Prejsť na článok

Prejsť na vedľajšiu ponuku

Prejsť na obsah

Strážna veža (študijné vydanie)  |  Január 2017

Zostaň skromný aj v náročných situáciách

Zostaň skromný aj v náročných situáciách

„Buď skromný, keď chodíš so svojím Bohom.“ (MICH. 6:8)

PIESNE: 48, 1

1. – 3. Akú chybu urobil istý prorok z Judska a k čomu to viedlo? (Pozri obrázok v úvode článku.)

IZRAELSKÝ kráľ Jeroboám postavil v Bételi oltár na falošné uctievanie. Jehova poslal istého judského proroka, aby tomuto nevernému kráľovi oznámil prísny rozsudok. Tento pokorný prorok verne splnil svoju úlohu. Jeroboám sa naňho zúrivo rozhneval, ale Jehova ho ochránil. (1. Kráľ. 13:1–10)

2 Na ceste domov prorok nečakane stretol starého muža z Bételu, ktorý tvrdil, že aj on je Jehovov prorok. Mladšieho muža oklamal a ten neposlúchol Jehovov jasný pokyn, aby nejedol chlieb ani nepil vodu v Izraeli a aby sa nevrátil cestou, ktorou prišiel. Jehovovi sa to nepáčilo. Neskôr, keď sa vracal domov, ho napadol lev a zabil ho. (1. Kráľ. 13:11–24)

3 Prečo sa spočiatku skromný prorok opovážlivo rozhodol ísť s tým falošným človekom? O tom Biblia nič nehovorí. Ale možno úplne zabudol, že má „byť skromný, keď chodí so svojím Bohom“. (Prečítajte Micheáša 6:8.) Biblický výraz „chodiť s Jehovom“ znamená dôverovať mu, poslúchať ho a zastávať sa jeho zvrchovanosti. Skromný človek si veľmi dobre uvedomuje, že musí neustále prosiť nášho milujúceho a všemohúceho Otca, aby ho viedol. Keby bol prorok skromný, opýtal by sa Jehovu, či sa jeho pokyny nezmenili. No biblická správa neuvádza, že to urobil. Aj my niekedy stojíme pred vážnymi rozhodnutiami a nevieme, čo by sme mali urobiť. Keď sme skromní, necháme sa viesť Jehovom, a tak sa vyhneme vážnym chybám.

4. Čo sa dozvieme v tomto článku?

4 V predchádzajúcom článku sme sa dozvedeli, prečo je skromnosť pre kresťanov dôležitá a ako ju môžeme prejavovať. V akých situáciách by mohla byť naša skromnosť vyskúšaná? A ako si môžeme túto žiaducu vlastnosť rozvíjať a zostať skromní aj v náročných situáciách? V tomto článku sa zamyslíme nad tromi situáciami, v ktorých nie je ľahké zostať skromný. Ukážeme si, čo by bolo múdre v každej z nich urobiť. (Prísl. 11:2)

KEĎ SA NÁM ZMENIA OKOLNOSTI

5., 6. Ako Barzillai prejavil skromnosť?

5 Keď sa nám zmenia okolnosti alebo dostaneme nové úlohy, preverí to našu skromnosť. Zamyslime sa nad príkladom Barzillaia, ktorý bol priateľom kráľa Dávida. Keď mal 80 rokov, Dávid mu ponúkol, aby žil na kráľovskom dvore. Barzillai sa určite cítil veľmi poctený. Keby Dávidovo pozvanie prijal, mohol by sa stále tešiť z kráľovej spoločnosti. On však túto ponuku odmietol. Prečo? Bol už v pokročilom veku, a tak Dávidovi povedal, že sa nechce stať preňho bremenom. Navrhol mu, aby namiesto neho žil na kráľovskom dvore Kimham, ktorý bol pravdepodobne jedným z jeho synov. (2. Sam. 19:31–37)

6 Barzillai bol skromný, vďaka čomu sa rozhodol rozumne. Dávidovu ponuku neodmietol preto, lebo už nechcel niesť žiadnu zodpovednosť, ani preto, že si chcel užívať pokojnú starobu. Jednoducho si uvedomoval, že jeho okolnosti sa zmenili a už má určité obmedzenia. Nechcel sa zaviazať k niečomu, čo by už nezvládal. (Prečítajte Galaťanom 6:4, 5.) Keby sme sa zameriavali na postavenie, prestíž či uznanie, bola by to živná pôda pre samoľúbosť a súperenie a v konečnom dôsledku by to viedlo ku sklamaniu. (Gal. 5:26) Keď sme skromní, budeme spolupracovať s bratmi a sestrami a využijeme všetky svoje schopnosti a sily, aby sme prispeli k Božej chvále a pomáhali druhým. (1. Kor. 10:31)

7., 8. Prečo sa skromný človek nespolieha sám na seba?

7 Spolu s novými úlohami je nám často zverená aj väčšia autorita a to môže vyskúšať našu skromnosť. Keď sa Nehemiáš dopočul, v akej náročnej situácii je ľud v Jeruzaleme, úpenlivo sa modlil k Jehovovi. (Neh. 1:4, 11) Jehova túto modlitbu vypočul a kráľ Artaxerxes vymenoval Nehemiáša za miestodržiteľa pre Jeruzalem. Hoci mal Nehemiáš významné postavenie, veľké bohatstvo a značnú autoritu, nikdy sa nespoliehal na vlastné skúsenosti či schopnosti. Vždy sa nechal viesť Jehovom a stále hľadal rady v Božom Zákone. (Neh. 8:1, 8, 9) Nebol panovačný, ale slúžil druhým a finančne ich nezaťažoval. (Neh. 5:14–19)

8 Z Nehemiášovho príkladu sa učíme, že keď dostaneme nové úlohy alebo je nám zverená väčšia autorita, nemali by sme sa spoliehať na seba, ale mali by sme zostať skromní. Keby sa napríklad starší zboru spoliehal iba na vlastné skúsenosti, mohol by začať riešiť zborové záležitosti bez toho, že by sa najskôr pomodlil. Iní by možno najprv urobili nejaké rozhodnutie a až potom by Jehovu prosili o požehnanie. Ale bolo by takéto konanie prejavom skromnosti? Skromný človek vždy pamätá na to, akú úlohu dostal v Božom usporiadaní, a na to, že jeho schopnosti sú v porovnaní s Jehovovými úplne zanedbateľné. Najmä keď riešime podobnú situáciu alebo problém ako v minulosti, musíme byť opatrní, aby sme sa nespoliehali na svoje skúsenosti či schopnosti. Na našich schopnostiach až tak nezáleží. (Prečítajte Príslovia 3:5, 6.) V dnešnom svete sú mnohí ľudia sebeckí a snažia sa vyniknúť. No my si nebudujeme kariéru ani nám nejde o významnejšie postavenie. Ako členovia Božej domácnosti sa učíme dobre si spĺňať úlohy v zbore i v rodine. (1. Tim. 3:15)

KEĎ NÁS DRUHÍ KRITIZUJÚ ALEBO CHVÁLIA

9., 10. Ako nám skromnosť pomáha vyrovnať sa s nespravodlivou kritikou?

9 Keď sa staneme obeťou neoprávnenej kritiky, je ťažké ovládnuť svoje pocity. Niečo podobné zažila aj Anna. Často plakala, pretože jej sokyňa Peninna sa jej stále vysmievala. Hoci Anna nemohla mať deti, jej manžel ju miloval. Keď sa raz modlila vo svätostánku, veľkňaz Éli ju nespravodlivo obvinil, že je opitá. Len si to predstav! Anna sa však ovládla a s Élim sa rozprávala úctivo. Jej dojímavá modlitba je zapísaná v Biblii. Cítiť z nej Anninu silnú vieru a vďačnosť, ktorá ju podnietila chváliť Jehovu. (1. Sam. 1:5–7, 12–16; 2:1–10)

10 Skromnosť nám tiež pomáha „stále premáhať zlo dobrom“. (Rim. 12:21) V Satanovom svete často zažívame nespravodlivosť, a tak musíme bojovať proti tomu, aby nás správanie zlých ľudí neustále nerozčuľovalo. (Žalm 37:1) Keď sa nás dotkne niekto spomedzi našich bratov a sestier, môže nás to trápiť ešte viac. Skromný človek bude napodobňovať Ježiša. V Biblii o Ježišovi čítame: „Keď mu nadávali, neodpovedal nadávkami... ale ďalej sa odovzdával tomu, ktorý súdi spravodlivo.“ (1. Petra 2:23) Ježiš vedel, že pomsta patrí Jehovovi. (Rim. 12:19) Aj kresťania sú nabádaní, aby boli pokorní a „neodplácali urážku urážkou“. (1. Petra 3:8, 9)

11., 12. a) Ako reaguje skromný človek na lichôtky či chválu? b) Ako prejavíme skromnosť v správaní, obliekaní a úprave zovňajšku?

11 Skúškou skromnosti môže byť aj to, keď nám niekto lichotí alebo nás príliš chváli. Zamyslime sa nad tým, ako skromne sa zachovala Ester, keď v jej živote nastal prekvapujúci zvrat. Bola mimoriadne krásna a celý rok absolvovala luxusné skrášľovacie procedúry. Denne bola v spoločnosti mnohých mladých žien z celej Perzskej ríše, ktoré medzi sebou súperili o pozornosť kráľa. Napriek tomu zostala zdvorilá a vyrovnaná. Nezačala si o sebe myslieť priveľa, ani keď si ju kráľ vybral za kráľovnú. (Ester 2:9, 12, 15, 17)

12 Keď sme skromní, vždy sa obliekame, upravujeme a správame slušne. Uvedomujeme si, že druhých si nezískame tak, že sa budeme chváliť či na seba upútavať neprimeranú pozornosť, ale tak, že budeme prejavovať „tichého a mierneho ducha“. (Prečítajte 1. Petra 3:3, 4; Jer. 9:23, 24) Keby sme si o sebe mysleli priveľa, skôr či neskôr by sa to prejavilo v našej reči a skutkoch. Mohli by sme napríklad nenápadne naznačiť, že máme v Božej organizácii dôležité úlohy, že máme prístup k dôverným informáciám alebo že sa priatelíme s bratmi, ktorí vedú dielo. Alebo by sme mohli povedať niečo, čím by sme si pripísali zásluhy za nápady či výsledky, ku ktorým prispeli aj iní. Opäť sa môžeme poučiť od Ježiša. Keď druhých vyučoval, často citoval Hebrejské Písma alebo sa na ne odvolával. Prejavoval skromnosť, takže jeho poslucháči pochopili, že to, čo hovorí, nie sú jeho myšlienky, ale pochádzajú od Jehovu. (Ján 8:28)

Prezrádza tvoje oblečenie a úprava zovňajšku, že máš úctu k Jehovovi a k druhým alebo že ti chýba skromnosť? (Pozri 12. odsek.)

KEĎ SA ROZHODUJEME

13., 14. Čo urobí skromný človek, keď sa rozhoduje?

13 To, či sme skromní, sa môže ukázať aj vtedy, keď sa rozhodujeme. Keď bol apoštol Pavol v Cézarei, prorok Agabus mu povedal, že keď pôjde do Jeruzalema, skončí vo väzení. Možno dokonca príde o život. Bratia sa obávali najhoršieho, a preto Pavla úpenlivo prosili, aby tam nešiel. On sa však nedal odradiť. Nemal prehnanú sebadôveru, ale ani sa nedal ochromiť strachom. Úplne sa spoliehal na Jehovu a bol odhodlaný splniť svoje poverenie, nech by Jehova pripustil čokoľvek. Keď to bratia počuli, prestali Pavlovi brániť, aby šiel do Jeruzalema. (Sk. 21:10–14)

14 Keď sme skromní, pomáha nám to lepšie sa rozhodovať, hoci presne nevieme, ako veci dopadnú, a výsledok nemôžeme ovplyvniť. Možno napríklad premýšľame, že začneme slúžiť celým časom. Ale čo ak ochorieme? Čo ak naši starnúci rodičia budú potrebovať pomoc? A ako sa postaráme o seba, keď zostarneme? Odpovede na takéto otázky sa nedozvieme, ani keby sme sa neustále modlili a robili si rozsiahly výskum v Biblii a publikáciách. (Kaz. 8:16, 17) Keď dôverujeme Jehovovi, ľahšie sa zmierime so svojimi obmedzeniami. Najprv si urobme výskum, poraďme sa s druhými a modlime sa o múdrosť a potom konajme v súlade s tým, ako nás vedie Boží duch. (Prečítajte Kazateľa 11:4–6.) Tak Jehova bude mať čo požehnať alebo nás, naopak, usmerní, aby sme zmenili svoje rozhodnutie. (Prísl. 16:3, 9)

ĎALEJ SI ROZVÍJAJ SKROMNOSŤ

15. Ako nám premýšľanie o Jehovovi pomáha zostať pokorní?

15 Skromnosť je veľmi užitočná vlastnosť. Ako si ju môžeme rozvíjať? Zamyslime sa nad štyrmi spôsobmi. Po prvé, mali by sme premýšľať o Jehovovi, jeho vynikajúcich vlastnostiach a autorite, ktorú má, a to nám pomôže rozvíjať si skromnosť a bázeň pred ním. (Iz. 8:13) Nezabudni, že „chodíme s Bohom“, všemohúcim Stvoriteľom, nie s anjelom alebo s človekom. Keď na to stále pamätáme, podnieti nás to „pokoriť sa... pod mocnú Božiu ruku“. (1. Petra 5:6)

16. Ako nám rozjímanie o Božej láske pomáha rozvíjať si skromnosť?

16 Po druhé, skromnosť si môžeme rozvíjať tak, že budeme premýšľať o tom, ako veľmi nás Jehova miluje. Apoštol Pavol prirovnal kresťanský zbor k ľudskému telu. Napísal, že tým častiam tela, ktoré sú menej ctihodné, Jehova „dal hojnejšiu česť“. (1. Kor. 12:23, 24) Jehova sa podobne stará o každého z nás napriek našim obmedzeniam. Neporovnáva nás s druhými ani nás neprestáva milovať, keď robíme chyby. Vďaka tomu, že nás miluje, sa v jeho organizácii môžeme cítiť vždy v bezpečí, bez ohľadu na to, akú úlohu máme.

17. Aký úžitok máme z toho, že v druhých hľadáme to dobré?

17 Po tretie, keď budeme tak ako Jehova hľadať v druhých to dobré, pomôže nám to rozvíjať si skromnosť a ceniť si úlohu, ktorú nám zveril. Nebudeme na seba upútavať pozornosť ani nebudeme druhým hovoriť, čo majú robiť, ale budeme skromní, necháme si poradiť a nebudeme za každú cenu trvať na svojom názore. (Prísl. 13:10) Keď spolukresťania dostanú nové úlohy, budeme sa tešiť spolu s nimi. A budeme Jehovu chváliť, pretože podporuje „celé spoločenstvo našich bratov na svete“. (1. Petra 5:9)

18. Ako si môžeme školiť svedomie a ako nám to pomôže rozvíjať si skromnosť?

18 Po štvrté, keď si školíme svedomie v duchu biblických zásad, stávame sa skromnejšími ľuďmi. Svedomie si posilníme, keď budeme pravidelne študovať Božie Slovo, modliť sa a uplatňovať to, čo sa učíme. (1. Tim. 1:5) Vďaka tomu získame lepší úsudok a naučíme sa pozerať na veci tak ako Jehova. Okrem toho sa učíme klásť záujmy druhých pred svoje vlastné. Jehova sľubuje, že ak sa o to všetko snažíme, „sám dokončí naše školenie“ a pomôže nám rozvíjať si skromnosť a ďalšie dobré vlastnosti. (1. Petra 5:10)

19. Čo nám pomôže zostať skromní a chodiť s Jehovom navždy?

19 Jediný opovážlivý skutok viedol k tomu, že prorok z Judska stratil Božie schválenie a prišiel o život. No my môžeme zostať skromní v akejkoľvek náročnej situácii. Dokazujú to príklady verných Božích služobníkov z minulosti i zo súčasnosti. Čím dlhšie chodíme s Jehovom, tým skromnejšími ľuďmi by sme mali byť. (Prísl. 8:13) Bez ohľadu na to, aké je tvoje miesto v Božej organizácii, pamätaj, že chodiť s Jehovom je vždy tá najväčšia česť. Veľmi si túto príležitosť ceň a buď rozhodnutý rozvíjať si skromnosť, aby si mohol s Jehovom chodiť navždy.