Prejsť na článok

Prejsť na vedľajšiu ponuku

Prejsť na obsah

Strážna veža (študijné vydanie)  |  Apríl 2017

„Čokoľvek slávnostne sľúbiš, to aj splň“

„Čokoľvek slávnostne sľúbiš, to aj splň“

„Splníš Jehovovi slávnostné sľuby.“ ​(MAT. 5:33)

PIESNE: 18, 7

1. a) Čo mali spoločné sudca Jefta a Anna? (Pozri obrázky v úvode článku.) b) Aké otázky si rozoberieme v tomto článku?

ON BOL statočný vodca, ona poddajná manželka. On bol odvážny bojovník, ona pokorná žena v domácnosti. Čo mali spoločné sudca Jefta a Elkánova manželka Anna okrem toho, že uctievali toho istého Boha? Obaja dali Jehovovi sľub a verne ho splnili. Sú vynikajúcim príkladom pre mužov a ženy, ktorí sa rozhodli Jehovovi niečo sľúbiť. Vznikajú však dôležité otázky: Čo znamená dať sľub? Nakoľko závažné je sľúbiť niečo Bohu? A čo sa môžeme naučiť od Jeftu a od Anny?

2., 3. a) Čo znamená výraz „slávnostný sľub“? b) Čo sa v Biblii píše o sľuboch Bohu?

2 V Biblii sa výraz „slávnostný sľub“ používa vtedy, keď človek niečo sľúbi Bohu. Sľubuje, že niečo urobí, dá nejaký dar, začne s nejakým druhom služby alebo si niečo odoprie. Ide o dobrovoľné sľuby, ktoré človek robí na základe vlastnej slobodnej vôle. Boh ich však považuje za sväté a záväzné, pretože sú rovnako závažné ako prísaha, ktorou sa človek zaviaže, že niečo urobí alebo že sa niečoho vzdá. (1. Mojž. 14:22, 23; Hebr. 6:16, 17) Čo sa v Biblii píše o tom, nakoľko závažné je niečo sľúbiť Bohu?

3 V mojžišovskom Zákone čítame: „V prípade, že muž urobí Jehovovi slávnostný sľub alebo prisahá prísahu, aby na svoju dušu uviazal slávnostný sľub... neporuší svoje slovo. Má robiť podľa všetkého, čo vyšlo z jeho úst.“ ​(4. Mojž. 30:2) Neskôr Šalamún pod pôsobením svätého ducha napísal: „Kedykoľvek dávaš Bohu slávnostný sľub, neváhaj ho splniť, lebo niet žiadneho potešenia z hlupákov. Čokoľvek slávnostne sľúbiš, to aj splň.“ ​(Kaz. 5:4) Aj Ježiš potvrdil, že dať Bohu sľub je veľmi závažné, keď povedal: „Nebudeš prisahať bez toho, že by si splnil, ale splníš Jehovovi slávnostné sľuby.“ ​(Mat. 5:33)

4. a) Nakoľko závažné je sľúbiť niečo Bohu? b) Čo sa chceme dozvedieť o Jeftovi a Anne?

4 Je teda jasné, že sľúbiť niečo Bohu je veľmi závažné. To, ako vážne berieme svoje sľuby, priamo ovplyvňuje náš vzťah k Jehovovi. Dávid napísal: „Kto smie vstúpiť na Jahveho vrch? Kto si môže zastať na jeho svätom mieste? Ten... kto neklame a falošne neprisahá.“ ​(Žalm 24:3, 4, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) Čo Bohu sľúbili Jefta a Anna? A bolo pre nich ľahké svoj sľub splniť?

VERNE SPLNILI SĽUB, KTORÝ DALI BOHU

5. Čo Jefta sľúbil Bohu a aký bol výsledok?

5 Keď šiel Jefta bojovať proti Ammónčanom, ktorí utláčali Boží ľud, dal Jehovovi sľub a ten neskôr verne splnil. (Sud. 10:7–9) Tak veľmi túžil po víťazstve, že Bohu sľúbil: „Ak určite dáš synov Ammónových do mojej ruky, stane sa tiež, že ten vychádzajúci, ktorý mi vyjde v ústrety zo dverí môjho domu, keď sa vrátim v pokoji od synov Ammóna, sa tiež stane Jehovovým.“ ​(Sud. 11:30–34) Aký bol výsledok? Ammónčania utrpeli porážku, a keď sa Jefta vrátil z víťazného boja, vyšla ho privítať jeho milovaná dcéra. Práve ona mala patriť Jehovovi. Čo to pre ňu znamenalo?

6. a) Prečo nebolo pre Jeftu ani jeho dcéru ľahké splniť sľub, ktorý dal Jefta Bohu? b) Ako na teba pôsobí to, čo o sľuboch Bohu čítame v 5. Mojžišovej 23:21, 23 a v Žalme 15:4?

6 Ak mal Jefta dodržať sľub, ktorý dal, jeho dcéra musela slúžiť Jehovovi celým časom vo svätostánku. Bol Jeftov sľub nepremyslený? Nie, pretože mohol tušiť, že mu vyjde v ústrety jeho dcéra. Ale aj tak to muselo byť pre Jeftu i jeho dcéru emocionálne náročné a obaja museli prejaviť veľkú obetavosť. Keď Jefta zbadal svoju dcéru, roztrhol si odev a veľmi sa zarmútil. Jeho dcéra potom „oplakávala svoje panenstvo“. Prečo? Jefta nemal žiadnych synov a ona bola jeho jedinou dcérou. Ak však pôjde slúžiť do svätostánku, nikdy sa nevydá ani mu neporodí vnúčatá. Meno ich rodiny tak zanikne. Ale Jeftovi viac záležalo na niečom inom. Povedal: „Otvoril som svoje ústa k Jehovovi, a nemôžem ustúpiť.“ Jeho dcéra na to odpovedala: „Urob mi podľa toho, čo vyšlo z tvojich úst.“ ​(Sud. 11:35–39) Týmto verným Božím služobníkom ani nenapadlo, že by nesplnili sľub, ktorý dali Jehovovi, a to bez ohľadu na to, čo by ich to stálo. (Prečítajte 5. Mojžišovu 23:21; Žalm 15:4.)

7. a) Čo Anna sľúbila Bohu a prečo? b) Ako Boh vypočul Anninu modlitbu? c) Čo znamenal Annin sľub pre Samuela? (Pozri poznámku pod čiarou.)

7 Aj Anna bola vernou Božou služobníčkou, ktorá dala Jehovovi sľub a verne ho splnila. Veľmi sa trápila, pretože nemohla mať deti a bola terčom neustáleho posmechu. (1. Sam. 1:4–7, 10, 16) Anna si vyliala pred Bohom srdce a sľúbila mu: „Jehova vojsk, ak istotne pohliadneš na trápenie svojej otrokyne a spomenieš si na mňa a nezabudneš na svoju otrokyňu a skutočne dáš svojej otrokyni mužské potomstvo, ja ho dám Jehovovi na všetky dni jeho života, a na jeho hlavu nepríde britva.“ ​(1. Sam. 1:11) Jehova jej modlitbu vypočul a Anne sa narodil chlapec. Mala obrovskú radosť! Na svoj sľub, ktorý dala Bohu, však nezabudla. Po narodení synčeka povedala: „Vyžiadala som si ho od Jehovu.“ ​(1. Sam. 1:20)

8. a) Prečo nebolo pre Annu ľahké splniť svoj sľub? b) Ako nám to, čo urobila Anna, pripomína postoj opísaný v 61. žalme?

8 Keď mal malý Samuel asi tri roky a Anna ho prestala dojčiť, ihneď urobila presne to, čo sľúbila Bohu. Ani jej nenapadlo, že by svoj sľub nedodržala. Vzala Samuela do svätostánku v Šíle a veľkňazovi Élimu povedala: „O tohto chlapca som sa modlila, aby Jehova vypočul moju prosebnú žiadosť, o ktorú som ho žiadala. A ja som ho zase požičala Jehovovi. Po všetky dni, čo bude, je niekým vyžiadaným pre Jehovu.“ ​(1. Sam. 1:24–28) Tam „chlapec Samuel stále rástol pri Jehovovi“. (1. Sam. 2:21) Ale čo to znamenalo pre Annu? Hoci svojho synčeka veľmi ľúbila, teraz s ním už nemohla byť každý deň. Určite si vieme predstaviť, ako veľmi si chcela k sebe pritúliť malého Samuela, hrať sa s ním a starať sa oňho. Túžila po všetkých tých prekrásnych chvíľach, ktoré si milujúca matka uchováva v pamäti, keď vidí, ako jej dieťa rastie. Anna však svoj sľub neľutovala. Brala ho vážne a bola ochotná vzdať sa týchto radostí, len aby ho dodržala. Povedala: „Moje srdce naozaj jasá v Jehovovi.“ ​(1. Sam. 2:1, 2; Žalm 61:1, 5, 8.)

Plníš sľuby, ktoré si dal Jehovovi?

9. Aké otázky si teraz rozoberieme?

9 Teraz, keď chápeme, aké závažné je sľúbiť niečo Bohu, rozoberme si nasledujúce otázky: Aký sľub môžeme dať Bohu? A do akej miery by sme mali byť rozhodnutí splniť svoje sľuby?

SĽUB ODDANOSTI BOHU

Sľub oddanosti Bohu (Pozri 10. odsek.)

10. Aký je najdôležitejší sľub, ktorý môžeme dať, a čo to pre nás znamená?

10 Najdôležitejším sľubom, ktorý môžeme dať Bohu, je sľub oddanosti. Prečo je to tak? Pretože v osobnej modlitbe Jehovovi sľubujeme, že svoj život využijeme na to, aby sme mu navždy slúžili, a to za každých okolností. Ježiš to opísal slovami, že človek „zaprie sám seba“, čiže si nenárokuje právo využívať svoj život tak, ako by chcel on, a sľubuje, že bude vždy uprednostňovať Božiu vôľu. (Mat. 16:24) Od toho dňa „patrí Jehovovi“. (Rim. 14:8) Každý, kto zloží sľub oddanosti Bohu, by ho mal brať veľmi vážne. Mal by sa naň pozerať rovnako ako žalmista, ktorý o svojich sľuboch Bohu povedal: „Čím odplatím Jehovovi všetky jeho dobrodenia voči mne? Splním svoje slávnostné sľuby Jehovovi, áno, pred všetkým jeho ľudom.“ ​(Žalm 116:12, 14)

11. Čo si verejne potvrdil v deň svojho krstu?

11 Oddal si život Jehovovi a dal si to najavo krstom vo vode? Ak áno, urobil si to najlepšie, čo si mohol. Pamätáš si, keď sa ťa brat, ktorý mal prejav ku krstu, opýtal, či si sa oddal Jehovovi a či chápeš, že „svojou oddanosťou a krstom sa stávaš jedným z Jehovových svedkov v spojení s organizáciou vedenou Božím duchom“? Svojimi kladnými odpoveďami si verejne vyhlásil, že si sa bezvýhradne zasvätil Bohu, čím si potvrdil, že si pripravený na krst ako Jehovov schválený služobník. Jehova mal určite veľkú radosť!

12. a) Aké otázky by sme si mali položiť? b) Na čom by sme mali podľa apoštola Petra pracovať?

12 Krst je však iba začiatok. Aj po krste chceme žiť v súlade so svojou oddanosťou a verne slúžiť Bohu. Môžeme si položiť otázky: Robím od svojho krstu naďalej duchovné pokroky? Stále slúžim Jehovovi celým srdcom? (Kol. 3:23) Ako často sa modlím? Čítam si Božie Slovo každý deň? Pravidelne navštevujem zhromaždenia? Chodím do služby pokiaľ možno čo najčastejšie? Alebo som v niečom poľavil? Apoštol Peter vysvetlil, čo by sme mali robiť, aby sme sa nestali nečinnými. Musíme „pripojiť k svojej viere... poznanie, k poznaniu... vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť“. (2. Petra 1:5–8.)

13. Čo si musí uvedomovať kresťan, ktorý sa oddal Jehovovi a dal sa pokrstiť?

13 Sľub oddanosti Bohu nie je možné vziať späť. Ak niekto stratí radosť zo služby Jehovovi a z kresťanského spôsobu života, nemôže začať tvrdiť, že sa Bohu nikdy skutočne neoddal a že jeho krst je neplatný. Pri krste predsa jasne vyhlásil, že oddal svoj život Bohu. Ak sa teda dopustí vážneho hriechu, bude za to niesť zodpovednosť pred Jehovom a pred zborom. (Rim. 14:12) Nikdy nechceme byť ako kresťania, o ktorých Ježiš povedal, že „opustili lásku, ktorú mali na začiatku“. Naopak, chceme, aby o každom z nás mohol povedať: „Poznám tvoje skutky a tvoju lásku a vieru a službu a vytrvalosť a že tvojich posledných skutkov je viac ako tých skorších.“ ​(Zjav. 2:4, 19) Preto sa naďalej snažme zo všetkých síl žiť v súlade so svojím sľubom oddanosti, a tak robme radosť Jehovovi.

MANŽELSKÝ SĽUB

Manželský sľub (Pozri 14. odsek.)

14. Čo je druhým najdôležitejším sľubom, ktorý človek môže dať, a prečo?

14 Druhým najdôležitejším sľubom, ktorý človek môže dať, je manželský sľub. Prečo je to tak? Pretože manželstvo je posvätné. Ženích a nevesta skladajú manželský sľub pred Bohom a pred všetkými, ktorí sú prítomní na sobáši. Zvyčajne sľubujú, že budú jeden druhého milovať, budú sa o seba navzájom starať a jeden druhého si vážiť, „a to po celý čas, keď [budú] spolu žiť na zemi podľa Božieho manželského usporiadania“. Niektorí možno nepovedia presne tieto slová, ale aj tak dávajú svoj sľub pred Bohom. Potom sú vyhlásení za manželov a ich manželstvo má byť zväzkom na celý život. (1. Mojž. 2:24; 1. Kor. 7:39) Ježiš povedal: „Čo teda Boh spriahol, nech žiaden človek nerozdeľuje.“ Dvojice by si preto mali už pri vstupe do manželstva uvedomovať, že rozvod neprichádza do úvahy. (Mar. 10:9)

15. Prečo kresťania nesmú prijať ľahkovážny postoj k manželstvu, ktorý je bežný v tomto svete?

15 Žiadne manželstvo nie je dokonalé, pretože ho tvoria dvaja nedokonalí ľudia. Biblia preto hovorí, že ľudia v manželstve občas „budú mať súženie“. (1. Kor. 7:28) Je smutné, že v súčasnosti majú mnohí k manželstvu ľahkovážny postoj. Keď vo vzťahu vznikne napätie, vzdajú sa a manželského partnera opustia. Takéto konanie je však nekresťanské. Keď niekto poruší manželský sľub, je to rovnako závažné, ako keby oklamal Boha. A Boh nenávidí klamstvo. (3. Mojž. 19:12; Prísl. 6:16–19) Apoštol Pavol napísal: „Si pripútaný k manželke? Prestaň hľadať uvoľnenie.“ ​(1. Kor. 7:27) Pavol vedel, že Jehova nenávidí rozvod, lebo ho považuje za zradu. (Mal. 2:13–16)

16. Čo sa v Biblii píše o rozvode a o rozluke?

16 Ježiš učil, že manželia sa môžu rozviesť iba v prípade, ak sa jeden z nich dopustí nevery a nevinný partner sa rozhodne, že mu neodpustí. (Mat. 19:9; Hebr. 13:4) A ako je to v prípade, keď manželia chcú žiť v rozluke? V Biblii sa píše aj o takejto situácii. (1. Korinťanom 7:10, 11.) V Biblii sa neuvádza žiaden dôvod, prečo by manželia mali žiť oddelene. Niektorí kresťania však dospeli k záveru, že na rozluku majú vážny dôvod. Môže ním byť extrémne ohrozenie života alebo duchovného stavu kresťana, keď je partner násilnícky alebo presadzuje odpadlícke názory.

17. Čo môžu kresťania robiť, aby bolo ich manželstvo trvalé?

17 Keď má niekto manželské problémy a požiada starších o radu, mali by sa ho opýtať, či si v poslednom čase spolu so svojím manželským partnerom pozreli film Čo je pravá láska? a či si spolu preštudovali brožúru Ako mať šťastnú rodinu. Prečo je to dôležité? Pretože v týchto pomôckach sú biblické zásady, vďaka ktorým si už mnohé dvojice posilnili manželské puto. Jeden pár sa vyjadril takto: „Odvtedy, čo si študujeme túto brožúru, je naše manželstvo šťastnejšie než kedykoľvek predtým.“ Istá sestra, ktorá je vydatá už 22 rokov a ktorej manželstvo sa takmer rozpadlo, povedala: „Obaja sme pokrstení, ale sme inak emocionálne založení. Tento film vyšiel v pravý čas! Teraz máme omnoho krajšie manželstvo.“ Si ženatý alebo vydatá? Snaž sa zo všetkých síl uplatňovať vo vašom vzťahu biblické zásady. Tak dodržíš manželský sľub, ktorý si dal, a budeš šťastný.

SĽUB SLUŽOBNÍKOV VO ZVLÁŠTNEJ SLUŽBE CELÝM ČASOM

18. Čo robia mnohí rodičia?

18 Všimol si si, čo ďalšie mali Jefta a Anna spoločné? Jeftova dcéra i Annin syn mohli vďaka ich sľubom zasvätiť svoj život zvláštnej službe celým časom vo svätostánku. Nič iné im nemohlo priniesť väčšie uspokojenie. Aj dnes mnohí rodičia povzbudzujú svoje deti k tomu, aby sa rozhodli slúžiť Jehovovi celým časom a aby sa v živote zamerali na službu. Takíto rodičia, ako aj ich deti, ktoré sa pre túto službu rozhodli, si zaslúžia úprimnú pochvalu. (Sud. 11:40; Žalm 110:3)

Sľub služobníkov vo zvláštnej službe celým časom (Pozri 19. odsek.)

19. Čo sa dá povedať o služobníkoch vo zvláštnej službe celým časom?

19 V súčasnosti je na celom svete asi 67 000 členov Celosvetového rádu zvláštnych služobníkov celým časom spomedzi Jehovových svedkov. Niektorí pracujú v Bételi alebo na stavebných projektoch, iní slúžia v krajskej službe či ako inštruktori, zvláštni priekopníci, misionári a služobníci v zjazdových sálach alebo v priestoroch, kde sa konajú biblické školy. Všetci títo bratia a sestry zložili „sľub poslušnosti a chudoby“. Vyjadrili tým súhlas, že prijmú akékoľvek úlohy, ktoré dostanú od Božej organizácie, aby podporili záujmy Kráľovstva. Zároveň sa zaviazali, že budú žiť jednoducho a že bez dovolenia nebudú vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť. Služobníci vo zvláštnej službe celým časom nie sú výnimoční ľudia, ale výnimočné sú úlohy, ktoré dostali. Uvedomujú si, že musia byť pokorní a žiť v súlade so sľubom, ktorý dali Bohu.

20. Čo by sme mali robiť „deň čo deň“ a prečo?

20 Koľko zo spomínaných sľubov si dal Bohu ty? Jeden, dva či dokonca všetky tri? Určite chápeš, že svoje sľuby by si nemal brať na ľahkú váhu. (Prísl. 20:25) Keby si nedodržal slovo, ktoré si dal Bohu, malo by to vážne následky. (Kaz. 5:6) Buď rozhodnutý napodobňovať Dávida, ktorý povedal Jehovovi: „Chcem navždy hrať melódie tvojmu menu, aby som plnil svoje slávnostné sľuby deň čo deň.“ ​(Žalm 61:8)