Prejsť na článok

Prejsť na vedľajšiu ponuku

Prejsť na obsah

Strážna veža (študijné vydanie)  |  Apríl 2017

Dôveruj „Sudcovi celej zeme“

Dôveruj „Sudcovi celej zeme“

„Skala, dokonalá je jeho činnosť, lebo všetky jeho cesty sú právom.“ ​(5. MOJŽ. 32:4)

PIESNE: 2, 11

1. Ako Abrahám vyjadril dôveru, že Jehova je spravodlivý? (Pozri obrázok v úvode článku.)

„ČI NEUROBÍ Sudca celej zeme to, čo je správne?“ ​(1. Mojž. 18:25) Týmito slovami Abrahám vyjadril dôveru, že Jehova vynesie v prípade Sodomy a Gomory spravodlivý rozsudok. Bol presvedčený, že Boh by nikdy nekonal nespravodlivo a neusmrtil by „spravodlivého so zlým“. Niečo také bolo pre Abraháma nemysliteľné. Asi o 400 rokov Jehova o sebe povedal: „Skala, dokonalá je jeho činnosť, lebo všetky jeho cesty sú právom. Boh vernosti, u ktorého niet neprávosti; je spravodlivý a priamy.“ ​(5. Mojž. 31:19; 32:4)

2. Prečo je nemožné, aby bol Jehova nespravodlivý?

2 Prečo si mohol byť Abrahám istý, že Jehova vždy vynesie spravodlivý rozsudok? Lebo Jehova je zosobnením práva a spravodlivosti. Slová, ktoré sa prekladajú ako „právo“ a „spravodlivosť“, sú v Hebrejských písmach často uvedené spolu. Medzi významom týchto dvoch slov v podstate nie je žiadny rozdiel. Jehova stanovil dokonalé normy pre to, čo je správne. Preto je logické, že každú vec posúdi vždy spravodlivo. Okrem toho vo svojom Slove hovorí, že „miluje spravodlivosť a právo“. (Žalm 33:5)

3. Napríklad k akému bezpráviu dochádza v dnešnom svete?

3 Čestní ľudia môžu čerpať útechu z toho, že Jehova je vždy spravodlivý. Tento svet je však presiaknutý nespravodlivosťou. V dôsledku toho sa jednotlivci občas stávajú obeťou hrubého bezprávia. Niektorí boli napríklad nespravodlivo odsúdení a uväznení. Ich nevina bola dokázaná až po opätovnom preskúmaní prípadu na základe analýzy DNA. Vo väzení však strávili desaťročia za zločiny, ktoré nespáchali. Hoci taká nespravodlivosť ľudí frustruje a hnevá, existuje aj iný druh bezprávia, s ktorým je ešte ťažšie sa vyrovnať.

V ZBORE

4. Čo môže byť skúškou našej viery?

4 Kresťania vedia, že v tomto svete musia počítať s nespravodlivosťou. Ale keď vidíme alebo zažijeme niečo, čo považujeme za nespravodlivosť, v kresťanskom zbore, môže to byť skúškou našej viery. Čo ak si myslíš, že sa ti deje krivda alebo že ti ublížil niektorý spoluveriaci? Ako budeš reagovať? Dovolíš, aby to podkopalo tvoju vieru?

5. Prečo by nás nemalo prekvapiť, keď uvidíme alebo zažijeme v zbore nespravodlivosť?

5 Všetci sme nedokonalí a robíme chyby. Preto sa môže stať, že niektorý spoluveriaci sa k nám zachová nespravodlivo alebo sa tak zachováme my k nemu. (1. Jána 1:8) Takéto prípady sú síce zriedkavé, ale keď k nim dôjde, duchovne silných kresťanov to neprekvapí ani to neoslabí ich vieru. Veľkou pomocou sú pre nás praktické rady, ktoré dal Jehova zapísať do svojho Slova. Ak ich uplatňujeme, zostaneme verní aj napriek tomu, že nám ublíži náš kresťanský brat alebo sestra. (Žalm 55:12–14)

6., 7. Akú nespravodlivosť zažil jeden brat a vďaka akým vlastnostiam sa s tým dokázal vyrovnať?

6 Zamysli sa nad tým, čo zažil brat Willi Diehl. Od roku 1931 verne slúžil vo švajčiarskom Bételi v Berne. V roku 1946 absolvoval 8. triedu školy Gileád v New Yorku. Po škole bol poverený, aby slúžil v krajskej službe vo Švajčiarsku. Vo svojom životnom príbehu rozpráva: „V máji roku 1949 som oznámil kancelárii odbočky v Berne, že mám v úmysle oženiť sa.“ Bratia mu odpovedali, že nedostane „okrem pravidelnej priekopníckej služby žiadne iné prednosti“. Brat Diehl pokračuje: „Nemohol som mávať prednášky... Mnohí nás prestali zdraviť a správali sa k nám ako k osobám, ktorým bolo odňaté spoločenstvo.“

7 Vďaka čomu brat Diehl zvládol túto situáciu? Povedal: „Vedeli sme však, že uzavrieť manželstvo nie je nebiblické, a tak sme nachádzali útočisko v modlitbe a vložili sme dôveru v Jehovu.“ Časom bratia získali správny pohľad na manželstvo a brat Diehl sa mohol opäť ujať svojich úloh. Za svoju vernosť Jehovovi bol odmenený. Polož si otázky: Keby som takú nespravodlivosť zažil ja, zachoval by som si rovnaký postoj ako brat Diehl? Čakal by som trpezlivo na Jehovu, kým to nevyrieši? Alebo by som chcel vziať situáciu do vlastných rúk? (Prísl. 11:2; prečítajte Micheáša 7:7.)

8. Prečo by si mohol dôjsť k mylnému záveru, že si sa stal obeťou nespravodlivosti alebo že sa ňou stal niekto iný?

8 Možno si došiel k záveru, že si sa stal v zbore obeťou nespravodlivosti alebo že sa ňou stal niekto iný. Pamätaj však na to, že sa môžeš mýliť. Následkom nedokonalosti niekedy nedokážeme chápať veci objektívne alebo možno nepoznáme všetky fakty. Ale môže sa stať, že k nespravodlivosti skutočne došlo. V každom prípade musíme prosiť Jehovu o pomoc, spoliehať sa na neho a byť mu verní. Potom sa nikdy nestane, že by sme sa „rozhnevali na samotného Jehovu“. (Príslovia 19:3)

9. Čo preskúmame v tomto a v nasledujúcom článku?

9 Pouvažujme nad tromi prípadmi nespravodlivosti, ktoré sa odohrali medzi Jehovovými služobníkmi v biblických časoch. V tomto článku budeme uvažovať o Abrahámovom pravnukovi Jozefovi, ku ktorému sa jeho bratia zachovali veľmi nespravodlivo. V nasledujúcom článku preskúmame biblické správy o tom, ako Jehova zaobchádzal s izraelským kráľom Achabom a čo zažil apoštol Peter v sýrskej Antiochii. Pri rozbore týchto správ sa zamysli, čo sa z nich môžeš naučiť, aby si si zachoval duchovné zmýšľanie a chránil si svoj vzťah k Jehovovi, a to najmä vtedy, keď si myslíš, že zažívaš nespravodlivosť.

JOZEF SA STAL OBEŤOU NESPRAVODLIVOSTI

10., 11. a) Akú nespravodlivosť zažil Jozef? b) Aká príležitosť sa naskytla Jozefovi vo väzení?

10 Verný Jehovov služobník Jozef zažil nespravodlivé zaobchádzanie nielen zo strany cudzích ľudí, ale čo bolo ešte bolestnejšie, aj od svojich bratov. Keď mal 17 rokov, bratia ho uniesli a predali do otroctva. Tak bol proti svojej vôli vzatý do Egypta. (1. Mojž. 37:23–28; 42:21) Po nejakom čase bol v tejto cudzej krajine falošne obvinený z pokusu o znásilnenie a bez súdu sa dostal do väzenia. (1. Mojž. 39:17–20) Jeho utrpenie v otroctve a vo väzení trvalo asi 13 rokov. Čo sa môžeme od neho naučiť, keď aj my zažívame nespravodlivosť zo strany našich spoluveriacich?

11 Jozef využil možnosť opísať svoju situáciu jednému spoluväzňovi. Tento väzeň bol kráľov bývalý vrchný čašník. Počas spoločného pobytu vo väzení mal čašník sen. Boh zjavil Jozefovi jeho význam a ten ho potom vysvetlil čašníkovi. Povedal mu, že dostane späť svoje postavenie na faraónovom dvore. Pri tejto príležitosti mu opísal svoju situáciu. Ako sa môžeme poučiť z toho, čo Jozef o sebe povedal, ale i z toho, čo nepovedal? (1. Mojž. 40:5–13)

12., 13. a) Z čoho vidno, že Jozef sa snažil so svojou situáciou niečo urobiť? b) Čo Jozef nepovedal čašníkovi?

12 1. Mojžišovu 40:14, 15. Všimnime si, čo Jozef o sebe povedal. Uviedol, že ho uniesli. Tento výraz v pôvodnom jazyku znamená, že ho ukradli. Je očividné, že mu bolo ukrivdené. Jozef tiež vysvetlil, že zločin, z ktorého bol obvinený, vôbec nespáchal. Preto čašníka požiadal, aby sa o ňom zmienil pred faraónom. S akým cieľom? Povedal mu: „Dostaneš ma z tohto domu.“

13 Zmieril sa Jozef so situáciou, v ktorej sa ocitol, a nič sa s tým nesnažil urobiť? V žiadnom prípade. Veľmi dobre si uvedomoval, že je obeťou nespravodlivosti. To, čo sa mu stalo, jasne opísal čašníkovi, ktorý mu mohol pomôcť. V tejto súvislosti je zaujímavá jedna skutočnosť. Nikde v Biblii nenachádzame ani náznak toho, že by Jozef niekomu povedal, že ho uniesli jeho bratia. Nepovedal to dokonca ani faraónovi. Keď jeho bratia prišli do Egypta a zmierili sa s Jozefom, faraón ich privítal a ponúkol im možnosť usadiť sa v Egypte. Odkázal im, aby využívali všetko „to dobré z celej egyptskej krajiny“. (1. Mojž. 45:16–20)

Negatívna reč problém ešte zhorší (Pozri 14. odsek.)

14. Vďaka čomu nebudeme o druhých hovoriť negatívne, aj keď v zbore zažijeme nespravodlivosť?

14 Keď si kresťan myslí, že mu niekto krivdí, mal by si dávať pozor, aby nezačal o ňom šíriť klebety. Samozrejme, ak niekto v zbore vážne zhrešil, je správne ísť za staršími a požiadať ich o pomoc. (3. Mojž. 5:1) Ale v mnohých prípadoch nejde o nič závažné a nedorozumenie môžu urovnať tí, ktorých sa týka. Nemusí byť do toho zapojený nikto iný ani zboroví starší. (Matúša 5:23, 24; 18:15) Zachovajme vernosť a riešme také záležitosti v súlade s biblickými zásadami. Niekedy možno zistíme, že sme si niečo zle vysvetlili a vôbec nie sme obeťou nespravodlivosti. Určite budeme radi, že sme nikoho zo spolukresťanov neohovorili, lebo to by situáciu len zhoršilo. Zraňujúca reč nikdy nezlepší situáciu, a to bez ohľadu na to, či sa nám deje krivda alebo nie. Keď prejavujeme vernosť Jehovovi a našim bratom, takej reči sa vyhneme. O človeku, ktorý „chodí bezúhonne“, žalmista napísal: „Neohováral svojím jazykom. Svojmu druhovi neurobil nič zlé a nevzniesol žiadnu pohanu proti svojmu dôverne známemu.“ ​(Žalm 15:2, 3; Jak. 3:5)

CHRÁŇ SI TEN NAJVZÁCNEJŠÍ VZŤAH

15. Prečo bol pre Jozefa vzťah k Jehovovi veľmi užitočný?

15 Z Jozefovej skúsenosti sa môžeme naučiť ešte niečo oveľa dôležitejšie. Môžeme zistiť, aký mal vzťah k Jehovovi. Počas tých 13 rokov, keď ho postihovalo jedno trápenie za druhým, si zachoval Jehovov pohľad na veci. (1. Mojž. 45:5–8) Nikdy zo svojej ťažkej situácie neobviňoval Boha. Hoci nezabudol na všetky tie krivdy, ktoré zažil, nezatrpkol. A predovšetkým nedovolil, aby ho nedokonalosť druhých a ich zlé skutky oddelili od Jehovu. Vďaka tomu, že zostal verný, časom videl, ako Jehova napravil všetku tú nespravodlivosť a spolu s ním odmenil i jeho rodinu.

16. Prečo by sme sa mali ešte viac primknúť k Jehovovi, keď zažívame v zbore nespravodlivosť?

16 Podobne i my si musíme ceniť a chrániť svoj vzťah k Jehovovi. Nikdy by sme nemali dovoliť, aby nás chyby našich bratov oddelili od Boha, ktorého milujeme a uctievame. (Rim. 8:38, 39) Keď z ich strany zažívame nejakú nespravodlivosť, buďme ako Jozef a ešte viac si posilnime vzťah k Jehovovi. Snažme sa pozerať na veci rovnako ako on. Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme vyriešili záležitosť v súlade s biblickými zásadami, a potom ju nechajme v Jehovových rukách. Môžeme si byť istí, že Jehova ju napraví takým spôsobom a v takom čase, aký uzná za vhodný.

DÔVERUJ „SUDCOVI CELEJ ZEME“

17. Ako dokážeme, že dôverujeme „Sudcovi celej zeme“?

17 Dokiaľ budeme žiť v tomto zlom svete, musíme počítať s tým, že sa budeme stretávať s bezprávím. V ojedinelých prípadoch sa môže stať, že zažiješ v zbore nespravodlivosť alebo budeš svedkom toho, ako ju zažíva niekto iný. Nedovoľ, aby to oslabilo tvoj vzťah k Jehovovi. (Žalm 119:165) Naopak, zostaň mu verný, pros ho o pomoc a spoliehaj sa naňho. Pokorne tiež uznaj, že možno nepoznáš všetky fakty, a keďže každý z nás je nedokonalý, mohol si záležitosť zle pochopiť. Napodobňuj príklad Jozefa a vyvaruj sa negatívnej reči, ktorá by situáciu len zhoršila. A neber veci do vlastných rúk, ale buď rozhodnutý zostať verný Jehovovi a trpezlivo naňho čakaj. Tak získaš Jehovovo schválenie a požehnanie podobne ako Jozef. Môžeš si byť istý, že „Sudca celej zeme“ vždy koná správne a časom napraví každú krivdu, „lebo všetky jeho cesty sú právom“. (1. Mojž. 18:25; 5. Mojž. 32:4)

18. Čo si rozoberieme v nasledujúcom článku?

18 V nasledujúcom článku si rozoberieme ďalšie dva prípady nespravodlivého zaobchádzania, ktoré zažili Jehovovi služobníci v biblických časoch. Zdôrazníme si pri tom dôležitosť pokory a ochoty odpúšťať, pretože tieto vlastnosti súvisia s Jehovovým zmyslom pre právo.