Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

Ia ty Nampanoratse o Baibolio?

Ia ty Nampanoratse o Baibolio?

Ino ty rehafe ty Baiboly?

Ia ty Nampanoratse o Baibolio?

REHAFEGNE mazava soa amy Baiboly ao tie ia ty nanoratse io. Ty ampaha’e ila’e amy io, le manomboke amy tihoe “ty tantara i Nehemia”, ndra “fahita Isaia”, ndra “ty saontsy i Jehovah niavy tamy i Joela.” (Nehemia 1:1; Isaia 1:1; Joela 1:1) Atao tihoe boke i Gada, ndra i Natana, ndra i Samoela ty tantara ila’e. (1 Tantara 29:29) Trea amy ty rehake mampizilike ty salamo maromaro ka tie ia ty nanoratse aze.​—Salamo 79, 88, 89, 90, 103 naho 127.

Satria o ndatio ty nampanorategne o Baibolio, le mirehake o ndaty bey fisalasalagneo fa vokatse ty fahendrea o ndatio avao io manahake ty boke ila’e. Maregne vao zay?

Efapolo ty ndaty nanoratse aze faie raike avao ty nampanoratse

Nirehake ty ankamaroa o mpanoratse Baiboly rehoe fa i Jehovah, i Andrianagnahare vata’ey ty nagnomey iareo ze andraikitse zay. Nagneke ka iareo fa ireke ndra ty anjeli’e ro nitarike iareo. (Zakaria 1:7, 9) In-300 ty mpaminany nanoratse ty Soratse Hebreo ro nirehake hoe izao: “Izao ty nisaontsie i Jehovah.” (Amosa 1:3; Mika 2:3; Nahoma 1:12) Maro amy ty asa sora iareo ro manomboke amy ty fehezanteny mitovitovy amy izao: “Ty saontsy i Jehovah avy amy i Hosea.” (Hosea 1:1; Jona 1:1) Hoe ty apostoly Petera miomba ty mpaminanin’Andrianagnahare: “Boake aman’Andrianagnahare ro nirehafa o ndatio, amy ze nitariha i fagnahy masigney iareo.”​—2 Petera 1:21.

Boke misy fizarà’e sambe hafa sinora ty lahilahy maromaro faie milamigne soa areke o Baibolio. Sambe nagneke iareo fa boake aman’Andrianagnahare ty raha sinora’e. Sekretera nampiasaen’Andrianagnahare hanoratse ty vetsevetse’e avao iareo. Akore ty fomba nanoa’e izay?

“Boake amy ty hery ty fagnahy masin’Andrianagnahare”

Hoe ty apostoly Paoly: “Ty Soratse Masigne atoagne iaby le boake amy ty hery ty fagnahy masin’Andrianagnahare.” (2 Timoty 3:16) Midika ara-bakiteny tihoe “nampidiren’Andrianagnahare” ty rehake grike nadika tihoe “boake amy ty hery ty fagnahy masin’Andrianagnahare.” Midika zay fa nampiasa hery tsy trea maso ty Andrianagnahare, mba hitarihagne ty say iareo, le hahafantara’e ze tea’e hampitaegne. Faie ty vatantegna i Jehovah ro nanoratse i Lily Foloy tamy i vato pisakey teo. (Eksodosy 31:18) Nisaontsie’e mivantagne amo o mpanompo’eo kindraike ty hafatse tea’e hampitaegne. Rehafe ty Eksodosy 34:27 ohatse tie: “Hoe ty Jehovah tamy i Mosesy: Sorato o rehake rehoe...”

Nimean’Andrianagnahare fahitagne miomba ty raha tea’e hampanorategne ka ty lahilahy ila’e. Nirehake ohatse ty Ezekiela tie: “Nahatrea fahitagne boake aman’Andrianagnahare raho.” (Ezekiela 1:1) “Nagninofy” ka ty Daniela “sady nahatrea fahitagne tam-pandrea’e teo, le nisorate’e i nofỳ.” (Daniela 7:1) Hoe izay ka ty fomba nampitagne tamy i apostoly Jaona ty Apokalypsy, boke fara’e amy Baiboly ao. Hoe ty Jaona: “Tambane ty hery ty fagnahy masigne raho, le naharey feo mafe hoe trompetra boake an-dambosiko ao, nanao tihoe: ‘Ze trea’o le sorato amy i horognam-bokey ao.’”​—Apokalypsy 1:10, 11.

Ahatreavagne ty toetse o ndatio

Trea avao ty mampiambake ty mpanoratse tsikiraidraike, ndra tie heven’Andrianagnahare aza ty sinora’e. Sambe tsy maintsy nanao kezake iareo, mba hanoratagne ty hafan’Andrianagnahare. Izao ohatse ty nirehafe ty mpanoratse ty Mpitoriteny, “nipay rehake mahafinaritse” reke, “sady nanoratse rehake maregne tsy misy diso.” (Mpitoriteny 12:10) Naho fa namory fagnazavagne hanoagne ty asa sora’e ty Ezra, le nampiasa loharanon-kevetse 14, farafahakede’e. Agnisa izay ty “boke ty tantara i Davida mpanjaka” naho ty “boke ty mpanjaka i Joda naho Israely.” (1 Tantara 27:24; 2 Tantara 16:11) I Lioka mpanoratse Filazantsara ka ‘namotopototse soa boake am-boaloha’e agne ze kila raha.’​—Lioka 1:3.

Ahatreavagne ty toetse i nanoratse azey ty boke ila’e amy Baiboly ao. Tena liagne amy ty isake ohatse, ty Matio Levy, mpamory hetra taloha ty naha mpiana i Jesosy aze. Ireke raike avao ty mpanoratse Filazantsara nirehake fa “farantsa volafotsy telopolo” ty vily ty namalihagne i Jesosy. (Matio 27:3; Marka 2:14) Nirehake pitsopitso’e ara-pitsaboagne maregne soa ty Lioka dokotera. Naho fa nirehake miomba ty arete ty ndaty ila’e nisitragne i Jesosy ohatse reke, le nampiasa rehake tihoe “nafana sandry” naho tihoe “feno angamae [habokagne].” (Lioka 4:38; 5:12; Kolosianina 4:14) Trea boake amy izay fa nengà i Jehovah sambe hanagne ty fomba fanorata’e naho hampiasa ty fomba fireha’e manokagne i mpanoratse rey. Ndra tie eo zay, le nitarike ty say iareo reke, mba ho maregne ty raha sinora iareo, le tafavoake soa i hafatsey.​—Ohabolana 16:9.

Ty voka ty asa iareo

Alao sare an-tsaigne tie lahilahy 40 eo ho eo, miaigne amy ty tane sambe hafa ro ampanorategne tapa’e sambe hafa amy ty boke raike, agnate ty 1 600 taogne mahery. Faie milamigne soa iaby ze kila raha sinora iareo, sady mamelabelatse foto-kevetse raike avao ty tena mampiambake aze. Tsy trea’o vao tie mahaveregne ty raha hoe izay? (Henteo ty efajoro tihoe “Inogne ty Agnate Baiboly Ao?”, peje 19.) Tsy ho nahavita izay iareo naho tsy raike avao ty nitari-dalagne iareo iaby.

Voatere nampiasa ndaty vao ty Jehovah mba hanoratagne ty Saontsi’e? Aha’a. Faie hendre reke naho fa nanao izay. Nagnino vata’e moa ty Baiboly ro mahasarike ty ndaty maro magneran-tane? Agnisa ty nahavy izay ty fahaia o mpanoratse reo nampita fihetseham-po sambe karaza’e tsapa o ndatio. Misy aza nahay namoake ty fihetsaham-po ty ndaty mpanota nibebake, nahatsapa tegna ho meloke, le nihalale famindram-po taman’Andrianagnahare. Tsy ia zay fa i Davida Mpanjaka.​—Salamo 51:2-4, 13, 17, rehake fampidiragne.

Maregne fa ndaty ty nampanorate i Jehovah ty Saontsi’e. Faie afake matoky io tikagne, manahake o Kristiana voaloha’eo. “Tsy nirambese’areo ho reha o ndaty” ty Soratse Masigne, “fa amy ty maha toe saontsin’Andrianagnahare aze.”​—1 Tesalonianina 2:13.

FA NIERETSERETE’O VAO ZAO:

▪ Ia ty nampanoratse ty “Soratse Masigne”?​—2 Timoty 3:16.

▪ Akore ty fomba nampitan’Andrianagnahare ty heve’e?​—Eksodosy 31:18; 34:27; Ezekiela 1:1; Daniela 7:1.

▪ Ino ty mampiseho fa trea amy ty raha sinora o mpanoratse Baiboly reo ty toetse’e naho ze raha nahaliagne aze?​—Matio 27:3; Lioka 4:38.