Niireke Elapo Enoopwetexiwa?

Niireke Elapo Enoopwetexiwa?

Waakhuliwa wa mBiibiliyani

 Nnaari, elapo khenrowa opwetexiwa, wala opahiwa aahiiso oranttelihiwa ni ekina. Biibiliya oniixuttiha wiira Muluku opanke elapo wiira ekhaliweke mahiku ootheene.

  •   “Anaxariya anoohiyeriwa elapo ekhaleke memmo voohimala-tho”. — Esalimo 37:29, Piipiliya Emakhuwa.

  •   “[Muluku] oopaka elapo, olipiha oratta-ene ehinattikinyeya, wiira ohikhale okathi enrowaya oxekexeyaka”.— Esalimo 104:5, Piipiliya Emakhuwa.

  •   “Elapo ennikhala mahiku ootheene”.— Musuweli 1:4, Piipiliya Emakhuwa.

  •   “Apwiya Muluku apattunxe elapo, yupaka n’ulipiha, yawo yahapattunxe elapo ehirina etthu, masi yùpale wira ekhaleke-mo atthu”. — Yesaya 45:18.

Niireke apinaatamu anoopwetexa elapo?

 Muluku khonrowa oweemererya apinaatamu epwetexaka elapo arumeelaka ohononiwa wa makhalelo a elapo, ikhotto ni itthu sikina. Ohiya-vo, ‘onimwaapwetexa ale anihonona elapo’. (Wiisuupulula 11:18) Onrowa opaka sai eyo?

 Muluku onoorantteliha ikuvernu sootheene sa apinaatamu, seiyo sihinwerya waakiherya elapo, nave onooruuha Omwene wa wiirimu. (Daniyeli 2:44; Matheyo 6:9, 10) Mwene a Omwene owo onrowa okhala Yesu Kristu, mwaana a Muluku. (Yesaya 9:6, 7) Okathi Yesu aari awe valaponi, aahipaka miiriirya sinceene sooniherya wiira ookhalana owerya woomaaliha ipheyo suulupale, ni itthu sikina sa ephattu. (Marko 4:35-41) Okhala wiira Yesu tori Mwene a Omwene wa Muluku, onoowehawehaka ni okhapelela elapo ni makhalelo aya ootheene. Onoolokiherya makhalelo a mulaponi ni onoolokiherya elapo wiira etthikele okhala eparayiisu sintoko ojardim ya wEdeni.— Matheyo 19:28; Luka 23:43.

Niireke Biibiliya onniixuttiha wiira elapo enoopahiwa ni mooro?

 Nnaari, eyo khahiyo ekeekhai. Muupuwelo ola okhumelenle mwaha woohiiwexexiwa saana etthu antaphulela aya moolumo ari 2 Pedru 3:7, onihimya so: “Erimu ya vano ni elapo ya vano soosukeriwa opahiwa ni mooro, nihiku ninrowa aya ophukeliwa ni opwetexiwa atthu ootakhala”. Nrowe niwehe itthu piili sinnikhaliherya wiiwexexa moolumo a yoolepa ele.

  1.   MBiibiliyani, moolumo owi “erimu”, “elapo” ni “mooro” pooti otaphulelaka itthu soovirikana. Mwa ntakiheryo, Maphattuwelo 11:1 onihimya so: “Elapo yothene yarina elavulelo emosa ni molumo mamosaru”. Eversiikulu ela, nuulumo noowi “elapo” anihimmwa atthu yaakhala okathi ole.

  2.   Mwaha onihimmwa 2 Pedru 3:7 onnooniherya etthu anitaphulela aya moolumo oowi “erimu”, “elapo” ni “mooro”. Iversiikulu 5 ni 6 enlikanyihiwa ni epula ya Mutaaseke a mahiku a Nowe. Okathi ole, elapo ele yakhalai yaahipwetexiwa, masi etthaya khiyaapwetexiwe. Ohiya-vo, “elapo” epula ya mutaaseke yaapwetenxe aya, anihimmwa atthu ootakhala murima. (Maphattuwelo 6:11) Nave epula ya Mutaaseke wala ediluvio yaahipwetexa “erimu”, niire so, atthu yaalamulela apinaatamu ootheene yaakhala valaponi. Nto, atthu ootakhala murima yaahipwetexiwa, masi eplaneta ahu nnaari. Nowe, amwaarawe, anaawe ni axaara a anaawe, yaahoopowa okathi waapwetexiwe aya olumwenku ole, nave nuumala-vo yaahaayara anamwane ni yaahitthikela osareya valaponi. — Maphattuwelo 8:15-18.

 Ntoko siisaale epula ya Mutaaseke, opwetexiwa wala “mooro” onihimmwa 2 Pedru 3:7, onitaphulela opwetexiwa wa atthu ootakhala, ohiya elapo. Nave Muluku ooleiherya “erimu esya ni elapo esya” memmo enrowa aya “okhala exariya”. (2 Pedru 3:13) Nto “elapo esya”, aahiiso nloko nsya na apinaatamu, ninrowa olamuleliwaka ni “erimu esya”, wala ekuvernu esya – Omwene wa Muluku. Ekuvernu eyo enimwiiriha elapo okhala eparayiisu yooreera. — Wiisuupulula 21:1-4.