Ocuphela mwaha

Ocuphela sampuwa

“Muretxele wa Muluku, Onapwaha Miruku Sothene”

“Muretxele wa Muluku, Onapwaha Miruku Sothene”

“Muretxele wa Muluku, onapwaha miruku sothene, onamukhapelela mirima sanyu.”​—FILIPI 4:7.

MACIPO: 39, 47

1, 2. Tiheeni yeeren’ye ni Paulo ni Sila o Filipi? (Moone eruku yoopacerya.)

MWAANYIHERYE yaweereya ela. Waari ohiyu eriyari. Mamisiyonaario eeli, Paulo ni Sila, yaari makupa a vathi ni eepiiphi mu ekalaposo o epooma ya Filipi. Awo hiyaawerya wiicikinya nthowa nawi meco saya saahimakiwa, nave iculi saya saanawiiceela nthowa na owasuliwa. (Saweriwa T’arummwa 16:23, 24) Woosiiselo wa nihiku nenle, muloko wa achu waahaapurulela omusika. Weiwo, mwawaakuveya yaahaahela mu yawoopiha. Yaahaahula soowara saya nave yaahaawasula vancipale ni miripicho. (Saweriwa T’arummwa 16:16-22) Chiryene yaaheereliwa echu yoohookololowa! Paulo aari Muroma, nave aanaphwanela othorihiwa mwaphaama. *​—Moone masu avathi.

2 Vaavaa aareiye mukalaposo, Paulo akhweya aahuupuwela sa yeeyo yeeren’ye nihiku nenle ni achu yaakhala o Filipi. Awo hiyaarino sinakooka mu epooma aya, moolikana ni ipooma ikina Paulo aaxekunryeiye. Mwawiihiiha Ayuta yaaphwanela olapela ota waacamela omuhiceni. (Saweriwa T’arummwa 16:13, 14) Apwanne waari nthowa nawi mu epooma hiyaarimo Ayuta awaakhwana khumi, nunturu nenlo naachuneya wi akhalevo sinakooka? Achu yaakhala o Filipi yaanatepa wiirumiha nthowa na okhala Aroma. (Saweriwa T’arummwa 16:21) Akhweya ti nthowa nene yaahuupuwenlaaya wi Paulo ni Sila, yaawo yaari Ayuta, yanwerya okhala Aroma. Hinnasuwela phaama, nyenya noosuwela wi awo yaavonyeryiwa mukalaposo mmukhalelo woohookololowa.

3. Ntakhara heeni Paulo aahihaleeliheya vaavaa aavonyeryiweiye mukalaposo, nyenya moonelo taani aareiyeno?

3 Akhweya Paulo aahuupuwela vooloca sa mukhalelo wa okophola o Filipi. Mu miyeeri vakhaani, Paulo aari makupa makina a muhice Exeu, o Asiya Mukhaani. Ari weiwo, wiiliwiili munepa waweela hiwaamweemerenrye olaleerya makupa a epooma yeele. Yaari ntoko wi munepa waweela waamukakhela makupa makina. (Saweriwa T’arummwa 16:6, 7) Nyenya woowi? Ari o Troate, Paulo aahoona echu yootikhiniha mu oleeliwa: “Orwe o Masedónia nno.” Yookhwela ya Yehova yaari yookwakwaleya! Mwawiihiiha, moohilekela Paulo aahipwaha ayaaka o Maketoniya. (Mwaalakhanye Saweriwa T’arummwa 16:8-10.) Nyenya tiheeni yeeren’ye voocharela? Amanleene ophiya o Maketoniya, owo aahivonyeryiwa mukalaposo! Ntakhara heeni Yehova aheemererya echu yeela weereya ni Paulo? Ophiyerya liini eereiye akhale mukalaposo? Naamwi waakhanle wi Paulo aaniikoha vooloca sa ichu seiye, nroromelo nawe naahilipa nave aahititelela ohakalala. Oopiili Paulo ni Sila, “yànavekela ni yànipa matxipo a Muluku.” (Saweriwa T’arummwa 16:25) Murecele wa Muluku waahisareya mmurima ni mmuupuweloni mwaya.

4, 5. (1) Mukhalelo ahu oni olikane hai ni wa Paulo? (2) Mukhalelo wa Paulo waatoroken’ye hai moohiwehereryeya?

4 Apwanne montoko woona ntoko Paulo? Akhweya saahikhalavo ilukuluku mookumini mwanyu mwamvenkaanyu Muluku wi ookhaviheryeeni opaka yoolakelela nave moona wi mwaanachara ohoolela wa munepa waweela. Nyenya ohoolo waya, mwaahikhalano makacamiho naari wi mwaanaphwanela opaka matorokelo matokweene mookumini mwanyu. (Eklesiyaste 9:11) Vano vaavaa munuupuwelaanyu vooloca sa mukhalelo ene yoowo, akhweya munniikoha ntakhara heeni Yehova ayaaka weemererya ichu seiya weereya. Tiheeni eni yookhaviheryeeni otitelela ovilela, omuroromela moomalela Yehova? Nnanwerya ophwanya naakhulo mwa yeeyo yeeren’ye voocharela ni Paulo vamoha ni Sila.

5 Vaavaa Paulo ni Sila yiipaaya, sootikhiniha sincipale saahipacerya weereya. Yoopacerya, aahikhalavo mwaacikinye mutokweene. Mulako wa ekalaposo waahihuleya mwawaakuveya. Ohoolo waya, mikoi sa alipa oowaleliwa oothene saahitaphuwa. Voocharela, Paulo aahimmaaliha mulipeleli yoowo aachuna wiisipha, nave mulipeleli ni emusi awe yoothene yaahipatisiwa. Woosiiselo wa nihiku noocharela, mutokweene a epooma aahaarumiha asitokweene awe wi yaamukumihe Paulo ni Sila mukalaposo nave yaaveke wi ekhume mu epooma mwa murecele. Vaavaa asitokweene yaasuwenlaaya wi Paulo ni Sila yaari Aroma, yaahiiwexexa yoohesa etokweene yaapankaaya, nave yaahirwa wi yaakumiherye vaate. Nyenya ehaakumve ohiya epooma, Paulo ni Sila yaamulaanya Litiya, murokora aya yoowo aapatisiwe hiihaanoru. Nave yaahipharihela ekari yeela wi yaalipihe anna akina o Filipi. (Saweriwa T’arummwa 16:26-40) Ichu saahitorokeya mwawaakuveya!

OWO “ONAPWAHA MIRUKU SOTHENE”

6. Tiheeni nnahaalaahu othokororya hiihaano ni wuuluulela vamoha?

6 Tiheeni nnahuseryaahu orweela wa saweereya seiye? Yehova onanwerya opaka ichu soohiwehereryeya, mwawiihiiha hannaphwanela wiiniwa murima vaavaa nnakumanaahuno saweeha. Noosuwela wi yaweereya yeela yaahimutikhiniha vancipale Paulo wa yeeyo aarepenleiye anna o Filipi vooloca sa wiiniwa murima ni murecele wa Muluku. Mmwaha yoola nnahaala othokororya masu a Paulo mu Filipi 4:6, 7. (Mwaalakhanye.) Voocharela nnahaala wuuluulela saweereya ikina sa Mpiipiliya sinooniherya wi Yehova aahipaka ichu soohiwehereryeya. Wookuchulani, nnahaala othokororya mukhalelo “muretxele wa Muluku” oneeraaya onikhaviherye ovilela saweeha ni omuroromela Yehova moomalela.

Yehova onanwerya opaka ichu soohiwehereryeya, mwawiihiiha hannaphwanela wiiniwa murima vaavaa nnakumanaahuno saweeha

7. Nihusiheryo taani Paulo aahusinheiye vaavaa aarepenleiye anna o Filipi, nave tiheeni nnahuseryaahu?

7 Vaavaa anna o Filipi yaalakhannyaaya ekaarata Paulo aarepenleiye, tiheeni yuupuwenlaaya? Ancipale a yaawo akhweya yaahuupuwela yeeyo yamphacuwenle Paulo ni Sila ni mukhalelo woohiwehereryeya Yehova aakhavihenryeiye. Vanonto, nihusiheryo taani Paulo aahusinheiye mu ekaarata awe? Nihusiheryo naari nla: Muhoove. Mvekele nave voocharela munamwaakhela “muretxele wa Muluku onapwaha miruku sothene.” Vano masu ala anataphulela eheeni? Apiipiliya akina analoca wi “murechele wa Muluku wopwaha osuwelasha wothene.” Mwawiihiiha Paulo achuna oloca wi “muretxele wa Muluku” ti wootikhiniha opwaha nnaanyiheryaahu. Ilukuluku nihinaweryaahu osuwela echu yaweera ni makacamiho ahu, Yehova onnasuwela. Nave owo onanwerya opaka ichu soohiwehereryeya.​—Mwaalakhanye 2 Pedro 2:9.

8, 9. (1) Naamwi Paulo aahooxen’ye ni ohookololowa o Filipi, echu taani yaphaama yeeren’ye wanthowa na saweereya seiye? (2) Ntakhara heeni anna o Filipi yanwerya ororomela moomalela masu a Paulo?

8 Ekaarata ya Paulo yaahaalipiha anna o Filipi vaavaa awo yuupuwelaaya vooloca sa yeeyo Yehova aapankeiye wa yaawo moovira wa iyaakha khumi. Naamwi Yehova eemerenrye wi Paulo ni Sila ehooseye ni ohookololowa, saweereya seiye soopacerya sahikhumelela phaama mu ‘wisakiha ni olipiherya Mutxhaka Waphama.’ (Filipi 1:7) Asitokweene yaale o Filipi hiyaahaala weererya omwarya muloko muvyaani Weekristu. Akhweya nthowa na Paulo oloca wi aari Muroma, Luka aahihala o Filipi, Paulo ni Sila emanle opwaha. Luka aanwerya ovaha nikhaviheryo wa muloko muvyaani Weekristu o Filipi.

9 Vaavaa anna yaale o Filipi yaalakhanyaaya ekaarata ya Paulo, awo yaahisuwela wi masu awe hisaari miruku sawe pahi. Paulo aahihoolela saweeha sooriiryiha mwiili. Ophiyerya wi vaavaa aarepenleiye anna yaale, owo iiha awaleliwe mu empa awe o Roma. Nyenya nlelo aahooniherya wi aahikhalano “muretxele wa Muluku.”​—Filipi 1:12-14; 4:7, 11, 22.

“MUHUKHULEYERU NI ETXHU”

10, 11. Tiheeni nnaphwanelaahu opaka vaavaa nnakhalaahu awoova vooloca sa nikacamiho, nave tiheeni nnaphwanelaahu owehererya?

10 Tiheeni eni enikhaviherye ohikhala ‘awukhuwa ni etxhu’ nyenya moohiyana okhalano “muretxele wa Muluku”? Masu a Paulo wa Afilipi ahooniherya wi vaavaa nnakhalaahu awoova vooloca sa nikacamiho, murece ene ti ovekela. Mwawiihiiha vaavaa nnakhalaahu awuukhuwa, nnaphwanela oyeeherya woova wahu mu mavekelo. (Mwaalakhanye 1 Pedro 5:6, 7.) Vaavaa munavekelaanyu wa Yehova, muroromele moomalela wi owo onnookhapelelaani. Mahiku oothene mmuthamaleleke ntakhara mareeliho munaakhelaanyu. Nave muhicuwale wi Yehova onanwerya “wera sothene opwahasa nnavekahu ni nnupuwelahu.”​—Éfeso 3:20.

11 Moolikana ni Paulo ni Sila, nnahaala otikhiniheya ni yeeyo Yehova onapakeiye wi anikhaviherye. Enahaala okhala yeeyo nnachunaahu. (1 Korinto 10:13) Eyo henataphulela wi nnaphwanela pahiru wookola meco, ohipaka echu ni onwehererya Yehova wi ookolole naari arehererye nikacamiho nahu. Nnaphwanela weeravo echu mwawiiwanana ni mavekelo ahu. (Aroma 12:11) Saweera sahu sinnooniherya wi naachu eeparipari nave ninnamvaha Yehova echu wi anreelihe. Hinnaphwanela ocuwala wi Yehova onnawerya opaka sincipale opwaha yeeyo nnavekaahu naari nnaweheryaahu wi apake. Ikwaha ikina onnantikhiniha moorweela wa opaka ichu soohiwehereryeya. Mwawiihiiha hankooni nthokororye sootakiherya ikina seiyo sinahaala onikhaviherya ororomela mavyakelo a Yehova a onipakela ichu soohiwehereryeya.

SOOTAKIHERYA SA YEHOVA SA OPAKA YEEYO ERI YOOHIWEHERERYEYA

12. (1) Tiheeni Mwene Esekiya aapankeiye vaavaa Mwene Senakeripi aamoopopinheiye? (2) Tiheeni nnahuseryaahu orweela wa mukhalelo Yehova aamalinheiye nikacamiho?

12 Mpiipiliyani, ninnaphwanyamo sootakiherya sa Yehova sa opaka ichu soohiwehereryeya. Ntoko yootakiherya, vaavaa Esekiya aareiye mwene o Yuteya, Senakeripi, mwene o Asiriya, aahivolowa o Yuteya atoloxa ipooma soothene ohiya epooma yo Yerusalemu. (2 Mamwene 18:1-3, 13) Voocharela, Senakeripi aahirwa wi amutoloxe Yerusalemu. Vanonto tiheeni Mwene Esekiya enreiye? Yoopacerya, owo aahivekela wa Yehova wi amukhaviherye nave aahimveka tho miruku Isaiya mulipa miririmu a Yehova. (2 Mamwene 19:5, 15-20) Voocharela, Esekiya aahooniherya wi aari oophimelela moorweela wa oliva sooveka sa Senakeripi. (2 Mamwene 18:14, 15) Wookuchulani, Esekiya aahilipiha epooma ni isiri soolipa. (2 Matharihelo 32:2-4) Mukhalelo ola waamanle hai? Yehova aahimurumiha munkeelo wi awiiphe anakhoco 185.000 a Senakeripi mu ohiyu omoha. Chiryene Esekiya haaweherya weereya echu ntoko yeela!​—2 Mamwene 19:35.

Tiheeni nnahuseryaahu orweela wa yeeyo yamphacuwenle Yosefe?​—Maphatxuwelo 41:42 (Moone eparakrafo 13)

13. (1) Tiheeni nnahuseryaahu orweela wa yeeyo yeeren’ye ni Yosefe? (2) Echu taani yoohiwehereryeya yeeren’ye ni Sara?

13 Muthokororye yeeyo yeeren’ye ni mmiravo Yosefe. Vaavaa aavonyeryiweiye mukalaposo o Yikuputu, Yosefe haanyiherya wi aahaala okhala mwene anawiili oowerya o Yikuputu naari wi Yehova aahaala ompharihela wi aavuluse amusi awe wa epahu. (Maphatxuwelo 40:15; 41:39-43; 50:20) Moohikhwa minikwa saweera sa Yehova saahipwaha soowehererya soothene sa Yosefe. Muupuwele tho sa Sara amunna a Yosefe. Apwanne iyaakha Sara aareiyeno aanaweherya wi Yehova aahaala omweemererya okhalano mwaana, ohiya omwaakhela pahiru mwaana a kapuro awe? Oyariwa wa Isaki yaari echu yeeyo Sara ahaanyiheryeiye.​—Maphatxuwelo 21:1-3, 6, 7.

14. Nnaphwanela omuroromela Yehova ophiyerya mweeryo taani?

14 Hannaphwanela oweherya wi Yehova onahaala oviihavo mootikhiniha makacamiho ahu ehaakumve elapo evyaani. Nave hannaphwanela omulamulela Yehova opaka ichu sootikhiniha mu okumi ahu. Nyenya noosuwela wi Yehova aahaakhaviherya akapuro awe oororomeleya akhalai mmukhalelo wootikhiniha. Nave owo hatoroken’ye. (Mwaalakhanye Isaiya 43:10-13.) Eyo ennaneeriha omuroromela Yehova. Nnanwerya ororomela wi owo onahaala onivaha ikuru nnachunaahu wi nipake yookhwela awe. (2 Korinto 4:7-9) Tiheeni nnahuseryaahu orweela wa sootakiherya sa Esekiya, Yosefe ni Sara? Yehova onanwerya onikhaviherya naamwi nri mu mikhalelo soovilaxa wakhala wi nootitelela okhala oororomeleya wa yene.

Yehova onanwerya onikhaviherya naamwi nri mu mikhalelo soovilaxa wakhala wi nootitelela okhala oororomeleya wa yene

15. Tiheeni eni enikhaviherye okhalano “muretxele wa Muluku” naamwi nrino makacamiho, nave onaweryeya hai?

15 Nni nikhaleno hai “muretxele wa Muluku” naamwi nrino makacamiho? Nnaphwanela otitelela olipiha onthamwene ahu ni Yehova. Onthamwene owo onakhala wooweryeya pahiru nthowa na mukucho wa woopola wa Kristu Yesu. Woopola muteko mmoha wa sootikhiniha sincipale sa Yehova. Wanthowa na woopola, owo onanwerya olevelela soocheka sahu, nave nnanwerya okhalano oleela-wa-murima waphaama ni omwaacamela yoowo.​—Yohani 14:6; Tiyako 4:8; 1 Pedro 3:21.

OWO ONAHAALA OKHAPELELA MIRIMA NI MUUPUWELO AHU

16. Tiheeni eni yeereye wakhala wi nohaakhela “muretxele wa Muluku”? Mphwanaphwanihe.

16 Tiheeni eni yeereye wakhala wi nohaakhela “muretxele wa Muluku onapwaha miruku sothene”? Piipiliya onaloca wi owo “onamukhapelela” mirima sahu ni muupuwelo ahu. (Filipi 4:7) Mu elocelo yoopacerya nsu nawi “okhapelela” naari nsu naaphariheliwa wa anakhoco yaawo yaarummwa okhapelela epooma. Achu yaakhala mu epooma yo Filipi yaari ookhapeleleya nnikhuuru nenlo. Awo yaanawerya orupa phaama ohiyu esuwelaka wi epooma aya yaari yookhapeleleya. Moolikana, vaavaa nnakhalaahuno “muretxele wa Muluku,” hannoova nave mirima ni muupuwelo ahu sinanwerya wiichuuwa. Noosuwela wi Yehova onnanikhapelela nave onnachuna wi nikhumelele phaama. (1 Pedro 5:10) Nave eyo ennanikhapelela ohikhala awuumaanyeya nthowa na wuukhuwa wahu naari oceecheya.

17. Tiheeni eni enikhaviherye omuroromela Yehova variyari va ekoi etokotoko?

17 Moohilekela ekoi etokotoko enahaala waaphiyerya achu oothene. (Mateu 24:21, 22) Hiyaano hannasuwela phaama yeeyo enahaala omphacuwela mmoha ti mmoha a hiyo. Nyenya, hannaphwanela okhala awuukhuwaxa vooloca sa elukuluku yeeyo. Naamwi nihisuwenle soothene Yehova onahaaleiye opaka, hiyaano noomusuwela Muluku ahu. Noosuwela yeeyo opankeiye khalai wa akapuro awe oororomeleya. Hiyaano nohoona wi moohipwacha yeeyo eneereya, Yehova onahaala waakhwaniherya yoolakelela awe. Nave onahaala weerano mmukhalelo woohiwehereryeya! Mwawiihiiha, elukuluku ti elukuluku Yehova onapakeiye echu ntakhara hiyo, ninnoona mukhalelo muvyaani wa “muretxele wa Muluku onapwaha miruku sothene.”

^ par. 1 Onakhala wi Sila aaritho Muroma.​—Saweriwa T’arummwa 16:37.