Prejsť na článok

Prejsť na vedľajšiu ponuku

Prejsť na obsah

Strážna veža (študijné vydanie)  |  Marec 2017

Preukazuj česť tým, ktorým patrí

Preukazuj česť tým, ktorým patrí

„Sediacemu na tróne a Baránkovi nech je požehnanie a česť a sláva a moc po celú večnosť.“ ​(ZJAV. 5:13)

PIESNE: 9, 14

1. a) Prečo si niektorí ľudia zaslúžia úctu? b) Čo sa dozvieme v tomto článku?

ČO ZNAMENÁ preukazovať niekomu česť? Znamená to venovať mu mimoriadnu pozornosť a správať sa k nemu s úctou. Česť zvyčajne prejavujeme tým, ktorí robia niečo, čo si zasluhuje úctu, alebo tým, ktorí majú dôležité postavenie. V tomto článku sa dozvieme, komu by sme mali preukazovať česť a prečo.

2., 3. a) Prečo si Jehova zasluhuje výnimočnú česť? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Kto je Baránok zo Zjavenia 5:13 a prečo je „hoden prijať česť“?

2 Zjavení 5:13 čítame, že Ten, ktorý „sedí na tróne, a Baránok“ si zaslúžia česť. Jeden z dôvodov, prečo si Jehova zaslúži, aby sme mu preukazovali česť, je uvedený v 4. kapitole knihy Zjavenie. Duchovní tvorovia v nebeskej ríši oslavujú Jehovu, „Toho, ktorý žije po celú večnosť“, a hovoria: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ ​(Zjav. 4:9, 11)

3 Baránok, o ktorom hovorí kniha Zjavenie, je Ježiš Kristus. Ako to vieme? Počas svojej služby na zemi bol nazvaný ako „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“. (Ján 1:29) Z Biblie sa dozvedáme, že vysoko prevyšuje všetkých ľudí, ktorí vládnu alebo vládli ako králi. Píše sa v nej: „[On je] Kráľ tých, ktorí vládnu ako králi, a Pán tých, ktorí panujú ako páni, ktorý sám má nesmrteľnosť, ktorý prebýva v neprístupnom svetle, ktorého nikto z ľudí nevidel, ani nemôže vidieť.“ ​(1. Tim. 6:14–16) Bol nejaký iný kráľ ochotný zomrieť ako vykupiteľ za naše hriechy? Nepodnecuje ťa to, aby si sa aj ty pripojil k zástupom nebeských tvorov a vzdával česť Ježišovi Kristovi? Títo tvorovia ho chvália slovami: „Baránok, ktorý bol zabitý, je hoden prijať moc a bohatstvo a múdrosť a silu a česť a slávu a požehnanie.“ ​(Zjav. 5:12)

4. Prečo je múdre vzdávať česť Jehovovi a Ježišovi?

4 Preukazovať česť Jehovovi a Kristovi je nesmierne dôležité. Ak by sme to nerobili, stratili by sme vyhliadku na večný život. Jasne to vidíme z Ježišových slov v Jánovi 5:22, 23: „Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby všetci ctili Syna, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý ho poslal.“ ​(Prečítajte Žalm 2:11, 12.)

5. Prečo si všetci ľudia zasluhujú úctu?

5 Ľudia boli stvorení „na Boží obraz“. (1. Mojž. 1:27) Preto väčšina ľudí vo väčšej či menšej miere prejavuje niektoré Božie vlastnosti. Sú schopní jeden druhého milovať, byť láskaví a prejavovať súcit. Dostali dar svedomia, vrodený zmysel pre to, čo je dobré a čo zlé, čo je čestné a čo nečestné alebo čo je vhodné a čo nevhodné. Samozrejme, nie vždy to dokážu posúdiť správne. (Rim. 2:14, 15) Väčšinu ľudí priťahujú čisté a krásne veci. Takmer každý chce mať pokojné vzťahy s inými. Na tom nie je nič zvláštne, pretože Jehova je Bohom poriadku a pokoja. Či už si to ľudia uvedomujú, alebo nie, všetci do určitej miery prejavujú vlastnosti nášho Stvoriteľa. Preto si zasluhujú, aby s nimi druhí zaobchádzali s úctou. (Žalm 8:5)

PREUKAZUJ DRUHÝM PRIMERANÚ ČESŤ

6., 7. V čom sa Jehovovi svedkovia odlišujú od mnohých ľudí, pokiaľ ide o prejavovanie cti druhým?

6 Uvedomujeme si, že ku všetkým ľuďom by sme mali mať úctu. No niekedy môže byť ťažké rozlíšiť, akú česť by sme im mali preukazovať a do akej miery. Väčšina nedokonalých ľudí je silne ovplyvnená duchom Satanovho sveta. Preto mnohí vzhliadajú k niektorým mužom a ženám ako k svojim idolom. Namiesto toho, aby im prejavovali primeranú úctu, považujú ich takmer za polobohov. Na piedestál obdivu stavajú náboženských a politických vodcov a celebrity zo sveta športu a zábavy. Mladí i starší sa na nich pozerajú ako na vzory a často sa obliekajú a správajú tak ako oni.

7 Praví kresťania odmietajú takýto pokrivený názor. Jediným človekom, ktorého môžeme považovať za dokonalý vzor, bol Ježiš. (1. Petra 2:21) Keby sme preukazovali ľuďom väčšiu česť, než akú si zaslúžia, znepáčili by sme sa Bohu. Musíme pamätať na túto základnú pravdu: „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu.“ ​(Rim. 3:23) Preto si žiadny človek nezaslúži, aby mu druhí prejavovali česť, ktorá hraničí s modlárstvom.

8., 9. a) Ako sa Jehovovi svedkovia pozerajú na vládne autority? b) Do akej miery by sme mali poslúchať vládne autority?

8 Niektorí ľudia majú v tomto svete určitú autoritu. Od vládnych úradníkov sa napríklad očakáva, že budú dohliadať na dodržiavanie zákonov a poriadku a že sa budú starať o potreby občanov. Z toho majú všetci úžitok. Apoštol Pavol nabádal kresťanov, aby sa pozerali na vládne autority ako na „nadriadené vrchnosti“, ktorým sa treba podriaďovať. Dal im toto nariadenie: „Dávajte každému, čo komu patrí: daň tomu, kto vyžaduje daň... česť tomu, kto vyžaduje takú česť.“ ​(Rim. 13:1, 7)

9 Jehovovi svedkovia teda ochotne preukazujú verejným činiteľom česť, ako sa to vyžaduje a ako je to v ich krajine zvykom. Pri výkone ich povinností s nimi spolupracujeme. Samozrejme, naša česť a podpora má rozumné, biblicky stanovené hranice. Nemôžeme zájsť tak ďaleko, že by sme neposlúchli Boha alebo porušili svoju kresťanskú neutralitu. (Prečítajte 1. Petra 2:13, 14, 15-17.)

10. Aký príklad nám dali Jehovovi služobníci z minulosti?

10 Jehovovi služobníci z minulosti nám dali príklad, pokiaľ ide o postoj k vládam a ich predstaviteľom. Keď Rímska ríša nariadila sčítanie ľudu, Jozef a Mária poslúchli. Cestovali kvôli tomu až do Betlehema, hoci Mária bola vo vysokom štádiu tehotenstva. (Luk. 2:1–5) Ďalší príklad nám dal apoštol Pavol. Keď čelil obvineniu, že sa dopustil niečoho zlého, úctivo sa obhajoval pred kráľom Herodesom Agrippom a pred Festom, rímskym miestodržiteľom Judey. Obom prejavil náležitú česť. (Sk. 25:1–12; 26:1–3)

11. Prečo nepreukazujeme náboženským predstaviteľom mimoriadnu česť?

11 Ale ako je to s náboženskými vodcami? Mali by sme im preukazovať mimoriadnu česť, akú možno sami vyžadujú? Predstavitelia falošného náboženstva zle zastupujú Boha a prekrúcajú jeho Slovo. Spomeňme si, že Ježiš odsúdil náboženských predstaviteľov, ktorí žili v jeho dňoch, a označil ich za pokrytcov a slepých vodcov. (Mat. 23:23, 24) Preto im neprejavujeme výnimočnú česť. Mali by sme sa k nim správať úctivo ako ku každému inému človeku. Keď však preukazujeme náležitú úctu vládnym predstaviteľom, môže to viesť k pozitívnym, niekedy až neočakávaným výsledkom.

12. K čomu to viedlo, keď sa jeden brat z Rakúska správal úctivo k istému politikovi?

12 Jedným z takýchto vládnych predstaviteľov bol rakúsky politik Dr. Heinrich Gleissner. Počas druhej svetovej vojny sa dostal do nemilosti nacistov. Zatkli ho a poslali do koncentračného tábora Buchenwald. Počas transportu do tábora sa vo vlaku stretol s iným väzňom z Rakúska, horlivým Jehovovým svedkom, bratom Leopoldom Engleitnerom. Brat Engleitner mu úctivo vysvetlil, čomu verí, a pán Gleissner si ho pozorne vypočul. Po druhej svetovej vojne využil svoj vplyv a viackrát pomohol Jehovovým svedkom v Rakúsku. Možno poznáš iné príklady, z ktorých vyplýva, že keď sa Jehovovi svedkovia riadia biblickými radami a prejavujú vládnym úradníkom náležitú úctu, vedie to k veľmi dobrým výsledkom.

ĎALŠÍ, KTORÍ SI ZASLÚŽIA ČESŤ

13. Kto si obzvlášť zaslúži našu úctu a prečo?

13 Naši duchovní bratia a sestry si určite zaslúžia úctu. To platí obzvlášť o starších, ktorí nás vedú. (Prečítajte 1. Timotejovi 5:17.) Týchto bratov si vážime bez ohľadu na ich národnosť, vzdelanie, spoločenské postavenie alebo finančnú situáciu. V Biblii sa o nich hovorí ako o „daroch v podobe ľudí“. Hrajú kľúčovú úlohu v starostlivosti, ktorú Boh poskytuje svojmu ľudu. (Ef. 4:8) Zamysli sa napríklad nad tým, akú prácu vykonávajú starší, krajskí dozorcovia, členovia výborov pobočiek a členovia vedúceho zboru. Kresťania v prvom storočí si veľmi vážili vymenovaných bratov, ktorí ich viedli, a my sa na nich pozeráme rovnako. Zo známych bratov, ktorí vedú dielo, si nerobíme idoly ani sa k nim nesprávame, akoby boli anjelmi. No máme ich v úcte pre ich usilovnú prácu a pokoru. (Prečítajte 2. Korinťanom 1:24; Zjavenie 19:10.)

14., 15. Ako sa praví kresťanskí pastieri líšia od mnohých náboženských vodcov?

14 Starší sú pokornými duchovnými pastiermi. Ich pokora sa prejavuje napríklad tak, že nechcú, aby sa k nim iní správali ako k celebritám. V tom sa odlišujú od mnohých novodobých náboženských predstaviteľov, ako aj od náboženských vodcov v prvom storočí. Ježiš o nich povedal: „Majú radi najvýznamnejšie miesta na večeriach, predné sedadlá v synagógach, pozdravovanie na trhoviskách.“ ​(Mat. 23:6, 7)

15 Praví kresťanskí pastieri však poslúchajú Ježišov príkaz: „Vy sa nedajte nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým vy všetci ste bratia. Okrem toho nenazývajte nikoho na zemi svojím otcom, lebo jeden je váš Otec, Ten nebeský. Ani nech vás nenazývajú ‚vodcami‘, lebo jeden je váš Vodca, Kristus. Ale najväčší medzi vami bude vaším služobníkom. Ktokoľvek sa povyšuje, bude ponížený, a ktokoľvek sa ponižuje, bude povýšený.“ ​(Mat. 23:8–12) Keď sa starší pokorne riadia týmito slovami, bratia a sestry ich budú milovať a prejavovať im úctu.

Starší si zaslúžia našu lásku a úctu, lebo slúžia s pokorou (Pozri 13. – 15. odsek.)

16. Prečo by sme mali pracovať na tom, aby sme pochopili a uplatňovali biblické rady o prejavovaní úcty?

16 Je pravda, že to môže trvať nejaký čas, kým sa naučíme, komu a ako máme preukazovať česť. Platilo to aj o kresťanoch v prvom storočí. (Sk. 10:22–26; 3. Jána 9, 10) Ale úsilie, ktoré vynakladáme, aby sme uplatnili biblické rady o prejavovaní úcty, určite stojí za to. Keď v tomto smere získame vyrovnaný pohľad, prinesie to veľký úžitok.

AKÝ ÚŽITOK TO PRINÁŠA?

17. Aký úžitok to prináša, keď prejavujeme úctu ľuďom, ktorí majú určité postavenie?

17 Keď sa správame úctivo k svetským autoritám a preukazujeme im česť, je pravdepodobnejšie, že budú obhajovať naše právo zvestovať dobré posolstvo bez prekážok. Dokonca sa môžu pozerať na našu činnosť ako na prínos pre spoločnosť. Niečo podobné zažila Birgit, priekopníčka z Nemecka. Pred niekoľkými rokmi jej dcéra končila školu. Pri tejto príležitosti sa zúčastnila na školskej slávnosti, na ktorej sa mohla porozprávať s učiteľkami svojej dcéry. Tie jej povedali, že bolo pre ne potešením učiť deti Jehovových svedkov. Vyjadrili sa tiež, že by to bola škoda, keby v škole nemali žiadne deti svedkov. Birgit im vysvetlila: „Naše deti sa učia riadiť Božími normami správania, čo okrem iného znamená, že majú byť úctivé k učiteľom.“ Jedna učiteľka zareagovala: „Keby boli všetky deti ako vaše, učilo by sa nám ako v raji.“ Ďalšia učiteľka navštívila o niekoľko týždňov regionálny zjazd v Lipsku.

18., 19. Na čo by sme mali pamätať, keď prejavujeme úctu zborovým starším?

18 Starší si zaslúžia, aby sme im preukazovali náležitú úctu. No musíme sa pri tom riadiť dokonalými a múdrymi zásadami z Božieho Slova. (Prečítajte Hebrejom 13:7, 17.) Mali by sme ich chváliť za ich namáhavú prácu a dbať na pokyny, ktoré poskytujú. Keď to budeme robiť, prispejeme k tomu, že budú vykonávať svoje povinnosti s radosťou. To neznamená, že by sme sa mali stať presnou kópiou nejakého uznávaného staršieho, napríklad tak, že by sme sa obliekali a upravovali rovnako ako on alebo by sme používali rovnaký spôsob vyjadrovania. Tým by sme mohli vyvolávať dojem, že si robíme z ľudí idoly alebo že ich nasledujeme namiesto Krista. Nemali by sme zabúdať, že aj starší sú nedokonalí. Vzorom, ktorý by sme mali napodobňovať, je Kristus.

19 Aký úžitok majú starší z toho, že sa k nim nesprávame ako k celebritám, ale preukazujeme im náležitú úctu? Je pre nich ľahšie rozvíjať si pokoru, a tak sa nestanú samospravodlivými ani si o sebe nebudú myslieť, že sú lepší než ostatní. Tak nepadnú za obeť vlastnej pýche.

20. Aký úžitok nám to prinesie, keď druhým preukazujeme primeranú úctu?

20 Keď preukazujeme česť tým, ktorí si ju zaslúžia, prinesie to úžitok aj nám osobne. Ako? Nebudeme sa príliš zameriavať na seba. A ak nás iní majú v úcte, nezačneme si o sebe myslieť priveľa. Zachováme si tiež rovnaký názor na ľudí, aký má Jehova a jeho organizácia, a nebudeme žiadnemu človeku, či už spoluveriacemu, alebo človeku zo sveta, preukazovať prehnanú alebo nezaslúženú česť. Je to múdre, lebo duchovne nezakolíšeme, ani keď nás sklame niekto, komu sme prejavovali úctu.

21. Akú odmenu nám to prináša, keď preukazujeme česť tým, ktorým patrí?

21 Keď druhým prejavujeme primeranú úctu, získavame Božiu priazeň a to je pre nás tou najväčšou odmenou. Robíme to, čo od nás Jehova očakáva, a tým dokazujeme, že sme mu verní. Vďaka tomu môže Jehova dať odpoveď každému, kto sa mu vysmieva. (Prísl. 27:11) Mnohí ľudia vo svete majú skreslený názor na to, ako by mali druhým preukazovať česť. Preto sme Jehovovi veľmi vďační, že nás učí, ako to máme robiť.