translation tio kede nyig kop i leb ame tye i ginacoa acon, tek ka nyig koppono pe wumo te kop me ginacoa moro-ni. Ogony Baibul magi tutte me miyo niaŋ Baibul bedo ayot baŋ jo ame kwano i kare-ni i kite ame onwoŋo jo niaŋ kede coc acon i kare me Baibul.
Jo mogo ame ŋeo dok kobo leb apol okeboro Baibul apapat ame ogonyo i kare-ni—i kingi Baibul me New World Translation—me yenynyo peko kede leŋere ame obedo atye i gonynyogi. Ŋat acel i kin jo ame okwano Baibul atuttono obedo Jason David BeDuhn, ame obedo professor i kapwonyere me dini atye i Unibaciti me Arizona i United States. I mwaka 2003, en ocoo kop i kom Baibul apapat aromo 9 ame ogonyo i leb munu adoŋ otio kede aloo i wi lobo, i bukkoro ame pote tye gin 200 twal.” b I kwannere en obedo ŋiyo koppogo i Ginacoa ame pyem obedo atye i kite me gonynyogi, pien kodi kanono aye “leŋere twero ballo kite me gonynyo leb oko iye.” I kop acel acel me Ginacoa, en oporo coc me leb Grik kede kit ame ogonyo kede i Baibul acel acel me leb Munu, dok oketo tammere i kom tutte a jo me temmo lokko te kop me Ginacoa. Ikweda mere onyuto ŋo?
BeDuhn pe onyuto ni lwak luŋ kede jo apol ame okwano Baibul atut tamo ni apokapoka ame tye i Baibul me New World Translation (NW) obedo pi leŋere ame jo ogonyo obedo kede me cwakko dini. Cite en okobo ni: “Pol apokapoka ame tye i New World Translation, dwoŋŋere obedo me gwokko gonyere mere wek bed kakare, ame pe orwenyo te kop me Ginacoa acon.” Kadi bed BeDuhn pe yeŋ kede nyig koppogo ame otio kede i gonynyo Baibul me New World Translation, en okobo ni Baibul-li “nen kannaler ni en aye pwod doŋ ogonyo kakare aloo aloa ka oporo kede mogo ocele-ni.” En olwoŋo ni obedo Baibul ame pwod doŋ “ogonyo aber” akato.
Dr. Benjamin Kedar, lo moro me Eburania ame okwano kop i kom Baibul atut i lobo Icrael, okobo kop acel-li i kom Baibul me New World Translation. I mwaka 1989 en okobo ni: “Tic man nyuto genne i tutte a jo ame ogonyo, me niaŋ Ginacoa kakare i kittoro luŋ ame onwoŋo twere kede. . . . Anaka pe ru anwoŋo nyig kopporo i Baibul me New World Translation ame kit ame ogonyo kede opokere oko i gin atye i coc acon.”
Penyere keni: ‘Mitina me kwanno Baibul tye i kom ŋo? Mitina tye ka i Baibul ame kwanno yot aboŋo paro ka ce ogonyo kakare? Ya nyo amito kwanno tam ame ogonyo kakare dok ame pe pokere tutwal kede coc me ginacoa acon ame Cuny Acil omio jo ocoo?’ (2 Petero 1:20, 21) Mitini myero konyi me mokko Baibullene ame iyero me kwanno.
[Coc i tere piŋ
b Apat kede Baibul me New World Translation, mogo okene-ni onwoŋo obedo The Amplified New Testament, The Living Bible, The New American Bible With Revised New Testament, New American Standard Bible, The Holy Bible—New International Version, The New Revised Standard Version, The Bible in Today’s English Version, kede King James Version.
[Cal]
Baibul me “New World Translation of the Holy Scriptures” nwoŋere i leb apol
[Cal]
Bute me coc acon me ginacoa
[Cal]
Bute moro me coc a Luka 12:7, “. . . Kur ilwor wunu; pirwu tek meicel akato acur apol”
[Pwoc pi cal]
Foreground page: National Library of Russia, St. Petersburg; second and third: Bibelmuseum, Münster; background: © The Trustees of the Chester Beatty Library, Dublin

