Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

Nimontso Asa vao Rehe? Ino ty Toro Lala ty Baiboly Afake Magnampe Azo Hiatreke Izay Naho Hahatrea Asa?

Nimontso Asa vao Rehe? Ino ty Toro Lala ty Baiboly Afake Magnampe Azo Hiatreke Izay Naho Hahatrea Asa?

 Naho nimontso asa rehe, le azo eretseretegne tie misy voka’e amy ty fidiram-bola’o ze raha zay. Faie tsy izay avao, fa va’e hahavy azo ho boseke naho hinekoneko ka. Afake magnampe azo hahavita hiatreke io ty fandinehagne ty toro lalagne tsy mete lany date boake amy Baiboly ao retoagne.

  •   Rehafo amy ty hafa ty raha tsapa’o.

     Ty raha rehafe ty Baiboly: “Tea lognandro ty tena namagne.”​—Ohabolana 17:17.

     Afara i nahamontso asa azoy, le va’e halahelo, ho boseke, hivali-doha ndra hahatsapa ho tsy misy dika’e rehe. Faie naho mba rehafe’o amy ty keleia’o naho amy ty nama’o maifitse azo ty raha tsapa’o, le tena hanohagne azo iareo. Va’e hagnomey torohevetse afake magnampe azo hahatrea asa vaovao iaby aza iareo.

  •   Ko minekoneko loatse.

     Ty raha rehafe ty Baiboly: “Ko minekoneko amy ty hamaray, fa aleo mbe hinekoneko amy ty hamaray naho fa maray.”​—Matio 6:34.

     Mandrisike antikagne handamigne mialoha ty Baiboly. (Ohabolana 21:5) Faie manoro hevetse antikagne ka reke mba tsy hinekoneko tafahoatse amy ty raha hiseho amy ty hoavy. Mateteke tikagne minekoneko amy ty raha va’e tsy hiseho. Faie ty raha azo atao androany heike aloha ty toko’e hifantohagne.

     Magnomey torohevetse feno fahendreagne hagnampe azo hiatreke ty raha mampivali-doha azo amy izao ka ty Baiboly. Vakio ty lahatsoratse tihoe “Ahoana no Hiatrehana ny Adin-tsaina?” mba hahatreava’o fagnazavagne fagnampe’e.

  •   Ovao ty fomba fampiasaegne ty vola’areo.

     Ty raha rehafe ty Baiboly: “Nianatse ty ho vontsigne ... vaho ty tsy hanan-draha raho.”​—Filipianina 4:12.

     Mikezaha hanao fagnovàgne mifagnarake amy ty raha iaigna’o amy izao. Agnisa izay ty fomba fampiasà’o ty vola’areo. Tsy handany mandikoatse ty anagna’areo rehe amy izay. Mitaoa mba tsy hitrosa tsy misy anto’e.​—Ohabolana 22:7.

     Vakio ty lahatsoratse tihoe “Ahoana Raha Lasa Mihena ny Vola Miditra Aminao?” mba hahafaha’o hanao fagnovàgne amy ty fomba ampiasaegne vola mifagnarake amy ty anagna’areo amy izao.

  •   Ampiasao soa ty fotoa’o.

     Ty raha rehafe ty Baiboly: “Manehoa fahendreagne lognandro ..., le ampiasao soa ty fotoa’areo.”​—Kolosianina 4:5.

     Ndra tie tsy managne fandaharagne marem-pototse handenà’o miasa aza rehe tie amy izao, le manàgna fahazaragne soa avao amy ty fampiasà’o ty fotoa’o. Hagnampe azo tsy le hinekoneko, hahay hanahatsahatse, tsy ho taitaitse sady hahavy azo ho vao mainke hatoky tegna ty fanoagne izay.

  •   Ko mifilifily asa.

     Ty raha rehafe ty Baiboly: “Ahazoagne tombo’e iaby ze kila asa mafe atao.”​—Ohabolana 14:23.

     Mivognona hanao ty asa va’e tsy mitovy amy i asa natao’o talohay. Dineho ke misy asa azo atao ndra tie tsy le manao akore aza, ndra tsy le bey karama manahake ty niazo’o taloha teo.

  •   Ko mitofa fa mipaliava avao.

     Ty raha rehafe ty Baiboly: “Mitongisa voa amy ty maraindraigne, sady ko ajanogne i tagna’oy amparake ty hahariva i androy, satria tsy fanta’o, ... ze ho vagnogne.”​—Mpitoriteny 11:6.

     Ko mitofa fa mipaliava asa avao. Rehafo amy ty hafa tie mipay asa rehe. Ohatse, amy ty longo’o, ze ndaty fanta’o, ty mpiara-miasa ama’o taloha, naho ty mpiharo tanàgne ama’o. Henteo ze toeragne mipay mpiasa, i afisy rey, ndra ze orinasa mipay mpiasa amy ty alala ty Internet. Vonjeo ze misy fanoagne test arak’asa sady mamenoa CV maro amy ty fipaliavagne asa.