GIN AME OTIMERE I KWO
“Aneno, ento Onwoŋo Pe Atwero Niaŋ Iye.
I mwaka 1975, onwoŋo atye mwaka 2 i kare ame ayawa otemo gecco ni nen calo tye ginnoro awelo i koma. Ame ayawa onwoŋo otiŋa i kore, awotta moro te canyo ginnoro apek i dye ot, ame te mor i dwon aloŋo tutwal. Ayawa te niaŋ ni koma daŋ pe omyel akadi titidi moro. Tuno mwaka adek, onwoŋo daŋ pwod pe atwero kop. Eka jo pacowa te winyo kwena moro me turcuny—odiro omoko ni yita kom doŋ onwoŋo odiŋ duc aduca!
I kare ame pwod abedo atin, onywalla obin oketo nyomgi oko, eka ayawa te doŋ kede tic me gwokka an kede itino okene adito i nyima—omegena aryo kede aminna acel. I kare-nono, otino ame obedo odiŋyit i lobo France onwoŋo pe ocwalogi i kwan kit acalo tye kede i kare-ni, dok yore mogo ame onwoŋo otio kede me pwonynyo odiŋyit kare okene onwoŋo kelo lwak can apol. Ento cakere i tinona, abedo kede mot apol ame odiŋyit apol pe kede. Wek koŋ akob iye.
I kare ame atye cocok mwaka abic
Pi kare mogo, pol opwonye onwoŋo ye ni myero dii otino ame yitgi odiŋ tetek me pwonynyo kop kun otemo niaŋ gin ame apwony tye a kobbo kede nenno kit ame del doge tye aloloka kede ka en tye a kop. I ateni i lobo France kan ame adoŋo iye, tic kede ciŋ me poporo kop onwoŋo pe oye akadi acel i ka pwonyere. Otino mogo ame obedo odiŋyit daŋ onwoŋo otweo ciŋgi oko i ŋegi i cawa me pwonyere.
Pi mwakki mogo anonok i kare me tinona, abedo cwallo cawa apol cabit i cabit kede dako moro ame pwonyo jo kede kite me kop. Onwoŋo jo maka i cwaka nyo i wia eka ote diya tetek me bedo nwoyo kobbo dwonnoro ame an i koma daŋ nwoŋo pe awinyo. Onwoŋo pe atwero kop kede itino okene. Magi onwoŋo obedo mwakki me can tutwal pira.
Eka, ame aromo mwaka abicel, ote cwalla me buto abuta i ka pwonyere moro pi otino ame obedo odiŋyit. Pi tyen me acel, arwatte kede itino okene ame obedo odiŋyit. I kan daŋ, poro kop kede ciŋ onwoŋo pe oye. Ka oporo kop kede ciŋwa i ot kwan, rom ame nwoŋo otye omitto ni obin oret ciŋ i wiwa nyo ni otel yer wiwa. Cite, onwoŋo otio kede ciŋwa i wi imuŋ me kubere, kede diro ame wan oteto pirwa kenwa. I agikki mere, ate doŋ cakko kop kede itino okene. Mannono aye acakki me mwakki aŋwen ame acako bedo kede yomcuny iye.
Ame aromo mwaka apar, dok ote cwalla i cukul ame otino iye pe obedo odiŋyit. Man oturo cunya tutwal! Atamo ni otino okene ame yitgi odiŋ doŋ onwoŋo oto i wi lobo oko luŋ, dok an kena aye doŋ onwoŋo adoŋ. Kun jeŋere i tam ame dakatale ame onwoŋo tye kede lworo ni abino rwenynyo mitina me pwonynyo kop oko, jo pacowa onwoŋo pe opwonyo kite me poro kop dok an i koma onwoŋo pe oyeya me notte kede otino ame obedo odiŋyit. Wia pwod poyo kare ame alimo iye adiro moro ame neno kop i kom peko me diŋyit. En onwoŋo tye kede buk ame nyuto kite me kop i leb odiŋyit i wi meja mere. I kare ame aneno cal ame tye i ŋe bukkaca, acimo eka ate kobbo ni, “Amitto bukkono!” Yotoyot dakatal te ru kanno bukkaca oko. a
KIT AME ACAKO PWONYNYO KEDE ATENI ME BAIBUL
Ayawa otemo i tekkere me pwonynyo wan itino kede kite me kwo acalo Akricitayo. En onwoŋo terowa i cokere i Kacokere Ocaden a Jeova i Mérignac ame cok kede Bordeaux. Acalo atin, onwoŋo aniaŋ jammi anonok tutwal i cokere. Cite, jo apapat i kacokere onwoŋo leo bedo keda alea me coya kop ame otye a kobbo. Margi kede cuny me paro pira ogudo cunya tutwal. Ayawa obedo pwonynya i paco kede Baibul, ento onwoŋo pe aniaŋ ŋo ame otye a pwonynyo. Awinyo bala adwarpiny Danieri ame i ŋe nwoŋŋo icwil i baŋ amalaika, okobo ni: “Awinyo, cite mom aniaŋ iye.” (Danieri 12:8) I tuŋ baŋa, onwoŋo tye ni “Aneno, ento onwoŋo pe atwero niaŋ iye.”
Kadi bed amannono, ateni a pirgi tek me Baibul oguro lwite i cunya momot. Onwoŋo amaro jammi ame aniaŋ iye oko aber dok atemo i tekka me kettogi i tic i kwona. Apwonyere daŋ i nenno kit ame jo okene tiye kede. Me apor, Baibul kobbiwa me bedo jo ame dio cunye. (Yakobo 5:7, 8) Onwoŋo pe aniaŋ aber i kom ŋo ame diyo cuny obedo. Cite, bedo nenno kit ame okricitayo owotena nyuto kede kit man, okonya me niaŋ ŋo ame diyo cuny obedo. I ateni, kacokere Okricitayo obedo me kony tutwal baŋa.
TURCUNY ALIT TUTWAL KEDE JAMMI AME OTIMERE ME WUR
Stéphane okonya me niaŋ kop me Baibul
I nino moro acel ame atye mwaka apar wie, aneno jo mogo ayot ame onwoŋo tye i dye gudo dok otye okop i kingi. Acako bedo acok kedgi i wi imuŋ eka ate cakko pwonynyo kit ame odiŋyit kobo kede i leb odiŋyit me France (French Sign Language). Amedde kede bedo i cokere Okricitayo, kan ame Acadennoro ayot ame nyiŋe Stéphane, obedo konya iye. En otutte atek me bedo kubere keda, te wekka winyo ni atye acok kede tutwal. Cite kara turcunyoro alit tutwal onwoŋo tye a kura akura. Obin otweo Stéphane oko i buc pi cuŋo mere acalo Akricitayo aboŋo cwakko tuŋŋoro keken. Man oturo cunya tutwal! Adoŋ Stéphane pe, man obin odwoko cunya cen tutwal, oweko ate gikko wot i cokere oko.
I ŋe dwete Apar wie acel, ote gonyo Stéphane oko i buc eka en te dwogo paco. Go koŋ kit ame obedda kede me wur i kare ame Stéphane ocako kubere keda kun tio kede leb odiŋyit. Pe onwoŋo atwero ye gin ame waŋa oneno! Ŋo onwoŋo otimere? I buc, Stéphane onwoŋo opwonyo kite me kop i leb odiŋyit i leb French. Abedo nenno kit ame Stéphane onwoŋo tye aloloko kede ciŋe kede waŋe, dok man te meddo yomcunya tutwal ame oweko abedo tammo kit ame man bino konya kede.
NIAŊ ATENI ME BAIBUL DOŊ ICEN
Stéphane te cakko kwano Baibul keda. Cakere i kare-nono aye doŋ ate cakko poyo ŋec luŋ me ateni me Baibul ame onwoŋo apwonyo. Acalo atin, onwoŋo amaro nenno cale mogo amwonya i bukewa ame jeŋere i Baibul, kun aporo jo ame tye i cal kede kop i komgi me wek mok i tamma. Onwoŋo aŋeo Iburaim, “akware,” kede “lwak jo apol ata-ni,” ento aniaŋ iye doŋ aber i kare ame okobba tyen koppere i leb odiŋyit. (Agege 22:15-18; Nyut a Lakana 7:9) Onwoŋo nen kannaler ni doŋ anwoŋo leba ikokome, leb me cunya.
Aman ame doŋ atwero niaŋ gin ame okobo i cokere-ni, ogudo cunya tutwal dok onwoŋo amito pwonynyo kop okene apol. Kede kony a Stéphane, ŋecca me Baibul omedde kede doŋo, dok i mwaka 1992, adyero kwona baŋ Jeova eka ate nwoŋŋo batija. Kadi bed ni amedde kede doŋo, ento onwoŋo pwod abedo alewic dok onwoŋo anwoŋo tekka me bedo kede jo okene pien pe abedo kubere kede jo cakere ame pwod atidi.
LWENYNYA I KOM LEWIC
I agikki mere, gurup a jo ame yitgi odiŋ ame onwoŋo abedo kedgi obin onotogi oko kede kacokere me Pessac, Bordeaux. Man onwoŋo tye me kony tutwal, dok amedde kede doŋo i yo me cuny. Kadi bed onwoŋo pwod atye awutte awuta kede kite me kubere, owotena ame onwoŋo winyo kop obedo tutte atek me nenno ni aniaŋ ginnoro luŋ ame okobo. Lo moro anyiŋe Gilles kede cege Elodie, oketo gini tek tutwal me kubere keda. Pol kare onwoŋo gin lwoŋa me nywakko kedgi cem nyo matto cai kawa i ŋe cokere, man odoŋo wat acok tutwal i kinwa. Tye me yomcuny tutwal me bedo i kin jo ame lubo kite Obaŋa me mar!
Miyo pwony me Baibul pi lwak i leb odiŋyit me France
Man aye kacokere ame arwatte kede apalcunya Vanessa iye. Kit ame en onwoŋo tero kede jo ogudo cunya tutwal. Pe oneno diŋ yita-ni bala obedo peko, ento oneno bala yore aber me pwonynyo kite me kubere kede ŋat ame yite odiŋ. Cunya omare, eka ote nyomere oko i mwaka 2005. Kadi bed anwoŋo tekka me kubere, Vanessa okonya me lweny kede lewic kede me kobbo tamma oko kannaler. Atye kede pwoc tutwal pi cwak ame en mia me cobbo ticca kakare.
MOT OKENE I BAŊ JEOVA
I mwaka ame onyomere iye, jaŋ dyekal Ocaden a Jeova i France olwoŋa i Louviers pi pwonyere me dwe acel i kite me gonyo leb. I mwakki mogo acocok-ki, jaŋ dyekal obedo tic atek tutwal me yikko ginakwana pi odiŋyit i leb French ame otwero nenno anena i telebijon. Ento kit acalo tic apol onwoŋo pwod tye anyim, gurup me gonyo leb onwoŋo mito cwak.
Cega Vanessa, tye me kony tutwal baŋa
An kede Vanessa owinyo ni tic i jaŋ dyekal onwoŋo obedo mot adwoŋ tutwal ame oya i baŋ Obaŋa Jeova pira, ento myero daŋ aye ni parrogo obedo tye. Ŋo ame onwoŋo bino timere i gurup me cokere i leb odiŋyit ame onwoŋo wan otye iye? Otwa doŋ onwoŋo otimmo kede ŋo? Vanessa onwoŋo bino nwoŋŋo ticcoro me atia i kabedo man? I yo me awura, Jeova omio agam pi peko acel acel. Awinyo mar a Jeova pirwa kede pi jo ame yitgi odiŋ.
ONWOŊO CWAK I BAŊ JO AME ONOTTE
Nywakko i tic me gonyo leb, okonya me niaŋ aber ginnoro luŋ ame otimo me miyo kony me cuny pi jo ame yitgi odiŋ. Dok yomo cunya meicel me nenno ka otic owotena temo kubere keda i leb odiŋyit! Tuttegi me pwonynyo kite me poporo kop kede temmo tic kede gudo cunya tutwal. Pe awinyo ni oweka oko—pe tye kittono. Anyut magi me mar moko notte ame kite dok pat i kin jo a Jeova.—Jabuli 133:1.
Tic i Dipattimen me Gonyo leb i mampici me jaŋ dyekal
Atye kede pwoc baŋ Jeova ni, obedo nenno ni ŋattoro tye me konynya kun tio kede kacokere Okricitayo. Dok atye kede pwoc pi ticcoro anonok ame abedo kede i konynyo odiŋyit wadwa me ŋeyo Acwecwa ame amar kede dok me nokko cok baŋe. Atye a kuro kare ame peko me kubere doŋ bino bedo a pe iye dok jo luŋ bino kobbo ‘leb acel’—ateni i kom Jeova kede yikkere—acalo jo me paco ame onotte—Jepania 3:9.
a Gamente me France obin doŋ oye atir atir tic kede leb odiŋyit me pwonynyo itino ame yitgi odiŋ i mwaka 1991.

