Prejsť na článok

Prejsť na vedľajšiu ponuku

Prejsť na obsah

Strážna veža (študijné vydanie)  |  Január 2017

Prečo je dôležité byť skromný

Prečo je dôležité byť skromný

„Múdrosť je u skromných.“ (PRÍSL. 11:2)

PIESNE: 38, 11

1., 2. Prečo Boh zavrhol Saula? (Pozri obrázok v úvode článku.)

KRÁĽ SAUL bol na začiatku svojej vlády veľmi skromným človekom. (1. Sam. 9:1, 2, 21; 10:20–24) Krátko nato však začal konať opovážlivo. Raz pritiahli proti Izraelu tisíce Filištíncov. Saul čakal na proroka Samuela, aby Jehovovi predložil obeť, no ten sa oneskoril. Medzitým Izraeliti dostali strach a mnohí Saula opustili. Ten stratil trpezlivosť a pomyslel si: Musím niečo urobiť, a to rýchlo! A tak predložil Bohu obeť, hoci na to nemal právo. Jehovovi sa to nepáčilo. (1. Sam. 13:5–9)

2 Keď Samuel prišiel do Gilgala, Saula pokarhal. Namiesto toho, aby to Saul prijal, začal sa vyhovárať, snažil sa zvaliť vinu na niekoho iného a svoju chybu zľahčoval. (1. Sam. 13:10–14) To spustilo sled udalostí, ktoré nakoniec viedli k tomu, že Saul prišiel o trón, a čo je ešte horšie, aj o Jehovovo schválenie. (1. Sam. 15:22, 23) Napriek sľubnému začiatku sa Saulov život skončil katastrofálne. (1. Sam. 31:1–6)

3. a) Čo si mnohí myslia o skromnosti? b) Aké otázky si rozoberieme v tomto článku?

3 V dnešnom svete vládne duch súperenia a mnohí si myslia, že keď chcú byť úspešní, musia byť lepší než ostatní. Pre skromnosť v ich živote už nie je miesto. Napríklad jeden slávny herec, ktorý neskôr vstúpil do politiky, povedal: „Slovo skromnosť mi nič nehovorí a dúfam, že nikdy ani nebude.“ Prečo by však kresťania mali byť skromní? Čo znamená byť skromný a čo to neznamená? Ako môžeme zostať skromní aj v náročných situáciách? V tomto článku si rozoberieme prvé dve otázky. Tretej sa budeme venovať v nasledujúcom článku.

PREČO JE SKROMNOSŤ DÔLEŽITÁ

4. Čo sú „opovážlivé skutky“?

4 Biblia stavia skromnosť do protikladu s opovážlivosťou. (Prečítajte Príslovia 11:2.) Dávid prosil Jehovu: „Zdržiavaj svojho sluhu od opovážlivých skutkov.“ (Žalm 19:13) Čo sú „opovážlivé skutky“? V Biblii je toto slovné spojenie použité vtedy, keď niekto unáhlene alebo bezočivo urobí niečo, na čo nemá právo. Keďže sme zdedili hriech, všetci občas konáme opovážlivo. No z varovného príkladu kráľa Saula sa učíme, že pokiaľ by sme si takéto konanie osvojili, skôr či neskôr by sme prišli o Jehovovu priazeň. V Žalme 119:21 sa o Jehovovi píše: „Pokáral si prekliatych odvážlivcov.“ Prečo Boh odsudzuje opovážlivosť?

5. Prečo sú opovážlivé skutky závažné?

5 Opovážlivé skutky sú závažnejšie než len chyby z nevedomosti. Prečo? Po prvé, keď nie sme skromní, neprejavujeme Jehovovi úctu ako najvyššej autorite. Po druhé, keď urobíme niečo, na čo nemáme právo, pravdepodobne sa dostaneme do konfliktu s druhými. (Prísl. 13:10) A po tretie, keď naše opovážlivé konanie vyjde najavo, môže to byť pre nás trápne či dokonca ponižujúce. (Luk. 14:8, 9) Byť opovážlivý sa nevypláca. Biblia nám radí, aby sme boli skromní, pretože skromnosť vždy vedie k dobrým výsledkom.

ČO ZNAMENÁ BYŤ SKROMNÝ

6., 7. Čo je pokora a ako súvisí so skromnosťou?

6 Skromnosť úzko súvisí s pokorou. Biblia hovorí, že pokorný človek nie je pyšný ani arogantný, ale „považuje ostatných za vyšších od seba“. (Fil. 2:3) Pokorný človek býva tiež skromný, dokáže správne zhodnotiť svoje schopnosti i úspechy, ktoré dosiahol. Zároveň si uvedomuje svoje chyby, je ochotný prijať radu a je otvorený novým myšlienkam. Jehova má z takého človeka veľkú radosť.

7 V Biblii sa skromnosť opisuje aj ako schopnosť odhadnúť svoje možnosti a uvedomiť si svoje obmedzenia. V pôvodnom gréckom texte toto slovo podľa všetkého vyjadruje hlavne to, že skromný človek si uvedomuje, ako jeho správanie pôsobí na druhých.

8. Čo môže signalizovať, že začíname premýšľať alebo konať opovážlivo?

8 Ako by sa mohlo stať, že by sme začali premýšľať alebo konať opovážlivo? Zamyslime sa nad niekoľkými varovnými signálmi. Napríklad by sme začali brať samých seba alebo svoju úlohu v organizácii príliš vážne. (Rim. 12:16) Nebezpečné by bolo aj to, keby sme na seba neprimerane pútali pozornosť. (1. Tim. 2:9, 10) Ďalším varovným signálom by bolo, keby sme z pozície autority alebo na základe známostí či vlastného úsudku začali presadzovať osobné názory. (1. Kor. 4:6) V takýchto situáciách si ani nemusíme uvedomiť, že sme už prekročili hranicu medzi skromnosťou a opovážlivosťou.

9. Čo môže viesť k opovážlivým skutkom? Uveď biblický príklad.

9 Každý, kto dovolí, aby ho ovládli nesprávne žiadosti, môže skĺznuť k opovážlivému konaniu. K opovážlivým skutkom často vedie sebectvo, závisť či nekontrolovaný hnev. Stalo sa to napríklad Abšalómovi, Uzzijahovi a Nabuchodonozorovi. Jehova ich za ich opovážlivosť pokoril. (2. Sam. 15:1–6; 18:9–17; 2. Par. 26:16–21; Dan. 5:18–21)

10. Prečo by sme nemali posudzovať pohnútky druhých? Uveď biblický príklad.

10 Existujú aj iné príčiny, prečo niekto koná opovážlivo. Zamyslime sa napríklad nad biblickými správami z 1. Mojžišovej 20:2–7 a z Matúša 26:31–35. Pramenilo zdanlivo opovážlivé konanie Abimelecha a Petra z nesprávnych žiadostí? Nepoznali všetky skutočnosti alebo konali neuvážene? Keďže nevidíme druhým do srdca, je múdre a láskavé nerobiť unáhlené závery o ich pohnútkach. (Prečítajte Jakuba 4:12.)

TVOJE MIESTO V BOŽOM USPORIADANÍ

11. Čo si uvedomuje skromný človek?

11 Skromný človek si uvedomuje svoje miesto v Božom usporiadaní. Jehova je Bohom poriadku a každému z nás dal nejakú úlohu a určil nám pole pôsobnosti. Hoci sa naše úlohy líšia, každý z nás je potrebný. Jehova nám vo svojej nezaslúženej láskavosti dal určité dary, dobré vlastnosti, schopnosti a nadanie. Môžeme ich využívať na jeho chválu a na to, aby sme slúžili druhým. (Rim. 12:4–8) To, že nás Jehova poveril určitými úlohami, dokazuje, že si nás váži a dôveruje nám. Z našej strany si to zas vyžaduje zodpovedný prístup. (Prečítajte 1. Petra 4:10.)

12., 13. Prečo sa naša úloha v Božom usporiadaní môže z času na čas zmeniť?

12 Naša úloha v Božom usporiadaní sa však môže z času na čas zmeniť. Zamyslime sa nad Ježišom. Spočiatku bol s Jehovom sám. (Prísl. 8:22) Neskôr s ním spolupracoval pri stvorení ďalších duchovných bytostí, vesmíru a nakoniec ľudí. (Kol. 1:16) Časom dostal novú úlohu — prišiel na zem, kde sa narodil ako bezbranné dieťa a stal sa z neho dospelý človek. (Fil. 2:7) Potom obetoval svoj život za ľudstvo, vrátil sa do neba a v roku 1914 sa stal Kráľom Božieho Kráľovstva. (Hebr. 2:9) A v budúcnosti ho čaká ďalšia zmena. Na konci svojej tisícročnej vlády odovzdá kraľovanie Jehovovi, „aby bol Boh každému všetkým“. (1. Kor. 15:28)

Ako môžeme napodobniť Ježiša, keď dostaneme novú úlohu? (Pozri 12. – 14. odsek.)

13 Aj my môžeme očakávať, že časom dostaneme nové úlohy. Môže to súvisieť s rozhodnutiami, ktoré robíme. Napríklad vstúpil si do manželstva? Vychovávaš deti? Zjednodušil si si život a začal slúžiť celým časom? Každé z týchto rozhodnutí so sebou prináša určité príležitosti a povinnosti. Keď sa nám zmení situácia, môže to veľmi ovplyvniť našu službu Jehovovi. Buď môžeme toho pre Jehovu urobiť viac, alebo musíme službu obmedziť. Si mladý alebo vekovo starší? Máš dobré alebo chatrné zdravie? Jehova vždy vie, ako každého z nás použiť čo najlepšie. Neočakáva od nás nič, čo je nad naše sily, a veľmi si cení všetko, čo preňho robíme. (Hebr. 6:10)

14. Ako si môžeme zachovať radosť za každých okolností?

14 Ježiš sa tešil z každej úlohy, ktorú vykonával, a to isté môže platiť aj o nás. (Prísl. 8:30, 31) Skromný človek je spokojný s úlohami, ktoré sú mu pridelené. Nežije stále v očakávaní, kedy mu už konečne budú zverené ďalšie úlohy, ani sa nezameriava na to, čo dosiahli iní. Namiesto toho sa sústreďuje na prácu, ktorú dostal od Jehovu, a nachádza v nej radosť a uspokojenie. Zároveň si uvedomuje, že Jehova používa aj iných svojich služobníkov, a úprimne sa z toho teší. Skromný človek si druhých váži a ochotne ich podporuje. (Rim. 12:10)

SPRÁVNY POHĽAD NA SKROMNOSŤ

15. Čo sa učíme od Gedeona?

15 Vynikajúcim príkladom skromnosti je Gedeon. Keď sa mu prvý raz zjavil Jehovov anjel, Gedeon ihneď poukázal na svoj skromný pôvod. (Sud. 6:15) Ale dôveroval Jehovovi a poverenie od neho prijal. Uistil sa, že dobre chápe, čo od neho očakáva, a modlil sa, aby ho viedol. (Sud. 6:36–40) Neprepadol strachu, ale prejavil odvahu. Zároveň konal múdro a rozvážne. (Sud. 6:11, 27) Nesnažil sa využiť úlohu, ktorou ho Jehova poveril, na získanie významného postavenia. Keď svoju úlohu splnil, ochotne sa vrátil domov. (Sud. 8:22, 23, 29)

16., 17. Čo musí skromný človek vziať do úvahy, keď sa usiluje o duchovný pokrok?

16 Byť skromný neznamená, že by sme sa nikdy nemali usilovať o ďalšie úlohy, ani to, že by sme ich mali odmietať. Biblia nás všetkých povzbudzuje, aby sme stále robili pokroky. (1. Tim. 4:13–15) Znamená to, že zakaždým musíme dostať novú úlohu? Nemusí to tak byť. S Jehovovou pomocou môžeme robiť duchovné pokroky aj v úlohe, ktorú práve vykonávame. Môžeme si naďalej rozvíjať schopnosti, ktoré sme od Boha dostali, a svoju prácu robiť ešte lepšie.

17 Skôr ako skromný človek prijme nejakú novú úlohu, zistí si, čo sa od neho očakáva. Vďaka tomu môže čestne zhodnotiť svoje možnosti. Mal by si napríklad položiť otázky: Budem sa môcť ujať ďalších úloh a pritom nezanedbávať iné dôležité veci? Môžem niektoré zo súčasných úloh odovzdať niekomu inému, aby som mal priestor na nové úlohy? Pokiaľ si na jednu z týchto otázok alebo na obe odpovedal záporne, možno by bolo lepšie, keby sa tejto práce ujal niekto iný. Keď realisticky zvážime svoje okolnosti a budeme Jehovu prosiť, aby nás viedol, odmietneme úlohy, ktoré presahujú naše schopnosti či možnosti. Skromný postoj nás povedie k tomu, že niekedy povieme „nie“.

18. a) Ako prejavíme skromnosť, keď dostaneme novú úlohu? b) Čo sa o skromnosti dozvedáme z Rimanom 12:3?

18 Gedeonov príklad nám pripomína, že žiadnu novú úlohu nemôžeme úspešne zvládnuť bez Jehovovej podpory. Preto nás Božie Slovo nabáda, aby sme „boli skromní, keď chodíme so svojím Bohom“. (Mich. 6:8) Keď teda dostaneme nejakú novú úlohu, musíme sa modliť, aby nás Jehova viedol, a premýšľať, čo nám o tejto veci hovorí vo svojom Slove a prostredníctvom svojej organizácie. Aj keď si nevieme dať s novou úlohou rady, musíme dôverovať Jehovovi, že nás spoľahlivo povedie. Pamätajme, že to, čo nás „urobí veľkými“, nie sú naše schopnosti, ale Jehovova pokora. (Žalm 18:35) Keď budeme skromní, nebudeme si o sebe myslieť priveľa, ale ani sa nebudeme podceňovať. (Prečítajte Rimanom 12:3.)

19. Prečo by sme si mali rozvíjať skromnosť?

19 Skromný človek si uvedomuje, že všetka chvála a česť patrí iba Jehovovi, lebo je náš Stvoriteľ a Zvrchovaný Panovník. (Zjav. 4:11) Keď sme skromní, tešíme sa z akejkoľvek úlohy, ktorú v Božej organizácii máme, a svedomito ju vykonávame. S druhými nezaobchádzame bez úcty, a tak v Božom ľude prispievame k jednote. Okrem toho považujeme druhých za dôležitejších, než sme my. Sme tiež obozretní, vďaka čomu sa vyhneme vážnym chybám. Je teda dôležité, aby sme boli skromní. Jehova si skromných ľudí veľmi cení. Ale čo ak sme pod tlakom? V nasledujúcom článku sa dočítame, ako môžeme zostať skromní aj v náročných situáciách.