Prejsť na článok

Prejsť na vedľajšiu ponuku

Prejsť na obsah

Strážna veža (študijné vydanie)  |  Marec 2017

Prejavuj vieru a rozhoduj sa múdro

Prejavuj vieru a rozhoduj sa múdro

„Nech stále žiada vo viere a vôbec nepochybuje.“ ​(JAK. 1:6)

PIESNE: 54, 42

1. Prečo Kain urobil nesprávne rozhodnutie a k čomu to viedlo?

KAIN stál pred vážnym rozhodnutím. Buď svoje negatívne pocity ovládne, alebo sa im poddá. To, ako sa rozhodne, bude mať vplyv na celý jeho život. Z Biblie vieme, čo urobil. Rozhodol sa nesprávne a zabil svojho brata Ábela. Pre svoje zlé rozhodnutie stratil Božiu priazeň. (1. Mojž. 4:3–16)

2. Prečo je dôležité rozhodovať sa múdro?

2 Aj my často stojíme pred rozhodnutiami. Nie každé z nich je otázkou života a smrti. No to, ako sa rozhodneme, môže značne ovplyvniť náš život. Preto keď sa naučíme robiť múdre rozhodnutia, vyhneme sa mnohým problémom a náš život bude pokojnejší. Ak by sme sa to nenaučili, v našom živote by vládol chaos a spôsobili by sme si mnoho problémov a sklamaní. (Prísl. 14:8)

3. a) Čo nám pomôže rozhodovať sa múdro? b) Aké otázky si rozoberieme v tomto článku?

3 Čo nám však pomôže robiť múdre rozhodnutia? Musíme dôverovať Jehovovi, že s jeho pomocou budeme konať múdro. Musíme tiež poslúchať rady z Božieho Slova a žiť tak, ako sa to páči Jehovovi. (Prečítajte Jakuba 1:5–8.) Keď si vypestujeme blízky vzťah k Bohu a zamilujeme si jeho Slovo, posilníme si dôveru, že on vie, čo je pre nás najlepšie. Keď budeme potom stáť pred nejakým rozhodnutím, najprv si zistíme, čo o danej záležitosti hovorí Božie Slovo. V tomto článku si rozoberieme nasledujúce otázky: Ako sa môžeme zlepšiť v schopnosti rozhodovať sa správne? A je múdre niekedy svoje rozhodnutie prehodnotiť?

VŠETCI SA MUSÍME ROZHODOVAŤ

4. Aké rozhodnutie musel urobiť Adam a k čomu to nakoniec viedlo?

4 Už od samého začiatku museli ľudia robiť závažné rozhodnutia. Adam sa musel rozhodnúť, či poslúchne svojho Stvoriteľa alebo Evu. Rozhodol sa poslúchnuť svoju manželku, ktorú oklamal Satan. To malo katastrofálne následky. Adam prišiel o možnosť žiť v raji a nakoniec aj o život. A to bol len začiatok útrap. Následky Adamovho zlého rozhodnutia znášame dodnes.

5. Ako by sme sa mali pozerať na možnosť robiť rozhodnutia?

5 Niektorí si možno myslia, že život by bol ľahší, keby sme sa nemuseli rozhodovať. Myslíš si to aj ty? Pamätaj, že Jehova nevytvoril ľudí ako robotov, ktorí nedokážu premýšľať ani sa rozhodovať. Do Biblie dal zapísať rady, vďaka ktorým sa môžeme rozhodovať múdro. Jehova chce, aby sme sa rozhodovali, a vôbec nás to nemusí zaťažovať. Zamyslime sa nad nasledujúcimi príkladmi.

6., 7. Pred akým rozhodnutím stáli Izraeliti v staroveku a prečo sa nevedeli rozhodnúť správne? (Pozri obrázok v úvode článku.)

6 Keď sa Izraeliti usadili v Zasľúbenej krajine, stáli pred dôležitým rozhodnutím: Budú uctievať Jehovu alebo iných bohov? (Prečítajte Jozuu 24:15.) Možno nám to pripadá ako jednoduchá voľba. No v konečnom dôsledku to bola otázka života a smrti. V období sudcov sa Izraeliti znovu a znovu rozhodovali nesprávne. Odvrátili sa od Jehovu a slúžili falošným bohom. (Sud. 2:3, 11–23) A aj neskôr, v čase proroka Eliáša, stál Boží ľud pred dôležitým rozhodnutím. Eliáš vyzval Izraelitov, aby si vybrali, či budú slúžiť Jehovovi alebo falošnému bohu Baalovi. (1. Kráľ. 18:21) Ale oni boli nerozhodní a Eliáš ich za to musel pokarhať. Možno si povieš, že to nebolo ťažké rozhodnutie, veď slúžiť Jehovovi je vždy tá najlepšia voľba. Izraeliti však stále „pokrivkávali medzi dvoma rôznymi názormi“. Eliáš ich nabádal, aby sa rozhodli múdro a uctievali jediného pravého Boha, Jehovu.

7 Prečo sa Izraeliti nevedeli rozhodnúť správne? Po prvé preto, lebo prestali dôverovať Jehovovi a odmietali ho počúvať. Nevenovali čas tomu, aby ho lepšie spoznali a zmúdreli, a nevypestovali si k nemu dôveru. Keby získali presné poznanie a konali v súlade s tým, čo sa naučili, vedeli by sa rozhodovať múdro. (Žalm 25:12) Okrem toho dovolili, aby ich ovplyvnili cudzinci a aby za nich dokonca rozhodovali. Títo ľudia, ktorí žili medzi nimi a neuctievali Jehovu, ich zviedli, aby konali tak ako oni a aby uctievali falošných bohov. Stalo sa to, pred čím Jehova varoval Izraelitov už dávno. (2. Mojž. 23:2)

MALI BY ZA NÁS ROZHODOVAŤ DRUHÍ?

8. Čo dôležité sa môžeme naučiť z histórie Božieho ľudu?

8 Z uvedených príkladov sa môžeme naučiť niečo dôležité: Rozhodovať sa musí každý z nás, a pokiaľ chceme robiť múdre rozhodnutia, musíme sa riadiť Bibliou. V liste Galaťanom 6:5 čítame: „Každý ponesie svoj vlastný náklad.“ Nikomu by sme nemali dovoliť, aby rozhodoval za nás. Namiesto toho by sme si mali zistiť, čo je z Božieho pohľadu správne, a konať podľa toho.

9. Prečo môže byť nebezpečné, keď za nás rozhodujú druhí?

9 Ako by sme sa mohli vystaviť riziku, že za nás budú rozhodovať druhí? Napríklad tak, že by sme podľahli tlaku vrstovníkov a urobili by sme zlé rozhodnutie. (Prísl. 1:10, 15) Avšak bez ohľadu na to, ako veľmi na nás druhí naliehajú, my sa vždy chceme riadiť svojím biblicky školeným svedomím. Keď druhým dovolíme, aby rozhodovali za nás, v podstate „sa s nimi vydávame na cestu“, teda konáme rovnako ako oni. To je síce tiež jedna z možností, no môže mať katastrofálne následky.

10. Pred čím musel Pavol varovať Galaťanov?

10 (Prečítajte Galaťanom 4:17.) Apoštol Pavol jasne varoval Galaťanov, aby iným nedovolili robiť za nich rozhodnutia v osobných záležitostiach. Niektorí v zbore chceli rozhodovať za druhých, čím by ich oddelili od apoštolov. Prečo? Pretože sa usilovali o významné postavenie. Boli sebeckí a chceli, aby ich ostatní nasledovali. Prekročili tak svoju právomoc a nebrali do úvahy, že každý kresťan sa musí rozhodovať sám za seba.

11. Ako môžeme pomáhať druhým, aby sa rozhodovali správne?

11 Apoštol Pavol rešpektoval právo druhých robiť vlastné rozhodnutia. Dal nám v tom vynikajúci vzor. (Prečítajte 2. Korinťanom 1:24.) Dnes by na to mali pamätať napríklad starší, keď druhým radia v osobných záležitostiach. Veľmi radi im poukážu na to, čo o danej veci hovorí Božie Slovo. No dávajú si pozor, aby za bratov a sestry nerozhodovali, pretože každý sa musí rozhodovať sám. Je to logické, lebo každý si ponesie následky svojich rozhodnutí. Z toho plynie dôležité poučenie: Môžeme prejaviť úprimný záujem o druhých a ukázať im biblickú zásadu alebo radu, ktorá sa vzťahuje na ich situáciu. Avšak stále pamätajme na to, že všetci musia robiť vlastné rozhodnutia a že za ne ponesú zodpovednosť. Keď sa rozhodnú múdro, prinesie im to úžitok. Nikdy by sme si nemali myslieť, že máme právo rozhodovať za našich bratov a sestry.

Zboroví starší láskavo učia druhých robiť vlastné rozhodnutia (Pozri 11. odsek.)

NEROZHODUJME SA POD VPLYVOM EMÓCIÍ

12., 13. Prečo je nebezpečné riadiť sa svojím srdcom, keď sme nahnevaní alebo skľúčení?

12 Dnes sa mnohí ľudia riadia heslom: Počúvaj hlas svojho srdca. To však môže byť nebezpečné a v určitom zmysle je to aj nebiblické. V Biblii nachádzame varovanie, aby sme svoje rozhodnutia nezakladali na tom, čo nám hovorí naše nedokonalé srdce alebo pocity. (Prísl. 28:26) Je v nej tiež viacero zmienok o tom, že keď sa niekto riadi svojím srdcom, vedie to k smutným následkom. Je to tak preto, že srdce nedokonalých ľudí je „zradnejšie ako čokoľvek iné a je na zúfanie“. (Jer. 3:17; 13:10; 17:9; 1. Kráľ. 11:9) K čomu by to teda viedlo, keby sme pri rozhodovaní počúvali hlas svojho srdca?

13 Srdce hrá v našom živote dôležitú úlohu, pretože Jehova si praje, aby sme ho milovali celým svojím srdcom a aby sme milovali svojho blížneho rovnako ako seba. (Mat. 22:37–39) Biblické texty uvedené v predchádzajúcom odseku potvrdzujú, aké nebezpečné by bolo, keby sme premýšľali a konali pod vplyvom emócií. Napríklad čo by sa mohlo stať, keby sme sa rozhodovali v návale hnevu? Ak sme niečo také už urobili, určite vieme, k čomu to viedlo. (Prísl. 14:17; 29:22) A čo ak sme skľúčení? Ani vtedy by sme sa nemuseli rozhodnúť najlepšie. (4. Mojž. 32:6–12; Prísl. 24:10) Nezabúdajme na múdru biblickú radu, že kresťan sa má stať „otrokom Božieho zákona“. (Rim. 7:25) Keby sme sa pri dôležitých rozhodnutiach riadili iba pocitmi, ľahko by nás mohli zaslepiť a my by sme sa rozhodli zle.

JE SPRÁVNE PREHODNOTIŤ SVOJE ROZHODNUTIE?

14. Ako vieme, že niekedy je správne svoje rozhodnutie prehodnotiť?

14 Všetci sa chceme rozhodovať múdro. To však neznamená, že by sme svoje rozhodnutie nikdy nemali prehodnotiť. V určitých situáciách je rozumné o svojom rozhodnutí znovu pouvažovať a možno ho aj zmeniť. Sám Jehova nám v tom dal príklad. Spomeňme si, ako sa rozhodol v prípade Ninivčanov za čias Jonáša: „Pravý Boh uvidel ich diela, že sa odvrátili od svojej zlej cesty; a tak pravý Boh pocítil ľútosť nad nešťastím, o ktorom hovoril, že im ho spôsobí; a nespôsobil ho.“ ​(Jon. 3:10) Keď videl, že Ninivčania zmenili svoj postoj a kajali sa, svoje rozhodnutie upravil. Tak dokázal, že je rozumný, pokorný a súcitný. Zároveň z toho vidno, že sa nerozhoduje v návale hnevu, čo je u mnohých ľudí bežné.

15. Kedy môže byť múdre zmeniť svoje rozhodnutie?

15 Aj my sa možno dostaneme do situácie, keď bude múdre prehodnotiť svoje rozhodnutie. Môžu sa nám napríklad zásadne zmeniť životné okolnosti. Spomeň si, že aj Jehova bol ochotný svoje rozhodnutie upraviť, keď sa zmenili okolnosti. (1. Kráľ. 21:20, 21, 27–29; 2. Kráľ. 20:1–5) Možno vyjde na povrch nová informácia, na základe ktorej budeme mať pádny dôvod, aby sme svoje rozhodnutie prehodnotili. Zamyslime sa napríklad nad kráľom Dávidom. Ten pri svojom rozhodnutí najprv vychádzal z nesprávnej informácie, ktorú dostal o Saulovom vnukovi Mefibóšetovi. Keď však neskôr zistil, aká je pravda, svoje rozhodnutie zmenil. (2. Sam. 16:3, 4; 19:24–29) Aj my urobíme múdro, keď v podobných situáciách napodobníme Dávidov príklad.

16. a) Na čo je dôležité pamätať, keď sa chceme rozhodovať múdro? b) Prečo by sme niekedy mali svoje rozhodnutia prehodnotiť a ako to môžeme urobiť?

16 Jehova nás vo svojom Slove varuje, aby sme dôležité rozhodnutia nerobili unáhlene. (Prísl. 21:5) Predtým než urobíme rozhodnutie, by sme si mali vyhradiť čas na to, aby sme pozorne zvážili všetky skutočnosti. Potom sa pravdepodobne rozhodneme správne. (1. Tes. 5:21) Aj hlavy rodín by mali hľadať rady v Biblii a biblických publikáciách ešte skôr, ako sa rozhodnú, čo urobia. Je tiež dôležité, aby si vypočuli názory ostatných členov rodiny. Boh napríklad nabádal Abraháma, aby počúval, čo mu hovorí jeho manželka. (1. Mojž. 21:9–12) Aj zboroví starší by si mali vyhradiť čas na výskum. Možno zistia, že v určitej záležitosti sa objavila nová dôležitá informácia, ktorú by mali vziať do úvahy. Ak sú rozumní a skromní, nebudú sa obávať, že keď svoje predchádzajúce rozhodnutie pozmenia, stratia úctu iných. A je správne, keď ich v tom napodobňujeme. Vedie to k pokoju a jednote v zbore. (Sk. 6:1–4)

KONAJME V SÚLADE SO SVOJIMI ROZHODNUTIAMI

17. Čo nám pomôže robiť lepšie rozhodnutia?

17 Niektoré rozhodnutia sú závažnejšie než iné. Je potrebné, aby sme si ich dôkladne premysleli a aby sme vrúcne prosili Jehovu o pomoc. To si vyžaduje čas. Veľmi dôležité je napríklad rozhodnutie, či vstúpiť do manželstva a s kým. Ďalšie vážne rozhodnutie, ktoré nám môže priniesť mnoho požehnaní, je aj to, či začať so službou celým časom a kedy. V takýchto prípadoch je dôležité plne dôverovať Jehovovi, že nás múdro povedie. (Prísl. 1:5) Preto by sme mali hľadať rady v tom najlepšom zdroji — v Biblii. Mali by sme tiež prosiť Jehovu, aby nás viedol. S Jehovovou pomocou si môžeme rozvinúť vlastnosti a schopnosti potrebné na to, aby sme urobili rozhodnutie, ktoré je v súlade s jeho vôľou. Keď stojíme pred dôležitým rozhodnutím, položme si otázky: Dám týmto rozhodnutím Jehovovi najavo, že ho milujem? Prispeje toto rozhodnutie k radosti a pokoju v našej rodine? A dokážem tým, že som trpezlivý a láskavý?

18. Prečo Jehova očakáva, že budeme robiť vlastné rozhodnutia?

18 Jehova nás nenúti, aby sme ho milovali a slúžili mu. Dal nám slobodnú vôľu, a tak rešpektuje naše právo rozhodnúť sa, či mu budeme slúžiť. (Joz. 24:15; Kaz. 5:4) Očakáva však, že budeme konať v súlade s rozhodnutiami, ktoré zakladáme na radách z jeho Slova. Musíme byť presvedčení, že biblické zásady sú na naše dobro, a musíme ich uplatňovať. Potom sa budeme rozhodovať múdro a dokážeme, že máme život pevne v rukách. (Jak. 1:5–8; 4:8)