Prejsť na článok

Prejsť na vedľajšiu ponuku

Prejsť na obsah

Strážna veža (študijné vydanie)  |  Júl 2017

„Plačte s tými, ktorí plačú“

„Plačte s tými, ktorí plačú“

„Utešujte sa navzájom a vzájomne sa budujte.“ ​(1. TES. 5:11)

PIESNE: 53, 28

1., 2. Prečo je dobré zamyslieť sa nad tým, ako utešiť pozostalých? (Pozri obrázok v úvode článku.)

„PO SMRTI nášho syna sme takmer rok cítili nesmiernu bolesť,“ povedala Susi. A jeden brat, ktorému náhle zomrela manželka, povedal, že prežíval „nevýslovnú fyzickú bolesť“. Žiaľ, niečím podobným prechádza mnoho bratov a sestier. Mnohí si nemysleli, že pred Armagedonom stratia blízkeho človeka. Či už si o niekoho blízkeho prišiel ty, alebo niekto, koho poznáš, možno si kladieš otázku: Kde môže človek, ktorý prežíva takú veľkú bolesť, nájsť útechu?

2 Hovorí sa, že čas je najlepší lekár. Ale je to naozaj tak? Jedna sestra, ktorej zomrel manžel, sa vyjadrila: „Myslím, že ani nie tak samotný čas, než to, ako ho využijeme, pomôže zahojiť všetky rany.“ Je to podobné ako s telesným zranením. Na to, aby sa zahojili citové rany, je potrebný čas a láskavá starostlivosť. Čo konkrétne môže pozostalým pomôcť, aby prekonali citovú bolesť?

JEHOVA — „BOH KAŽDEJ ÚTECHY“

3., 4. Prečo si môžeme byť istí, že Jehova vie, čo zažívajú pozostalí?

3 Hlavným zdrojom útechy je náš súcitný nebeský Otec, Jehova. (Prečítajte 2. Korinťanom 1:3.) On je tým najlepším príkladom empatie. Svojim služobníkom povedal: „Ja sám som Ten, kto vás utešuje.“ ​(Iz. 51:12; Žalm 119:50, 52, 76)

4 Aj náš súcitný Otec zažil stratu svojich služobníkov, ktorých miloval, napríklad Abraháma, Izáka, Jakoba, Mojžiša a kráľa Dávida. (4. Mojž. 12:6–8; Mat. 22:31, 32; Sk. 13:22) Z Biblie sa dozvedáme, že Jehova sa už veľmi teší na čas, keď týchto verných služobníkov vzkriesi. (Jób 14:14, 15) Budú šťastní a plní života. Jehova prišiel aj o svojho milovaného Syna — toho, ktorého „mal zvlášť rád“. (Prísl. 8:22, 30) Slová nedokážu vyjadriť bolesť, ktorú cítil, keď Ježiš v mukách zomieral. (Ján 5:20; 10:17)

5., 6. Ako nás Jehova utešuje?

5 Môžeme si byť istí, že Jehova nám pomôže. Preto by sme si pred ním mali vylievať srdce a hovoriť mu, akú veľkú bolesť cítime. Je upokojujúce vedieť, že Jehova rozumie našim pocitom a že je vždy pri nás, aby nás utešil. Ale ako to robí?

6 Jehova nás utešuje napríklad prostredníctvom svätého ducha. (Sk. 9:31) Božia činná sila je pre nás zdrojom veľkej útechy. Ježiš sľúbil, že nebeský Otec rád dá „svätého ducha tým, čo ho prosia“. (Luk. 11:13) Susi, ktorú sme citovali v úvode, hovorí: „Veľakrát sme len padli na kolená a úpenlivo prosili Jehovu, aby nás utešil. Zakaždým sme cítili, ako Boží pokoj chráni naše srdce a našu myseľ.“ ​(Filipanom 4:6, 7.)

JEŽIŠ — SÚCITNÝ VEĽKŇAZ

7., 8. Prečo si môžeme byť istí, že Ježiš nás uteší?

7 Keď bol Ježiš na zemi, slovami a skutkami dokonale napodobňoval svojho láskavého a súcitného Otca. (Ján 5:19) Prišiel na zem, aby utešil „tých so zlomeným srdcom“ a „všetkých smútiacich“. (Iz. 61:1, 2; Luk. 4:17–21) Ježiš bol známy tým, že je veľmi súcitný — chápal, čo ľudia prežívajú, a úprimne ich túžil zbaviť utrpenia. (Hebr. 2:17)

8 Keď Ježiš vyrastal, určite sa musel vyrovnávať so smrťou niektorých svojich príbuzných a blízkych priateľov. Zdá sa, že Ježišov nevlastný otec Jozef zomrel, keď bol Ježiš pomerne mladý. * Predstav si, ako sa tento citlivý človek, ktorý mal len okolo 20 rokov, musel vyrovnať so svojím žiaľom a zároveň sledovať, akú bolesť prežíva jeho mama, bratia a sestry.

9. Ako Ježiš prejavil súcit, keď zomrel Lazar?

9 Ježiš počas svojej pozemskej služby ukázal, že ľuďom rozumie a súcití s nimi. Uveďme si napríklad situáciu, keď zomrel jeho blízky priateľ Lazar. Vedel, že o chvíľu ho vzkriesi, ale keď videl, aký veľký smútok premohol Máriu a Martu, veľmi ho to dojalo. Pocítil hlboký súcit a rozplakal sa. (Ján 11:33–36)

10. Prečo si môžeme byť istí, že Ježiš rozumie našim pocitom?

10 Ako sme videli, Ježiš bol veľmi súcitný a utešoval druhých. Ale aký úžitok z toho môžeme mať my? Biblia jasne hovorí, že „Ježiš Kristus je ten istý včera a dnes a navždy“. (Hebr. 13:8) Ako „Hlavný Sprostredkovateľ života“ vie, aké to je, keď človek cíti žiaľ, a preto sa o ňom píše, že „je schopný prísť na pomoc tým, čo sú skúšaní“. (Sk. 3:15; Hebr. 2:10, 18) Môžeme si byť istí, že na Ježiša silne citovo pôsobí, keď vidí, ako ľudia trpia, že chápe ich pocity a „v pravý čas“ ich uteší. (Prečítajte Hebrejom 4:15.)

ÚTECHA Z PÍSMA

11. Ktoré verše sú pre teba zvlášť utešujúce?

11 Správa o tom, aký hlboký žiaľ Ježiš cítil, keď Lazar zomrel, je iba jednou z mnohých utešujúcich biblických pasáží. A niet sa čo diviť. V Biblii sa píše, že „všetko, čo bolo napísané predtým, bolo napísané na naše poučenie, aby sme svojou vytrvalosťou a útechou z Písiem mali nádej“. (Rim. 15:4) Ak žiališ, pretože ti niekto zomrel, môžu ťa utešiť napríklad tieto biblické verše:

  • „Jehova je blízko tých, ktorí majú zlomené srdcia, a tých, ktorí sú zdrvení na duchu, zachraňuje.“ ​(Žalm 34:18, 19)

  • „Keď mi vo vnútri pribudlo mojich znepokojujúcich myšlienok, tvoje prejavy útechy poláskali moju dušu.“ ​(Žalm 94:19)

  • „Kiež sám náš Pán Ježiš Kristus a Boh, náš Otec, ktorý nás miloval a dal nám večnú útechu a dobrú nádej nezaslúženou láskavosťou, uteší vaše srdce a upevní vás.“ ​(2. Tes. 2:16, 17)

ZBOR — ZDROJ VEĽKEJ ÚTECHY

12. Napríklad ako môžeme utešiť druhých?

12 Toho, kto prežíva hlbokú bolesť, môžu utešiť aj bratia a sestry zo zboru. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 5:11.) Ako môžeš posilniť a utešiť tých, ktorí sú skľúčení? (Prísl. 17:22) Pamätaj, že je „čas mlčať a čas hovoriť“. (Kaz. 3:7) Dalene, ktorej zomrel manžel, hovorí: „Pozostalí potrebujú hovoriť o svojich myšlienkach a pocitoch. To najdôležitejšie, čo pre nich môžete urobiť, je počúvať ich bez prerušovania.“ Junia, ktorej brat si vzal život, hovorí: „Aj keď možno nedokážete plne pochopiť ich žiaľ, podstatné je, že chcete pochopiť, ako sa cítia.“

13. Na čo by sme mali pamätať, keď niekto prežíva zármutok?

13 Je dobré pamätať aj na to, že nie každý prežíva a vyjadruje zármutok rovnako. Len sám človek vie, akú bolesť prežíva, a niekedy môže byť pre neho ťažké hovoriť o svojich najvnútornejších pocitoch. V Božom Slove sa píše: „Srdce si uvedomuje horkosť duše človeka, a do jeho plesania sa nebude vmiešavať nikto cudzí.“ ​(Prísl. 14:10) Aj keď niekto hovorí o svojich pocitoch, pre druhých nie je vždy ľahké pochopiť, čo sa snaží povedať.

14. Čo môžeme povedať tým, ktorí žialia?

14 Je pochopiteľné, že niekedy nevieme, čo povedať človeku, ktorý veľmi žiali. Ale Biblia hovorí, že „jazyk múdrych je uzdravením“. (Prísl. 12:18) Mnohí našli utešujúce myšlienky, o ktoré sa môžu podeliť s druhými, v brožúre Keď vám zomrie niekto milovaný. To najlepšie, čo v takých situáciách väčšinou môžeme urobiť, je „plakať s tými, ktorí plačú“. (Rim. 12:15) Gaby, ktorej zomrel manžel, povedala: „Len slzami dokážem vyjadriť, čo cítim v srdci. Preto je pre mňa veľkou útechou, keď so mnou priatelia plačú. V takých chvíľach cítim, že so svojím žiaľom nemusím bojovať sama.“

15. Ako môžeme utešiť druhých, keď je pre nás ťažké porozprávať sa s nimi osobne? (Pozri aj rámček „ Slová útechy“.)

15 Ak je pre teba ťažké povedať pozostalému niečo osobne, môžeš ho utešiť tak, že mu pošleš nejakú pohľadnicu, e-mail, esemesku alebo list. Môžeš napríklad citovať povzbudzujúci biblický verš, spomenúť nejakú peknú vlastnosť toho, kto zomrel, alebo zaspomínať na niečo príjemné, čo ste spolu zažili. Junia sa vyjadrila: „Keď mi niekto zo zboru pošle pár povzbudzujúcich slov alebo mi navrhne, aby sme sa stretli, znamená to pre mňa viac, než dokážem vyjadriť slovami. Cítim z toho, že ma druhí majú radi a že im na mne záleží.“

16. Čo môže druhých najviac utešiť?

16 Kresťanovi, ktorému niekto zomrel, môže veľmi pomôcť, keď sa budeš zaňho modliť — či už sám, alebo s ním. V takej citovo vypätej situácii môže byť náročné vyjadriť svoje myšlienky, možno ti budú tiecť slzy a bude sa ti chvieť hlas. Ale takáto modlitba môže kresťana veľmi utešiť. Dalene spomína: „Keď ma sestry prišli utešiť, niekedy som ich poprosila, aby sa so mnou pomodlili. Keď sa sestra začala modliť, zo začiatku sa jej triasol hlas, ale po niekoľkých vetách sa upokojila a vyjadrila peknú a úprimnú modlitbu. Ich silná viera, láska a záujem ma veľmi posilnili.“

STÁLE UTEŠUJ DRUHÝCH

17. – 19. Prečo nestačí, aby sme boli pozostalému kresťanovi nablízku len prvých pár dní?

17 Niekto prekoná žiaľ rýchlejšie, inému to trvá dlhšie. Kresťanovi, ktorý prišiel o milovaného človeka, je prvé dni nablízku mnoho priateľov a príbuzných. V nasledujúcich mesiacoch sa však mnohí z nich vrátia k bežnému životu. Preto pamätaj, že „pravý druh miluje stále a je bratom, ktorý sa narodil pre čas tiesne“. (Prísl. 17:17) Pre toho, kto smúti, by bratia a sestry mali byť zdrojom útechy tak dlho, kým sa jeho bolesť nezmierni. (1. Tesaloničanom 3:7)

18 Nezabúdaj, že kresťana, ktorý prišiel o blízkeho človeka, môže prepadnúť smútok aj po dlhšom čase. Môže ho vyvolať deň výročia svadby, nejaká hudba, fotografie, činnosť či dokonca vôňa, zvuk alebo ročné obdobie. Citovo náročné môže byť aj to, keď vdova alebo vdovec robia niečo prvý raz sami — napríklad idú na zjazd či na Pamätnú slávnosť. Istý brat povedal: „Tušil som, že prvé výročie svadby po smrti manželky bude veľmi náročné, a musím povedať, že nebolo ľahké. Ale niekoľko bratov a sestier zorganizovalo malé stretnutie, na ktoré pozvali mojich najbližších priateľov, aby som nebol sám.“

19 Pamätaj tiež na to, že takýto kresťan potrebuje povzbudenie aj inokedy, nielen pri výnimočných príležitostiach. Junia hovorí: „Keď sa niekto ponúkol, že mi pomôže, alebo mi venoval svoj čas v bežný deň, keď nebolo žiadne výročie, veľa to pre mňa znamenalo. Keď niekto pre mňa urobí niečo spontánne, veľmi si to cením a čerpám z toho veľa útechy.“ Je pravda, že kresťana, ktorý smúti, nedokážeme úplne zbaviť žiaľu ani nemôžeme celkom vyplniť prázdnotu, ktorá v ňom zostala po smrti blízkeho človeka. Môžeme ho však utešiť a prejaviť mu súcit tak, že pre neho niečo urobíme. (1. Jána 3:18) Gaby spomína: „Som Jehovovi veľmi vďačná za milujúcich starších, ktorí ma podporovali počas celého toho náročného obdobia. Vďaka nim som sa cítila, akoby ma Jehova niesol v náručí.“

20. Ktoré Jehovove sľuby sú pre nás veľkou útechou?

20 Je pre nás veľkou útechou, keď vieme, že Boh každej útechy navždy odstráni všetok žiaľ a bolesť. Spôsobí, že „všetci v pamätných hrobkách budú počuť [Kristov] hlas a vyjdú“. (Ján 5:28, 29) Jehova nám vo svojom Slove sľubuje, že „navždy pohltí smrť a Zvrchovaný Pán Jehova istotne zotrie slzy zo všetkých tvárí“. (Iz. 25:8) Potom už nebudeme „plakať s tými, ktorí plačú“, ale „radovať sa s tými, ktorí sa radujú“. (Rim. 12:15).

^ 8. ods. O Jozefovi sa v Biblii naposledy píše, keď mal Ježiš 12 rokov. Neskôr, keď Ježiš vykonal svoj prvý zázrak a premenil vodu na víno, sa Biblia o Jozefovi už nezmieňuje. A nič sa o ňom nehovorí ani neskôr. Keď Ježiš visel na mučeníckom kole, poprosil apoštola Jána, aby sa postaral o jeho matku Máriu. To by pravdepodobne neurobil, keby Jozef žil. (Ján 19:26, 27)