Hagnente ty agnate’ao

TY FIHEVERA TY BAIBOLY

Filokagne

Filokagne

Misy ty mihevetse fa fihisagne avao o filokagneo. Misy ka ty mirehake tie fahazaran-draty magnandevo io.

Raty vao ty miloka?

TY RAHA REHAFE O NDATIO

Maro ty ndaty mieretseretse fa mahafinaritse ty miloka, sady tsy misy maharaty aze naho fa tsy rarà o lalànao. Ty loterỳ ila’e aza o fanjakagneo ro manohagne aze ara-bola. Natao hagnampeagne o vahoakeo ty tombo’e azo boake amy izay.

TY RAHA REHAFE TY BAIBOLY

Tsy mirehake mivantagne miomba ty filokagne ty Baiboly. Faie misy toro lalagne maromaro rehafegne ao, ahatreavagne tie akore ty fiheveran’Andrianagnahare o filokagneo.

Ty ndaty miloka le manao ty hahazoa’e ty vola ty mpiloka hafa avao. Faie mirehake ty Baiboly tie: “Mitaoa amy ty hatea mena.” (Lioka 12:15) Vao mainke mahavy o ndatio ho tea mena o filokagneo. Naho ty maregne, le ty hatea mena ty mahavy o ndatio miloka. Manao fagnetagnagne o toeragne filokagneo tie hahazo vola bey ze miloka ama’e ao. Fanta’e fa maro ty ndaty te ho mpagnarivo tampoke, le mahavany mandany vola bey amo o tragno filokagneo ey. Faie tsy rehafe iareo tie tsy voatere hahazo i ndatỳ naho fa miloka. Mandrisike o ndatio tsy hiasa fa hahazo vola amy izao avao o filokagneo.

Tea tegna ty ndaty miloka satria tsy mieretseretse naho tsy tihoe hahazo ty vola o ndaty avao. Faie mandrisike antikagne hoe izao ty Baiboly: “Mila mipay lognandro ze hahasoa ty hafa ty tsikiraidraike, fa tsy ze hahasoa ty tegna’e avao.” (1 Korintianina 10:24) Raike amy i didy foloy ka i tihoey: “Ko magniry fanagna o ndaty.” (Eksodosy 20:17) Naho mitamà o mpilokao fa tsy maintsy hahazo, le midika zay fa tea’e ho mate antoke ty mpiloka hafa, amy izay reke mahazo tombo’e.

Mampitao ka ty Baiboly fa tsy mete ty mino o vintagneo. Tsy tena natoky an’Andrianagnahare ty ndaty ila’e ta Israely agne tie taloha, le ‘nagnomagne latabatse hoahy ty andrianagnahare ty Vintagne.’ Faie nankasitrahan’Andrianagnahare vao zay? Tsy nankasitraha’e satria hoe reke: “Nanao raty tagnatrehako eo lognandro iareo sady ze raha tsy teako ty finily iareo.”​—Isaia 65:11, 12.

Maregne fa va’e hampiasae o fanjakagneo hampandrosoagne o toe-karenao naho o fampianaragneo vaho hagnasoagne o vahoakeo ty vola azo amy ty fihisagne ila’e. Faie ndra tie soa aza ty fomba ampiasagne i volay, le tena raty ty fomba nahazoagne aze. Mandrisike o ndatio ho tea mena naho ho tea tegna o filokagneo sady mahavy aze tsy ho vognogne hiasa, ie amy izao mitamà hahazo raha.

“Ko magniry fanagna o ndaty.”​—Eksodosy 20:17.

Ino iaby ty va’e ho voka-draty o fihisagneo?

TY RAHA REHAFE TY BAIBOLY

“Faie ze tapa-kevetse ty ho mpagnarivo ro mijogne amy ty tsapa hevetse naho ty fandrike, vaho amy ty fagniriagne maro tsy misy dika’e sady manimba, sady io ty mandeteke o ndatio ho amy ty fandringanagne naho amy ty fanimban-tegna.” (1 Timoty 6:9) Mateteke tsy mete afa-po o mpilokao. Tena toetse raty zay kanao tanisae ty Baiboly tie agnisa ty fahotagne ty fagniriagne tsy mete afa-po.​—Efesianina 5:3.

Te ho mpagnarivo tampoke o ndaty mpilokao. Manjare tea vola loatse areke o mpilokao faie mirehake ty Baiboly tie: ‘O hatea dralao ro agnisa ty ifotora ze karazan-karatiagne iaby.’ Va’e tsy ho tsikary o ndatio tie fa hoe izay reke. Faie naho te hahazo vola avao ty masake an-tsai’e ao, le manjare hivali-doha bey reke sady hagnaligno an’Andrianagnahare. Mirehake ty Baiboly fa hoe mijogne agnate fandrike ao ty ndaty tea vola loatse, sady hoe ‘mitomboke ty tegna’e amy ty raha maro mampanaintaigne.’​—1 Timoty 6:10.

Tsy mahatsiaro ho sambatse ty ndaty tsy mete afa-po satria tsy ampe aze avao ze vola azo’e. “Ze tea volafotsy le tsy ho afa-po amy i volafotsy anagna’ey. Sady ze tea harena ka le tsy ho afa-po amy i harena azo’ey.”​—Mpitoriteny 5:10.

Fihisagne avao hey ty anto’e mahavy ty ndaty maro magneran-tane miloka faie le lia’e tsy afake sasa iareo. A Etazonia agne avao zao, le fa an-tapetrisa’e ty ndaty manjare mpiloka bey, arake ty rehafe o mpanao fagnadikadignagneo.

Mirehake ty Ohabolagne raike toy tie: “Naho hatea harena ro nahazoagne lova tam-boaloha’e tagne, le tsy hinday fitahiagne am-para’e agne zay.” (Ohabolana 20:21) Midika zay fa tsy mahasoa ty vola azo boake amo o lokao. Maro ty mpiloka bokan-trosa ndra lany iaby ty fanagna’e. Misy aza voaroake amy ty asa’e ndra manjare mialy amy ty nama’e ndra manjare misarake amy ty vali’e. Tena raty ty voka o filokagneo. Faie tsy voatere ho tratse izay rehe naho mampihatse ty toro lala ty Baiboly.

“Faie ze tapa-kevetse ty ho mpagnarivo ro mijogne amy ty tsapa hevetse naho ty fandrike, vaho amy ty fagniriagne maro tsy misy dika’e sady manimba, sady io ty mandeteke o ndatio ho amy ty fandringanagne naho amy ty fanimban-tegna.” ​—1 Timoty 6:9.