Prejsť na článok

Prejsť na vedľajšiu ponuku

Prejsť na obsah

Strážna veža (študijné vydanie)  |  August 2017

Si ochotný trpezlivo čakať?

Si ochotný trpezlivo čakať?

„Vy takisto prejavujte trpezlivosť.“ ​(JAK. 5:8)

PIESNE: 35, 7

1., 2. a) Prečo by sme sa niekedy mohli pýtať „ako dlho“? b) Ako nás môže povzbudiť úvaha o verných Božích služobníkoch žijúcich v minulosti?

„AKO dlho?“ Túto otázku položili verní proroci Izaiáš a Habakuk. (Iz. 6:11; Hab. 1:2) A kráľ Dávid sa pri skladaní 13. žalmu tiež štyrikrát opýtal: „Ako dlho?“ ​(Žalm 13:1, 2) Túto otázku položil dokonca aj náš Pán Ježiš Kristus, keď ľudia okolo neho neprejavili dostatočnú vieru. (Mat. 17:17) Preto by nás nemalo prekvapiť, keď si presne takú otázku občas položíme aj my.

2 Prečo by sme sa niekedy mohli pýtať „ako dlho“? Možno musíme znášať nejakú krivdu. Alebo je pre nás ťažké vyrovnať sa s pribúdajúcimi rokmi či s chorobami, prípadne nás ťažia problémy typické pre život v týchto „kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať“. (2. Tim. 3:1) Možno nás unavujú nesprávne postoje ľudí v našom okolí. Nech už je príčina akákoľvek, istotne je veľmi povzbudzujúce vedieť, že v minulosti sa verní Jehovovi služobníci nebáli vysloviť otázku, ktorá aj nám vŕta v hlave, a Jehova ich za to neodsúdil.

3. Čo nám pomôže v ťažkej situácii?

3 Čo nám však pomôže, keď sa aj my ocitneme v ťažkej situácii? Ježišov nevlastný brat Jakub nám pod pôsobením Božieho ducha hovorí: „Prejavujte trpezlivosť, bratia, až do Pánovej prítomnosti.“ ​(Jak. 5:7) Teda všetci musíme byť trpezliví. Ale čo je trpezlivosť a ako môžeme túto peknú vlastnosť prejavovať?

ČO JE TRPEZLIVOSŤ

4., 5. a) Čo znamená byť trpezlivý? b) Akú dôležitú myšlienku o trpezlivosti uvádza učeník Jakub? (Pozri obrázok v úvode článku.)

4 Trpezlivosť (alebo zhovievavosť) je podľa Biblie výsledkom pôsobenia svätého ducha. Nedokonalí ľudia nedokážu byť dostatočne trpezliví bez toho, aby im pomohol Boh. Trpezlivosť je dar od Boha, a keď ju prejavujeme, dokazujeme mu svoju lásku. A vyjadrujeme ňou tiež lásku k ľuďom. Keby sme boli neprestajne netrpezliví, zhoršovalo by to naše vzťahy, lebo by sa z nich vytrácala láska. Naproti tomu keď sme trpezliví, posilňuje to naše vzťahy. (1. Kor. 13:4; Gal. 5:22) S trpezlivosťou úzko súvisia aj ďalšie veľmi dôležité kresťanské vlastnosti. Jednou z nich je napríklad vytrvalosť, ktorá nám umožňuje znášať náročné situácie a pritom si udržiavať pozitívny pohľad na život. (Kol. 1:11; Jak. 1:3, 4) Trpezlivosť môžeme prejavovať aj tak, že znášame utrpenie bez toho, aby sme túžili po pomste, a ďalej verne slúžime Jehovovi bez ohľadu na to, čo zažívame. Biblia nás navyše nabáda ochotne prijať čakanie ako nevyhnutnosť. Túto dôležitú myšlienku sa učíme z Jakuba 5:7, 8.

5 Prečo je nutné ochotne prijať skutočnosť, že musíme čakať, kým Jehova nezasiahne? Jakub prirovnáva našu situáciu k situácii roľníka. Ten síce môže usilovne siať, ale vôbec nemôže ovplyvniť počasie, rast plodín ani nemôže urýchliť čas. Prijíma skutočnosť, že „na drahocenné plody zeme“ musí trpezlivo čakať. Podobne ani my nemôžeme ovplyvniť veľa vecí, kým čakáme na splnenie Jehovových sľubov. (Mar. 13:32, 33; Sk. 1:7) Tak ako roľník musíme trpezlivo čakať.

6. Čo sa môžeme naučiť od proroka Micheáša?

6 Dnes žijeme v podobných pomeroch ako Micheáš. Tento prorok žil za vlády zlého kráľa Achaza, keď bola v krajine rozšírená skazenosť v najrôznejších podobách. Dá sa povedať, že ľudia sa stali obratnými v konaní zla. (Micheáš 7:1–3.) Micheáš si uvedomoval, že tieto pomery nemôže zmeniť. Čo teda mohol robiť? Sám hovorí: „Ja budem stále vyhliadať Jehovu. Ja budem stále čakať na Boha svojej záchrany. Môj Boh ma vypočuje.“ ​(Mich. 7:7) Podobne ako on, aj my musíme „stále čakať“.

7. S akým postojom máme čakať, kým Jehova nesplní svoje sľuby, a prečo?

7 Ak máme takú silnú vieru ako Micheáš, budeme ochotní čakať, kým Jehova nezasiahne. Veď nie sme v takej situácii ako väzeň, ktorý v cele čaká na popravu. Ten nemá inú možnosť. Musí čakať a neteší sa na to, čo je pred ním. Naša situácia je úplne iná! Ochotne čakáme na Jehovov zásah, lebo vieme, že Jehova splní svoj sľub a večný život nám dá v správnom čase, v tom najlepšom čase! Preto vytrvávame a „s radosťou sme trpezliví“. (Kol. 1:11, 12) Keby sme to robili s iným postojom, čiže keby sme sa sťažovali a boli namrzení, že Jehova nekoná dosť rýchlo, nepáčilo by sa mu to. (Kol. 3:12)

PRÍKLADY TRPEZLIVOSTI

8. Čo si môžeme všímať, keď budeme uvažovať o príklade verných mužov a žien z dávnej minulosti?

8 Čakať budeme s väčšou ochotou, ak budeme pamätať na verných mužov a ženy, ktorí žili v dávnej minulosti a trpezlivo čakali, kým Jehova nesplní, čo sľúbil. (Rim. 15:4) Keď budeme uvažovať o ich príkladoch, všímajme si, ako dlho museli čakať, prečo boli ochotní čakať a ako ich za to Jehova požehnal.

Abrahám musel na narodenie vnukov Ezaua a Jakoba čakať dlhé roky (Pozri 9. a 10. odsek.)

9., 10. Ako dlho museli Abrahám so Sárou čakať na splnenie Jehovových sľubov?

9 Pouvažujme o Abrahámovi a Sáre. Patria k ľuďom, ktorí „vierou a trpezlivosťou zdedia sľuby“. Z Písma sa dozvedáme, že až „keď Abrahám prejavil trpezlivosť, dostal... sľub“, že Jehova ho požehná a rozmnoží jeho potomstvo. (Hebr. 6:12, 15) Sľub sa však splnil až s odstupom času. Preto Abrahám musel znova prejaviť trpezlivosť a čakať. Zmluva, ktorú Jehova uzavrel s Abrahámom, vstúpila do platnosti 14. nisana 1943 pred n. l. Bolo to vtedy, keď Abrahám spolu so Sárou a celou domácnosťou prekročili rieku Eufrat a vošli do Zasľúbenej krajiny. Potom musel Abrahám čakať 25 rokov, kým sa mu v roku 1918 pred n. l. nenarodil syn Izák, a ďalších 60 rokov, kým sa mu v roku 1858 pred n. l. nenarodili vnuci Ezau a Jakob. (Hebr. 11:9)

10 Aké veľké územie Abrahám zdedil? V Biblii čítame: „A predsa mu v nej [Jehova] nedal nijaké dedičstvo ani na stopu nohy. Ale prisľúbil mu ju dať do vlastníctva a po ňom jeho semenu, keď ešte nemal nijaké dieťa.“ ​(Sk. 7:5) Tento sľub sa splnil až 430 rokov po tom, ako Abrahám prekročil Eufrat. Až vtedy sa z jeho potomkov stal národ, ktorý neskôr obsadil sľúbené územie. (2. Mojž. 12:40–42; Gal. 3:17)

11. Prečo bol Abrahám ochotný čakať na splnenie Jehovových sľubov a čo mu to prinesie?

11 Abrahám bol ochotný čakať, lebo dôveroval Jehovovi. (Prečítajte Hebrejom 11:8, 10.) A čakal rád, hoci nezažil splnenie všetkých Jehovových sľubov. Predstavme si, ako sa poteší, keď bude vzkriesený a bude žiť na rajskej zemi! Iste ho prekvapí, keď zistí, koľko sa v Biblii píše o jeho živote a o živote jeho potomkov. Abrahámovi je venovaných asi 15 kapitol Prvej knihy Mojžišovej. Okrem toho sa o ňom viac ako 70-krát zmieňujú pisatelia Kresťanských gréckych Písiem.

A predstavme si, aký bude nadšený, keď pochopí, akú dôležitú úlohu zohral pri napĺňaní Jehovovho sľubu o príchode Mesiáša! Určite bude presvedčený, že to dlhé čakanie stálo za to.

12. Prečo musel byť Jozef trpezlivý?

12 Ochotu trpezlivo čakať prejavil aj Abrahámov pravnuk Jozef. Stal sa obeťou niekoľkých do neba volajúcich krívd. Najprv ho ako 17-ročného predali bratia do otroctva. Potom ho manželka jeho pána falošne obvinila z pokusu o znásilnenie a skončil vo väzení, spútaný okovami. (1. Mojž. 39:11–20; Žalm 105:17, 18) Vyzeralo to tak, že za správne konanie je skôr trestaný než odmeňovaný. Ale po 13 rokoch sa všetko veľmi rýchlo zmenilo. Prepustili ho z väzenia a povýšili do postavenia druhého najmocnejšieho človeka v Egypte. (1. Mojž. 41:14, 37–43; Sk. 7:9, 10)

13. Aký pekný postoj Jozef zaujal?

13 Zatrpkol Jozef pre všetku tú nespravodlivosť? Prestal dôverovať svojmu Bohu, Jehovovi? Nie. Čo mu pomohlo trpezlivo čakať? Viera v Jehovu. Chápal, že udalosti riadi Jehova. Všimnime si, ako sa to prejavilo v tom, čo povedal svojim bratom: „Nebojte sa, či som na mieste Boha? Vy ste mali voči mne na mysli zlo. Boh to mal na mysli k dobru, aby konal ako v tento deň a zachoval mnoho ľudí nažive.“ ​(1. Mojž. 50:19, 20) Jozef vedel, že čakanie stálo za to.

14. Akým výnimočným spôsobom prejavil Dávid trpezlivosť?

14 Obeťou mnohých krívd bol aj Dávid. Bol ešte chlapcom, keď ho Jehova pomazal za budúceho izraelského kráľa, ale musel čakať asi 15 rokov, kým nezačne panovať aspoň nad vlastným kmeňom. (2. Sam. 2:3, 4) Neverný kráľ Saul ho isté obdobie prenasledoval a snažil sa ho zabiť. Jehova síce zavrhol Saula už po niečo viac ako dvoch rokoch, nechal ho však ďalej panovať ešte 38 rokov, až do smrti. (1. Sam. 13:1; Sk. 13:21)Preto musel žiť na úteku, niekedy v cudzine a niekedy v jaskyniach na pustatine. Časom Saul zomrel v boji. Ale Dávid musel aj tak čakať asi sedem rokov, kým mohol začať kraľovať nad celým Izraelom. (2. Sam. 5:4, 5)

15. Čo Dávidovi pomohlo trpezlivo čakať?

15 Prečo Dávid ochotne čakal? Odpovedá práve v tom žalme, v ktorom sa štyrikrát pýta „ako dlho“: „Ja však dôverujem v tvoju milujúcu láskavosť; nech sa moje srdce raduje z tvojej záchrany. Ja budem spievať Jehovovi, lebo sa voči mne správal blahodarne.“ ​(Žalm 13:5, 6) Dávid bol presvedčený, že Jehova ho verne miluje. Premýšľal nad tým, ako mu Jehova vždy pomáhal, a tešil sa na vyslobodenie. Vedel, že čakanie bude stáť za to.

Keď od nás Jehova očakáva, že budeme prejavovať trpezlivosť, nechce nič, čo by sám nebol ochotný robiť

16. Ako dal Jehova vynikajúci príklad v ochote čakať?

16 Keď od nás Jehova očakáva, že budeme prejavovať trpezlivosť, nechce nič, čo by sám nebol ochotný robiť. V ochote čakať dáva najlepší príklad. (Prečítajte 2. Petra 3:9.) Už tisíce rokov trpezlivo čaká, kým sa nad každú pochybnosť nevyriešia morálne otázky, ktoré vznikli v záhrade Eden, a kým sa v plnom rozsahu neposvätí jeho meno. Ľuďom, „ktorí ho stále očakávajú“, to prinesie nepredstaviteľné požehnania. (Iz. 30:18)

17. Ako dal Ježiš vynikajúci príklad v ochote čakať?

17 Aj Ježiš je ochotný čakať. Hoci skúškou vernosti tu na zemi prešiel už v roku 33 n. l. a v tomto roku predložil tiež Jehovovi hodnotu výkupnej obete, na to, aby sa mohol ujať vlády, musel čakať až do roku 1914. (Sk. 2:33–35; Hebr. 10:12, 13) A všetci jeho nepriatelia budú zničení až na konci tisícročnej vlády. (1. Kor. 15:25) Bude to dlhé čakanie, ale môžeme si byť istí, že bude stáť za to.

ČO NÁM POMÔŽE

18., 19. Čo nám pomôže trpezlivo čakať?

18 Teda niet pochýb, že všetci musíme byť ochotní trpezlivo čakať. Ale čo nám v tom pomôže? Modlime sa o Božieho ducha. Nezabúdajme, že trpezlivosť je stránkou jeho ovocia. (Ef. 3:16; 6:18; 1. Tes. 5:17–19) Úpenlivo prosme Jehovu, aby nám okrem vytrvalosti pomáhal prejavovať aj trpezlivosť.

19 Pamätajme aj na to, vďaka čomu trpezlivo čakali na splnenie Jehovových sľubov Abrahám, Jozef a Dávid. Bolo to vďaka tomu, že verili v Jehovu a dôverovali mu. Nesústredili sa iba na seba a na to, čo vyhovuje im. Keď budeme premýšľať nad tým, aký úžitok z toho nakoniec mali, aj nás to povzbudí trpezlivo čakať.

20. Čo by mal byť každý z nás odhodlaný robiť?

20 A tak aj keď zažívame skúšky a trápenie, sme odhodlaní „prejavovať postoj očakávania“. Občas možno budeme volať: „Ako dlho, ó, Jehova?“ ​(Iz. 6:11) Ale Boží svätý duch každého z nás posilní, aby sme boli odhodlaní tak ako Jeremiáš povedať: „Jehova je môj podiel... preto prejavím voči nemu postoj očakávania.“ ​(Plač 3:21, 24)