Prejsť na článok

Prejsť na vedľajšiu ponuku

Prejsť na obsah

Strážna veža (študijné vydanie)  |  September 2017

Napodobňuj Jehovu a buď súcitný

Napodobňuj Jehovu a buď súcitný

„Jehova, Jehova, Boh milosrdný a milostivý [alebo súcitný].“ ​(2. MOJŽ. 34:6)

PIESNE: 18, 12

1. Ako sa Jehova predstavil Mojžišovi a prečo je to dôležité?

PRI jednej príležitosti Boh hovoril s Mojžišom a povedal mu, aké má meno a vlastnosti. Hneď na začiatku ho uistil, že je milosrdný a milostivý, z čoho jasne vidieť, že je súcitným Bohom. (2. Mojžišova 34:5, 6) Mohol poukázať na svoju moc alebo múdrosť. Mojžiš však potreboval uistenie, že Jehova ho bude podporovať. (2. Mojž. 33:13) Preto Jehova vyzdvihol vlastnosti, z ktorých je zjavné, že svojim služobníkom chce pomáhať. Nehreje ťa pri srdci, že Jehova uviedol tieto prekrásne črty svojej osobnosti ako prvé? Človek, ktorý prejavuje súcit, sa dokáže vžiť do utrpenia iného človeka, chápe jeho ťažkosti a chce mu pomôcť. V tomto článku budeme uvažovať o tejto nádhernej vlastnosti.

2. Ako vieme, že pre ľudí je prirodzené prejavovať súcit?

2 Boh stvoril ľudí na svoj obraz. A keďže Jehova je súcitný, pre ľudí je prirodzené zaujímať sa o druhých. Aj ľudia, ktorí nepoznajú pravého Boha, často prejavujú súcit. (1. Mojž. 1:27) V Biblii je mnoho príbehov, z ktorých vyniká práve súcit. Jedným z nich je napríklad správa o dvoch prostitútkach, ktoré sa pred Šalamúnom dohadovali o tom, ktorá z nich je skutočnou matkou dieťaťa. Keď ich Šalamún vyskúšal a prikázal, aby bolo dieťa rozseknuté napoly, pravá matka dieťaťa pocítila súcit. To ju podnietilo zakročiť, hoci vedela, že dieťa potom dostane druhá žena. (1. Kráľ. 3:23–27) Alebo si spomeň na faraónovu dcéru, ktorá zachránila život malému Mojžišovi. Aj keď si uvedomovala, že to bolo dieťa Hebrejov, ktoré nemalo byť ponechané nažive, „pocítila k nemu súcit“ a rozhodla sa, že ho vychová ako vlastné. (2. Mojž. 2:5, 6)

3. Prečo by sme mali venovať pozornosť tomu, čo sa o súcite píše v Biblii?

3 Prečo by sme mali venovať pozornosť súcitu? Pretože Jehova chce, aby sme ho napodobňovali. (Ef. 5:1) A hoci sme boli vytvorení so schopnosťou prejavovať súcit, všetci sme po Adamovi zdedili nedokonalosť, a tak máme sklon k sebectvu. Niekedy možno pre nás nie je ľahké rozhodnúť sa, či pomôžeme druhým alebo sa budeme venovať sebe. Pre niektorých je ťažké nájsť v tom rovnováhu. Čo nám pomôže stať sa súcitnejšími a prejavovať väčší záujem o druhých? Po prvé, venujme čas tomu, aby sme preskúmali, ako súcit prejavuje Jehova a ako ho prejavujú ľudia. A po druhé, zamyslime sa, ako môžeme napodobňovať Jehovov príklad a čo dobré nám to prinesie.

JEHOVA — DOKONALÝ PRÍKLAD V PREJAVOVANÍ SÚCITU

4. a) Prečo Jehova poslal anjelov do Sodomy? b) O čom nás uisťuje príbeh o Lótovi a jeho dcérach?

4 V Biblii je mnoho správ o tom, ako Jehova prejavil súcit. Zamysli sa napríklad nad tým, čo urobil pre Lóta. Tento spravodlivý muž bol „ťažko sužovaný“ bezočivým správaním obyvateľov Sodomy a Gomory. Jehova rozhodol, že títo skazení ľudia si zaslúžia smrť. (2. Petra 2:7, 8) Potom poslal za Lótom anjelov, aby ho vyslobodili. Naliehali naňho a na jeho rodinu, aby utiekli, pretože Boh odsúdil tieto mestá na zničenie. „Keď stále otáľal, tak tí [anjeli], lebo Jehova mal s ním súcit, chytili jeho ruku a ruku jeho manželky a ruky jeho dvoch dcér a vyviedli ho von a postavili ho za mesto.“ ​(1. Mojž. 19:16) Neuisťuje nás to, že Jehova dobre vie, v akej ťažkej situácii sú niekedy jeho verní služobníci? (Iz. 63:7–9; Jak. 5:11; 2. Petra 2:9)

5. Čo sa z Božieho Slova, napríklad z 1. Jána 3:17, učíme o tom, ako byť súcitní?

5 Jehova súcit nielen prejavuje, ale svojich služobníkov aj učí, aké dôležité je byť súcitný. Vidíme to napríklad z jedného zákona, ktorý dal Izraelitom. Keď niekto niekomu požičal peniaze, mohol si od dlžníka vziať odev ako zálohu. (2. Mojžišova 22:26, 27) Tento odev však musel dlžníkovi vrátiť do západu slnka, aby sa mal v noci čím prikryť. Keby mu chýbal súcit, možno by sa zdráhal urobiť to. Jehova však svojich služobníkov nabádal, aby boli súcitní a nekonali necitlivo. Všimli sme si zásadu, ktorá plynie z tohto zákona? K čomu by nás to malo podnecovať? Určite by sme nechceli, obrazne povedané, nechať našich bratov v noci bez prikrývky, teda prehliadať ich potreby, keď môžeme urobiť niečo pre to, aby sme zmiernili ich trápenie. (Kol. 3:12; Jak. 2:15, 16; 1. Jána 3:17)

6. Čo sa učíme z toho, ako súcitne Jehova zaobchádzal s Izraelitmi, hoci proti nemu hrešili?

6 Jehova mal s Izraelitmi súcit, aj keď proti nemu hrešili. V Biblii čítame: „Jehova, Boh ich predkov, im stále posielal výstrahy prostredníctvom svojich poslov, posielal znovu a znovu, pretože pociťoval súcit so svojím ľudom a so svojím bydliskom.“ ​(2. Par. 36:15) Nemali by sme aj my cítiť podobný súcit k tým, ktorí Jehovu ešte nepoznajú, ale možno oľutujú svoje hriešne konanie a získajú jeho priazeň? Jehova nechce, aby bol počas blížiaceho sa súdu niekto zničený. (2. Petra 3:9) Preto kým je ešte čas, oznamujme ľuďom jeho varovné posolstvo a pomáhajme im, aby mohli mať z Božieho súcitu úžitok.

7., 8. Prečo je jedna rodina presvedčená, že Jehova mal s nimi súcit?

7 To, že Jehova je súcitný, môže z vlastnej skúsenosti potvrdiť mnoho bratov a sestier. Zamyslime sa napríklad nad tým, čo zažila jedna rodina v období etnického konfliktu, ktorý vypukol začiatkom 90. rokov v krajinách bývalej Juhoslávie. Dvanásťročný Milan a jeho brat cestovali s rodičmi a ďalšími svedkami autobusom z Bosny do Srbska. Mali namierené na oblastný zjazd, na ktorom sa Milanovi rodičia chceli dať pokrstiť. Na hranici však vojaci vyviedli rodinu z autobusu, pretože si všimli, že patria k inej etnickej skupine. Ďalším bratom dovolili pokračovať v ceste. Rodinu zadržiavali dva dni a potom sa veliaci dôstojník vysielačkou spojil so svojím nadriadeným a opýtal sa ho, čo má s nimi urobiť. Stál priamo pred nimi, a tak všetci štyria počuli odpoveď: „Jednoducho ich niekam odveďte a postrieľajte!“

8 Kým dôstojník hovoril so svojimi mužmi, k rodine podišli dvaja cudzí ľudia. Pošepkali im, že sú svedkovia a že od ostatných v autobuse sa dozvedeli, čo sa stalo. Milanovi a jeho bratovi povedali, aby s nimi nastúpili do auta a prešli cez hranicu, keďže doklady detí sa nekontrolovali. Rodičom povedali, aby obišli hraničný priechod a počkali ich na druhej strane. Milan nevedel, či sa má tešiť alebo plakať. Rodičia sa opýtali: „Myslíte si, že nás nechajú len tak odísť?“ Ale ako odchádzali, zdalo sa, akoby ich vojaci vôbec nevideli. Rodičia a deti sa znovu stretli za hranicami a pokračovali v ceste na zjazd. Boli presvedčení, že Jehova vypočul ich úpenlivé prosby o pomoc. Z Biblie vieme, že Jehova nezasiahol vždy, aby zázračne zachránil svojich služobníkov. (Sk. 7:58–60) Milan však povedal: „Vyzeralo to tak, akoby anjeli zaslepili vojakov a Jehova nás zachránil.“ ​(Žalm 97:10)

9. Čo Ježiš cítil k ľuďom, ktorí ho nasledovali? (Pozri obrázok v úvode článku.)

9 Vynikajúcim príkladom v prejavovaní súcitu je Ježiš. Súcitil s ľuďmi, ktorí ho nasledovali, pretože „boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. Ako reagoval, keď videl ich žalostný stav? „Začal ich učiť mnohé veci.“ ​(Mat. 9:36; Marek 6:34) Jeho postoj sa úplne líšil od postoja farizejov, ktorí nemali záujem pomáhať obyčajným ľuďom. (Mat. 12:9–14; 23:4; Ján 7:49) Túžiš aj ty tak ako Ježiš pomáhať duchovne vyhladovaným ľuďom a učiť ich o Jehovovi?

10., 11. Mali by sme prejavovať súcit za každých okolností? Vysvetli to.

10 Súcit by sme však nemali prejavovať za každých okolností. V situáciách, o ktorých sme zatiaľ uvažovali, bol Boží súcit namieste. Ale keď kráľ Saul zachoval nažive Agaga, ktorý bol nepriateľom Božieho ľudu, a ponechal si najlepšie kusy z dobytka, prejavil nevhodný súcit, pretože neposlúchol Jehovu. Preto Jehova zavrhol Saula ako kráľa nad Izraelom. (1. Sam. 15:3, 9, 15) Jehova je spravodlivý Sudca, ktorý dokáže čítať v srdci ľudí a vie, kedy si nezaslúžia súcit. (Plač 2:17; Ezech. 5:11) Blíži sa čas, keď vykoná rozsudok nad všetkými, ktorí ho odmietajú poslúchať. (2. Tes. 1:6–10) Potom nebude namieste, aby Jehova prejavil súcit ľuďom, ktorých posúdi ako zlých. Naopak, keď ich zničí, dokáže, že súcití so spravodlivými, ktorých zachová nažive.

11 Pochopiteľne, nie je na nás, aby sme posudzovali, kto by mal byť zničený a kto zachovaný nažive. Skôr by sme mali robiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ľuďom pomohli. Teda ako môžeme prejavovať súcit? Zamyslime sa nad niektorými spôsobmi, ako to môžeme robiť.

AKO MÔŽEME PREJAVOVAŤ SÚCIT

12. Napríklad ako môžeš druhým prejaviť súcit?

12 Pomáhaj druhým s bežnými vecami. To, aby bol kresťan k svojim blížnym a bratom a sestrám súcitný, je jednou zo základných Jehovových požiadaviek. (Ján 13:34, 35; 1. Petra 3:8) Súcitiť s niekým okrem iného znamená „trpieť spolu s ním“. Súcitný človek chce zmierniť trápenie druhých, napríklad tak, že im pomôže s niečím, čo je pre nich ťažké. Vyhľadávaj takéto príležitosti! Mohol by si sa napríklad niekomu ponúknuť, že mu pomôžeš s niečím, čo práve potrebuje, alebo že za neho niečo vybavíš? (Mat. 7:12)

Prejavuj súcit tak, že druhým ponúkneš praktickú pomoc (Pozri 12. odsek.)

13. Čím sú známi Jehovovi svedkovia?

13 Pomáhaj pri katastrofách. Keď vidíme, ako ľudia trpia následkom katastrof, je prirodzené, že s nimi súcitíme a chceme pre nich niečo urobiť. Jehovovi svedkovia sú známi tým, že v takýchto situáciách druhým pomáhajú. (1. Petra 2:17) Jedna sestra z Japonska žila v oblasti, ktorá bola v roku 2011 postihnutá silným zemetrasením a cunami. Hovorí, že ju „veľmi povzbudilo a utešilo“, keď videla mnoho dobrovoľníkov z rôznych kútov Japonska a z iných krajín, ktorí prišli opraviť domy a sály Kráľovstva. Napísala: „Vďaka tomu som si uvedomila, že Jehovovi na nás záleží. Aj našim spolukresťanom leží na srdci naše dobro a mnohí bratia a sestry z celého sveta sa za nás modlia.“

14. Ako môžeš pomáhať chorým a vekovo starším?

14 Pomáhaj chorým a vekovo starším. Keď vidíme, ako ľudia trpia následkom Adamovho hriechu, podnecuje nás to prejavovať im súcit. Tešíme sa na čas, keď ľudia už nebudú chorí ani nebudú starnúť. Preto sa modlíme o príchod Božieho Kráľovstva. A kým nepríde, robíme všetko, čo môžeme, aby sme podali pomocnú ruku ľuďom, ktorí to potrebujú. Istý spisovateľ napísal, čo zažila jeho mama, ktorá trpela Alzheimerovou chorobou. Jedného dňa si pošpinila šaty. Snažila sa ich vyčistiť a vtom niekto zazvonil. Boli to dve sestry, ktoré ju pravidelne navštevovali. Opýtali sa, či jej môžu nejako pomôcť. „Je mi to nepríjemné, ale áno,“ odpovedala. Sestry jej pomohli vyčistiť šaty, potom jej uvarili čaj a porozprávali sa s ňou. Jej syn im bol nesmierne vďačný. Napísal: „Klobúk dole pred svedkami. To, čo kážu, aj uplatňujú.“ Nepodnecuje ťa súcit s chorými a staršími ľuďmi urobiť všetko, čo je v tvojich silách, aby si zmiernil ich trápenie? (Fil. 2:3, 4)

15. Čo dobré to prináša, keď sa zapájame do zvestovateľskej služby?

15 Pomáhaj ľuďom spoznať Jehovu. Keď vidíme, s akými problémami a starosťami ľudia zápasia, túžime im pomáhať v duchovnom ohľade. Najlepší spôsob, ako to môžeme robiť, je učiť ich o Bohu a o tom, čo jeho Kráľovstvo urobí pre ľudstvo. Môžeme im tiež ukázať, aké múdre je žiť podľa Božích noriem. (Iz. 48:17, 18) Zvestovateľskou službou prinášame česť Jehovovi a prejavujeme ľuďom súcit. Mohol by si jej venovať viac času? (1. Tim. 2:3, 4)

ČO DOBRÉ TI TO PRINESIE

16. Aký úžitok máme z toho, že sme súcitní?

16 Odborníci na duševné zdravie vravia, že keď ľudia konajú súcitne, prospieva to ich zdraviu, duševnej pohode a majú lepšie vzťahy. Keď budeš pomáhať tým, ktorí trpia, budeš šťastnejší, optimistickejší, nebudeš sa cítiť taký osamelý a ľahšie sa vyhneš negatívnym myšlienkam. Prejavovanie súcitu ti prinesie veľa dobrého. (Ef. 4:31, 32) Kresťania, ktorí sa s láskou zaujímajú o druhých, majú dobré svedomie, pretože vedia, že robia to, čo sa páči Bohu. Vďaka tomu, že konáme súcitne, sme lepšími rodičmi, manželskými partnermi a priateľmi. Tým, ktorí neváhajú prejaviť súcit, druhí ochotnejšie pomôžu a podporia ich, keď to budú potrebovať. (Prečítajte Matúša 5:7; Lukáša 6:38.)

17. Prečo sa chceme zlepšovať v prejavovaní súcitu?

17 Hlavný dôvod, prečo sa chceme zlepšovať v prejavovaní súcitu, by nemal byť ten, že máme z toho úžitok. Súcitní chceme byť hlavne preto, lebo tak napodobňujeme a oslavujeme Jehovu, ktorý je Zdrojom lásky a súcitu. (Prísl. 14:31) V prejavovaní tejto vlastnosti nám dáva dokonalý príklad. Preto sa ho snažme zo všetkých síl napodobňovať a prispievať tak k vrúcnym vzťahom medzi bratmi a sestrami a k dobrým vzťahom s ostatnými ľuďmi. (Gal. 6:10; 1. Jána 4:16)