Murowe mpantta wa sirimuhina

Murowe mpantta wa myaha sirimuhina

Nvikaniheke Orula Omutthu wa Khalai

Nvikaniheke Orula Omutthu wa Khalai

“Morula omutthu wa khalai ni miteko saya”.​AKOLOSI 3:9.

ISIPO: 52, 54

1, 2. Exeeni atthu anisuwela aya voohimya sa Anamoona a Yehova?

ATTHU anceene annoona wira Anamoona a Yehova toovirikana ni atthu akina. Mwa ntakiheryo, mulipa-oolepa oniihaniwa Anton Gill, onnittottopela mikhalelo sa Anamoona okathi wa maNazista, wAlemanha. Owo olempe so: “Anamoona a Yehova yaanitepa olupatthiwa ni maNazista. . . . Mwaakha wa 1939, anamoona 6.000 yaahiroihiwa [mapuro waavariwa muteko wookhanyereriwa]”. Nave aahincererya oriki: hata Anamoona ale yaalupatthiwe vanceene, awo yaari oovilela, ookupaleya, oororomeleya wa Muluku aya ni oowiiraana.

2 Nave, iyaakha vakhaani sivinre, atthu a wÁfrica do Sul yaahoona wira Anamoona a Yehova ta vameekhaaya. Waahikhala okathi Anamoona a makhuli ni ilapo soovirikana yaheemereriwa aya othukumana opuro omosa. Masi, Ettiminku 18 a Dezembro 2011, Anamoona anivikana 78.000 a makhuli oovirikana a wÁfrica do Sul ni ilapo sowaattamela yaahithukumana vamosa, wira awiriyane eprograma ya vameekhaaya estaadiyu yuulupale ya oJohannesburg. Mukhulupale mmosa a estaadiyu ele aahimmye wira: “Atthu anceene aatoko waalukari estaadiyu ela, masi anamoona a Yehova atthu arina mweettelo wooloka kaasuwenle aka. Otheene aya anniwara saana. Nave, awo aarattela saana estaadiyu ela ni khereere oreera. Etthu yootepa otthuneya, okhala wira kharina nthalu”.

3. Exeeni eniiriha wataana wahu okhala wa vameekhaaya?

3 Nave, hata atthu ahikhanle Anamoona a Yehova annoona wira wataana wahu ntoko anna ti wa vameekhaaya. (1 Pedru 5:9) Xeeni nri ahu oovirikana ni mitthenkeso sikina? Okhala wira, nikhaliheriwaka ni Biibiliya ni munepa wootteela wa Muluku, ninniimananiha vanceene opaka marukunuxo mookumini mwahu wira nimusiveliheke Yehova. Tthiri hiyo ‘norula omutthu wa khalai’ ni ‘nowara omutthu wa nanano’.​—aKolosi 3:9, 10.

Vanniweryaneya mutthu opaka marukunuxo maalupale

4. Exeeni ninrowa ahu othokorerya mwaha ola? Ni nthowa xeeni?

4 Orula omutthu wa khalai khonimala. Wanipacerya wa mwaha ola ninrowa wiixutta moota woorula omutthu wa khalai, ni otthuneya waya opaka eyo. Nave, ninrowa woona wira hata mutthu opanke ene itthu soohiloka, vanniweryaneya opaka marukunuxo maalupale. Nuumala-vo, ninrowa othokorerya moota atthu ale asuwenle ekeekhai khalai, anrowa aya ovikaniha orula omutthu wa khalai. Masi xeeni vanitthuneya ahu othokorerya eyo? Okhala wira, mooriipiha murima, atthu akina yaamurumeela Yehova khavikaninhe ovaha ephoole. Awo yaahipacerya wuupuwela ni opaka itthu soohiloka yaapaka aya ahinatthi omusuwela Yehova. Nto, otheene ahu nihaana wuupuwelela yoolopola ela eni: “Siso, ole onòna wira orimwemela, aìpasope wira ahimoré”.​—1 aKorinto 10:12.

MPWETEXE KHULA ETTHU YA ORUPIHANA WOOHILOKA

5. (a) Nvahe ntakiheryo nnooniherya otthuneya waya orula omutthu wa khalai? (Nwehe elatarato yoopacerya.) (b) Mikhalelo xeeni siniirela mpantta omutthu wa khalai siromoliwe aKolosi 3:5-9?

5 Mwaarowa opaka exeeni vaakhanle wira ekuwo anyu yoonanara ni enninkha? Moohaaniherya, mowaakuveya mwaamurula ni okattha ekuwo eyo. Mwa enamuna emosaru, akhala wira nihoona wira ninnipaka etthu Yehova oninyokha awe, nihaana opaka marukunuxo mowaakuveya. Olavulaka sa itthu iyo soohiloka, murummwa Paulo ohimmye so: “Mukhotteke itthu iya sothene”. Vano, nrowe nithokorerye mikhalelo miili sa itthu iyo soohiloka, eyo piiyo, oraruwa ni osiveliwa itthu soonanara.​—Mmusome aKolosi 3:5-9.

6, 7. (a) Paulo onooniherya sai wira vanitthuneya wiimananiha vanceene wira mutthu orule omutthu wa khalai? (b) Sakura aarina mweettelo xeeni? (c) Exeeni yaamukhalihenrye oturuka mweettelo awe?

6 Orupihana woohiloka. MBiibiliyani nuulumo noowi “enamuttompe” aahiiso orupihana woohiloka, onihela muhina orupihana ni mutthu ohilepihanne awe ekasamento. Paulo ohimmye wira maKristau ahaana ‘opwetexa mwettelo aya’ akhala wira onniwiiriha ophavela oraruwa aahiiso orupihana woohiloka. Eyo enitaphulela wira nihaana wiimananiha vanceene wira nipwetexe soophavela soohiloka. Opaka eyo pooti ovila, masi nikupaliki wira nnoowerya.

7 Ninnoona eyo ni yowiiraneya ya murokora a oJapão oniitthaniwa Sakura. * (Nwehe enoota.) Vaavo Sakura annuwa awe, waanimphwanya omeekha ni aaniriipiwa murima. Ophavelaka omaliha omeekha, orina ene iyaakha 15, Sakura aahipacerya orupihana woohiloka ni atthu anceene. Nto, aahirupala ikwaha tthaaru oyiihaka. Sakura onihimya wira: “Wanipacerya koona wira kaamuhakalalaka mwaha wa orupihana woohiloka, maana koona wira kaaniphentiwa. Masi vaavo kaavikanihaka okhalana mweettelo ole, kaanoona wira nkaaphwanya ohakalala”. Sakura aahikhalana mweettelo owo mpakha orina ene iyaakha 23. Nuumala-vo, aahipacerya omusoma Biibiliya ni Anamoona a Yehova, nto ele iixutta awe yaanimusivela vanceene. Yehova oomukhaliherya ohiya mweettelo ole, vano ooxintta wiivaha nthowa ni wuuliwa muru. Olelo-va, Sakura onirumeela ntoko pioneera ookilaatheya ni khonoona wira ori mekhawe. Owo onihimya so: “Kinnihakalala woona wira Yehova onnikiphenta khula nihiku”.

MOOTA WOOHIYA ITTHU SOONANARA

8. Itthu xeeni sikhanle oomwiiriha mutthu okhala oohiloka vamaithoni va Muluku?

8 Itthu soonanara. MBiibiliyani, nuulumo noowi “itthu sonanara”, ninnitaphulela itthu sinceene, ohiya paahi orupihana woohiloka. Pooti otaphulela itthu ntoko ompaha soona aahiiso olavula masu ootheiha masi ari ene ooveeha. (2 aKorinto 7:1; aÉfeso 5:3, 4) Nave, pooti otaphulela itthu soohiloka atthu anipaka aya wiiphiini, ntoko osoma iliivuru sinitumererya orupihana woohiloka aahiiso oweha epornografia. Itthu iyo pooti omwiiriha mutthu ophavela wiivukula aahiiso opaka itthu soohiirya. (aKolosi 3:5) *​—Nwehe enoota.

9. Exeeni enrowa okhumelela akhala wira mutthu ‘onnisiveliwa n’itthu sonanara n’uphavela seiyo’?

9 Atthu yaale animakela oweha epornografia ‘annisiveliwa n’itthu sonanara n’uphavela seiyo’, nto eyo pooti waapahula khiyaphavela orupihana paahi. Anamatokosa anihimya wira oweha epornografia pooti ompahula mutthu ntoko siisaale eviinyu aahiiso mirette soohapala sinimpahula aya mutthu. Tivonto, nihitikhineke wira yoolema ya oweha epornografia ennikumiherya maxakha. Maxakha awo pooti omwiiriha mutthu wuuliwa muru, ohiluttuweliwa aavaraka muteko, ohihakalala, omwalana ni ophavela wiihopha. Mulopwana mmosa, nuuviriha mwaakha ohiyale ene oweha epornografia, onihimya wira aahipacerya wiivaha efaita.

10. Exeeni yaamukhalihenrye Ribeiro ohiya oweha epornografia?

10 Atthu anceene, vannaavila ohiya yoolema ya oweha epornografia. Masi vanniweryaneya oxintta yoolema eyo. Nrowe nthokorerye ntakiheryo na Ribeiro a oBrasil. Okathi aari awe mmiravo, Ribeiro aahikhuma etthoko ya anamuyari awe orowaka opuro aavara awe muteko, ekaafrika enttikiherya ipaphelo soohononeya okhala isya wira irumeeliweke. Opuro ole aahiweha eliivuru emosa yaarina ilatarato sa atthu ahiwanre ikuwo. Ribeiro onihimya so: “Vakhaani-vakhaani, epornografia yaahikipahula. Nto waahiphiya okathi koona aka wira muthiyana kaakhalana aka aanipisa okhuma wira kihaleke kiwehaka iviidiyu sa epornografia”. Masi nihiku nimosa, ovaraka muteko ekaafrika ele, Ribeiro aahoona eliivuru emosa eni: Esiiri ya Etthoko Yoohakalala. Aahikuxa khupacerya osoma. Etthu aasomme awe yaahimwiiriha ovekela omusoma Biibiliya ni Anamoona a Yehova. Masi waahivira okathi munceene wira Ribeiro ohiye yoolema ya oweha epornografia. Nto exeeni yaamukhalihenrye? Owo onitthokiherya so: “Ovekela, omusoma Biibiliya, wuupuwelela ele yiixuntta aka ni wuupuwelela mikhalelo sa Muluku, woolipiha omphenta waka Yehova mpakha opwetexa yoophavela ya oweha epornografia”. Okhaliheriwaka ni Biibiliya ni munepa wootteela wa Muluku, Ribeiro oohiya yoolema ele, khubatiziwa, nto vano onirumeela ntoko mutokweene a mmulokoni.

Nihaana omphenta Yehova vanceene ni onyokha itthu soonanara

11. Exeeni enrowa omukhaliherya mutthu ohiya oweha epornografia?

11 Moone wira, wira Ribeiro owerye ohiya oweha epornografia, aahaana opaka itthu sikina ohiya paahi omusoma Biibiliya. Owo aanuupuwelela vanceene ele aasoma awe mBiibiliyani wira evare murima awe. Nave aahaana onvekela Yehova, omuxonttelaka wira omukhaliherye. Itthu iyo saahimukhaliherya Ribeiro olipiha omphenta wawe Muluku ovikana yoolema awe ya oweha epornografia. Wira mutthu ohiye oweha epornografia, ohaana omphenta Yehova vanceene ni onyokha itthu soonanara.​—Musome Esalimo 97:10.

MURIHE ONANARIWA, OVEEHA NI WOOTHA

12. Exeeni emukhalihenrye Stephen ohiya waakuva onanariwa ni oveeha?

12 Atthu akina waakuva onanariwa ni annilavula itthu sootakhala ni annaaveeha atthu akina. Nto vaavo eyo enikhumelela aya emusi aya yotheene ennihaawa. Tiithi mmosa a wAustralia oniitthaniwa Stephen, aanilapha vanceene ni aanaakuva onanariwa ni khula etthu. Stephen onihimya wira: “Miyo ni mwaaraka, naahivalaana ikwaha tthaaru ni naahipacerya olokiherya idukumento wira nimwalane”. Nuumala-vo, awo yaahipacerya omusoma Biibiliya ni Anamoona a Yehova, nto Stephen aahipacerya okhala moovarihana ni ele iixutta awe. Owo onihimya wira, ohinatthi omusuwela Yehova, aamakela onanariwa ni khula etthu, nto aakhala ntoko ebomba eniphavela ophuleya. Masi, nuumala Stephen opacerya otthara miruku sa Biibiliya, itthu saahipacerya oloka. Nto onivikaniha oriki: “Mowaakuveya mixankiho sa emusi ahu saahipacerya omala-mala. Kikhaliheriwaka ni Yehova, vano koophwanya murettele ni omaaleleya”. Olelo-va, Stephen murummwa oorumeela, mwaarawe onirumeela ntoko pioneera ookilaatheya mwa iyaakha sinceene. Axitokweene a muloko wa Stephen anihimya so: “Stephen munna oomaala, ooluttuweliwa miteko ni toowiiyeviha”. Nave anihimya wira khatonko onweha Stephen onanariwe ene. Stephen onnittottopeliwa mwaha wa oturuka omutthu awe. Owo onihimya wira: “Vaakhanle wira nkeemerenrye nikhaliheryo na Yehova na oturuka moomalela omutthu aka, nkaarowa ophwanya mareeliho ala”.

13. (a) Xeeni onanariwa ori aya wootakhala? (b) Biibiliya onnilopola exeeni?

13 Biibiliya onnilopola wira nihaana osyaka onanariwa, owali ni oruwana. (aÉfeso 4:31) Itthu iyo pooti omwiiriha mutthu opaka itthu sootakhala. Olelo-va, atthu anceene anuupuwela wira onanariwa ni owali itthu sooloka. Masi mikhalelo iyo kasininvuwiha Mpattuxa. Anna anceene aaturuka mweettelo aya wira aware omutthu musya.​—Musome Esalimo 37:8-11.

14. Niireke vanniweryaneya mutthu oowali okhala oomaala? Mutthokiherye.

14 Munna mmosa oniitthaniwa Hans onirumeela ntoko mutokweene muloko a wÁustria. Mutokweene oniiraaniha nikhuuru na axitokweene muloko wa Hans, onihimya wira: “Hans munna oomaala mwaarowa anyu ophavela omusuwela”. Masi khahiyo wira Hans aari mutthu oomaala. Okathi aari awe mmiravo, aanihapaliwa vanceene, nto eyo yaahimwiiriha okhala ootakhala. Nihiku nimosa ohapaliwe ene, aahinanariwa vanceene mpakha omwiiva namorada awe. Nto Hans aahilamuliwa otthukweliwa mukhatteya iyaakha 20, masi ekhatteya khiyaaturunke omutthu awe. Ori ene mukhatteya, maama awe aahinvekela mutokweene a mmulokoni wira amuxukurye, nto Hans aahipacerya omusoma Biibiliya. Hans onihimya so: “Waanikivila orula omutthu aka wa khalai. Nto yoolepa ya Yesaya 55:7, yookikhaliherya vanceene. Yeeyo enihimya so: ‘Atakhali ehiyeke iphiro saya’. Yoolepa ekina ekikhalihenrye ti 1 aKorinto 6:11, yeeyo enaahimya atthu yaahiyale mweettelo aya woohiloka, eriki: ‘Akinaku a nyuwo yetta siso’. Mwa iyaakha sinceene, moopixa murima Yehova ookikhaliherya orumeelaka munepa awe wootteela wira kiware omutthu musya”. Hans obatiziwe ori ene mukhatteya, nto nuuvira iyaakha 17 nnimeya aahikumihiwa mukhatteya. Hans ohimmye so: “Kinnimuxukhurela Yehova mwaha wa okimorela ikharari ni okilevelela vanceene”.

15. (a) Etthu xeeni ekina eniirela mpantta omutthu wa khalai? (b) Biibiliya onoonela sai wootha?

15 Wootha, enamuna ekina eniirela mpantta omutthu wa khalai. Mwa ntakiheryo, atthu anceene annootha aphavelaka osyaka oliva mpoosito aahiiso aphavelaka osyaka ohukhummwa mwaha wa soovonya saya. Masi Yehova ti Muluku ‘òroromeleya’. (Esalimo 31:6) Tivonto, Yehova oniphavela wira ale animukokhorela “alavuleke ekhweli” ni ‘ahotheke’. (aÉfeso 4:25; aKolosi 3:9) Tthiri nihaana olavula ekeekhai hata vaxankihaka opaka eyo aahiiso wuulihaka muru.​—Miruku 6:16-19.

MOOTA AWENRYE AYA OXINTTA

16. Exeeni enrowa onikhaliherya orula omutthu wa khalai?

16 Khivaniweryaneya orula omutthu wa khalai nihikhaliheriwaka. Anna ala otheene naathokorenrye ahu, Sakura, Ribeiro, Stephen ni Hans yaahiimananiha vanceene wira arule omutthu aya wa khalai. Etthu yaakhalihenrye orula omutthu wa khalai, waari owerya wa Nuulumo na Muluku ni munepa wootteela. (Luka 11:13; aHéberi 4:12) Wira naakhele munepa wootteela, nihaana omusoma Biibiliya khula nihiku, wuupuwelela ele enisoma ahu ni onvekela Yehova wira onivahe miruku ni owerya wira nivariheleke muteko ele eniixutta ahu. (Yoxuwa 1:8; Esalimo 119:97; 1 aTesalonika 5:17) Nave-tho, ninnittottela mureerelo Nuulumo na Muluku ni munepa wootteela vaavo ninlokiherya ahu ni orowa omuthukumanoni. (aHéberi 10:24, 25) Tivonto, nihaana orumeela ikaruma ninvahiwa ahu ni mutthenkeso wa Yehova ntoko irevista, JW Broadcasting, JW Library, ni jw.org.​—Luka 12:42.

Ninrowa orula sai omutthu wa khalai? (Nwehe ettima 16)

17. Exeeni ninrowa ahu othokorerya mwaha onittharelana?

17 Noothokorerya itthu sinceene soonanara seiyo maKristau anitthuneya aya opwetexa wira amusiveliheke Yehova. Masi, hata vari siiso, yookhala etthu ekina nintthuneya ahu opaka, eyo piiyo, owara omutthu musya okumi ahu wotheene. Nto mwaha onittharelana ninrowa othokorerya moota woopaka eyo.

^ etti. 7 Mwaha ola, masina makina aaturukiwa.

^ etti. 8 Munwehe Apendise a eliivuru Mukhaleke Mophentani Mwa Muluku, ipaaxina 218-219, muru oni: Muxintte Yoolema ya Wiivukula.