Prejsť na článok

NAPODOBŇUJTE ICH VIERU | ELIÁŠ

Príklad nezlomnej vytrvalosti

Eliáš sa práve dopočul, že kráľ Achab je mŕtvy. Predstavme si ho, ako si zamyslene hladká sivú bradu, upiera pohľad do diaľky a premýšľa o uplynulých desaťročiach. Koľkokrát sa musel stretnúť s týmto zlým kráľom! Koľko toho musel od neho zniesť... Kráľ Achab a jeho manželka Jezábel sa mu vyhrážali, prenasledovali ho a snažili sa ho zabiť. Kráľ sa len prizeral, keď jeho manželka dala popraviť mnohých Jehovových prorokov. Achab s Jezábel zosnovali úkladnú vraždu nevinných ľudí. Spravodlivého Nábota a jeho synov dali zabiť z čírej chamtivosti. No Jehovovej pozornosti to neuniklo. A bol to práve Eliáš, kto im oznámil, že za to, čo urobili, čaká ich aj ich potomkov prísny trest. Teraz sa Jehovove slová splnili. Achab zomrel presne tak, ako to Jehova predpovedal. (1. Kráľov 18:4; 21:1–26; 22:37, 38; 2. Kráľov 9:26)

No Eliáš vie, že smrťou Achaba sa jeho úloha proroka nekončí. Ešte stále je tu Jezábel. Kráľovská rodina i celý národ sú pod jej hrozným vplyvom. Na Eliáša čaká ešte veľa náročných situácií a okrem toho musí dokončiť školenie svojho nástupcu Elizea. Pozrime sa teraz na posledné tri úlohy, ktoré Eliáš dostal od Boha. Všímajme si, ako mu viera pomohla vytrvať až do konca. Môžeme sa z toho naučiť, ako si posilniť vieru, aby sme zvládli ťažkosti, ktoré v týchto časoch zažívame.

Odsúdenie Achaziaha

Novým izraelským kráľom sa po smrti Achaba stal jeho syn Achaziah. Tento kráľ sa nepoučil z chýb svojich rodičov a išiel v ich šľapajach. (1. Kráľov 22:52) Aj on uctieval Baala. Toto uctievanie kazilo charakter ľudí, lebo k jeho rituálom patrila chrámová prostitúcia a dokonca obetovanie detí. Mohlo by niečo Achaziaha presvedčiť, aby sa zmenil? Mohlo ho niečo podnietiť, aby neverný ľud priviedol späť k Jehovovi?

Tohto namysleného mladého kráľa postihla nečakaná tragédia. Prepadol cez mreže strešnej miestnosti a vážne sa zranil. No aj keď mu išlo o život, neprosil Jehovu o pomoc. Poslal svojich poslov do nepriateľského filištínskeho mesta Ekron, aby sa spýtali boha Baal-zebúba, či sa ešte uzdraví. Vtedy pohár Jehovovej trpezlivosti pretiekol. Poslal anjela, aby povedal Eliášovi, že má Achaziahových poslov zastaviť a poslať ich späť za kráľom so zdrvujúcou správou: Keďže sa Achaziah správal tak, akoby Izrael nemal žiadneho Boha, a tým sa dopustil vážneho hriechu, Jehova rozhodol, že sa zo svojho zranenia už nevylieči a zomrie. (2. Kráľov 1:2–4)

No Achaziah ani teraz nerobil pokánie. Zaujímalo ho niečo iné. „Ako vyzeral ten muž, ktorý vám prišiel v ústrety a potom vám hovoril tieto slová?“ spýtal sa svojich poslov. Poslovia mu opísali jednoduchý odev, ktorý mal prorok na sebe, a Achaziah ihneď zvolal: „To bol Eliáš!“ (2. Kráľov 1:7, 8) Táto podrobnosť v biblickej správe zdôrazňuje, že Eliáš viedol jednoduchý život a zameriaval sa hlavne na službu Bohu, čo bolo vidno aj z jeho odevu. Žil úplne inak ako Achaziah a jeho rodičia, ktorí boli chamtiví materialisti. Eliášov príklad nám pripomína Ježišovu radu, aby sme žili jednoducho a zameriavali sa na veci, ktoré sú naozaj dôležité. (Matúš 6:22–24)

Achaziah sa rozhodol Eliášovi pomstiť. Vyslal vojenský oddiel, aby ho zatkol. Vojaci našli Eliáša „sedieť... na vrcholku vrchu“. * Ich veliteľ mu v kráľovom mene ostro prikázal: „Zíď dolu!“ Tento príkaz pravdepodobne znamenal, že bude odvedený na popravu. Len si to predstav! Napriek tomu, že týchto 50 vojakov aj ich veliteľ vedeli, že Eliáš je „muž [pravého] Boha“, mysleli si, že si môžu dovoliť zastrašovať ho a vyhrážať sa mu. Ale veľmi sa mýlili. Eliáš veliteľovi povedal: „Ak som Boží muž, nech zostúpi z neba oheň a pohltí teba i tvojich päťdesiatich.“ Potom na Boží príkaz „z nebies zostúpil oheň a pohltil jeho i jeho päťdesiatich“. (2. Kráľov 1:9, 10) Tragický koniec týchto vojakov nám jasne ukazuje, že Jehova neberie na ľahkú váhu, keď si ľudia nevážia jeho služobníkov a zaobchádzajú s nimi neúctivo. (1. Paralipomenon 16:21, 22)

Tvrdohlavý Achaziah poslal za Eliášom ďalší oddiel 50 vojakov. Ich veliteľ bol ešte nerozumnejší ako veliteľ prvého oddielu. Vôbec sa nepoučil z toho, ako dopadlo tých 51 mužov, hoci popol z ich tiel možno ešte stále vietor rozfúkaval po úbočí vrchu. S Božím prorokom sa rozprával ešte bezočivejšie. Nepovedal mu len „zíď dolu“, ale dodal, že to má byť „rýchlo“. To nemal robiť! On a jeho vojaci dopadli rovnako ako tí predošlí. No kráľ bol ešte nerozumnejší. Ako keby nevedel, čo sa stalo, poslal za Eliášom tretiu skupinu vojakov. Našťastie veliteľ tohto oddielu bol múdrejší. Pokorne prišiel za Eliášom a poprosil ho, aby jeho a jeho mužov ušetril. Eliáš ako prorok zastupoval Jehovu, a tak keď tohto pokorného veliteľa priaznivo vypočul, ukázal tým, aký je Boh milosrdný. Jehovov anjel potom prikázal Eliášovi, aby išiel s vojakmi. Eliáš ho poslúchol a pred zlým kráľom Achaziahom znova zopakoval, že podľa Jehovovho slova sa už nevylieči. Proroctvo sa splnilo. Achaziah vládol len dva roky a zomrel. (2. Kráľov 1:11–17)

Eliáš bol k pokornému veliteľovi milosrdný a tak napodobnil Jehovu

Ako mohol Eliáš tak vytrvalo slúžiť Bohu, hoci ľudia okolo neho sa proti Jehovovi tvrdohlavo búrili? Odpoveď na túto otázku je dôležitá aj pre nás. Už ste zažili, aké frustrujúce je, keď niekto, na kom vám záleží, odmieta používať zdravý rozum a tvrdohlavo robí veci, ktorými si len škodí? Ako môžeme prekonať také sklamanie? Odpoveď je naznačená tým, kde sa nachádzal Eliáš, keď za ním prišli vojaci – „na vrcholku vrchu“. Aj keď to nemôžeme tvrdiť s istotou, je veľmi pravdepodobné, že Eliáš tam bol preto, lebo mal vo zvyku často sa modliť. Toto miesto, kde mohol byť sám so svojím Bohom, bolo na modlitbu veľmi vhodné. Eliáš sa rád približoval k Bohu, ktorého miloval. (Jakub 5:16–18) Aj my by sme sa mali pravidelne rozprávať s naším Bohom, najlepšie na nejakom nerušenom mieste. Oslovujme ho pritom jeho menom a zverujme sa mu so všetkými svojimi ťažkosťami a obavami. Pomôže nám to vytrvávať, aj keď ľudia okolo nás robia nerozumné veci a ničia si život.

Eliáš odovzdáva úrad

Eliášova prorocká služba v Izraeli sa blíži k svojmu koncu. Všimnime si, čo sa v tom čase odohralo. Eliáš vychádza z Gilgalu do Bételu, mesta vzdialeného asi 11 kilometrov, a Elizeovi hovorí, aby zostal v Gilgale, lebo ďalej chce ísť sám. Elizeus sa nedá odradiť a hovorí: „Akože žije Jehova a akože žije tvoja duša, ja ťa neopustím.“ Keď prichádzajú do Bételu, Eliáš oznamuje Elizeovi, že musí ísť ešte ďalej, do Jericha, ktoré je vzdialené asi 22 kilometrov. Elizeus však trvá na tom, že pôjde s ním. V Jerichu sa situácia opakuje a obaja pokračujú v putovaní ďalších 8 kilometrov až k rieke Jordán. Mladší prorok Elizeus tu znova vyhlasuje, že Eliáša neopustí. (2. Kráľov 2:1–6)

Elizeus svojím správaním k Eliášovi ukázal, ako sa prejavuje vernosť. Táto nesmierne dôležitá vlastnosť sa spája s láskou. Tak to bolo aj v prípade Rút, ktorá odmietla opustiť Noemu. Ak človek cíti k niekomu vernú lásku, pridŕža sa ho a nechce ho opustiť. (Rút 1:15, 16) Vernosť si potrebujú rozvíjať všetci, ktorí chcú slúžiť Bohu. V súčasnosti je to nutné viac ako kedykoľvek predtým. Chápeme tak jasne ako Elizeus, aká je vernosť dôležitá?

Eliáš musel byť dojatý vernosťou tohto mladého proroka. A Elizeus mohol vďaka svojej vernosti vidieť posledný Eliášov zázrak: Na brehu Jordána, ktorý je na niektorých miestach prudký a hlboký, udiera Eliáš do vody svojím úradným plášťom a vody sa ihneď rozdeľujú. Tento zázrak sleduje aj „päťdesiat mužov zo synov prorokov“. (2. Kráľov 2:7, 8) Bola to zjavne skupina mužov, ktorí sa školili, aby dokázali viesť ľud v pravom uctievaní Boha. Ich počet v tom čase stále rástol a Eliáš pravdepodobne dohliadal na ich školenie. Eliáš pred rokmi zažil časy, keď si myslel, že je jediný, kto v Izraeli zostal verný Jehovovi. No keďže vytrval, bol odmenený tým, že videl, ako sa situácia zlepšuje a v Izraeli uctieva Jehovu stále viac ľudí. (1. Kráľov 19:10)

Keď Eliáš s Elizeom prekročili Jordán, starší prorok hovorí: „Požiadaj, čo by som mal pre teba urobiť, skôr ako budem od teba vzatý.“ Eliáš vie, že nastal čas, aby odišiel. Nežiarli na mladšieho proroka a nezávidí mu úlohy a dôležité postavenie, ktoré má dostať. Naopak, chce mu pomôcť, a to najlepšie, ako vie. Elizeus ho žiada len o jednu vec: „Prosím, aby mi [pripadli] dva podiely tvojho ducha.“ (2. Kráľov 2:9) Nemyslí tým, že by chcel dva razy viac svätého ducha, ako mal Eliáš. Elizeus bol v duchovnom zmysle Eliášovým dedičom. A podobne ako dostával prvorodený syn dva diely majetku, keď sa po smrti otca stal novou hlavou rodiny, aj Elizeus žiada, aby mu Eliáš zanechal dva diely svojho duchovného dedičstva. (5. Mojžišova 21:17) Jasne si uvedomoval, že na to, aby vykonal úlohy, ktoré boli pred ním, potreboval takého odvážneho ducha, akého mal Eliáš.

Eliáš pokorne uznáva, že o tejto žiadosti môže rozhodnúť len Jehova. Ako Elizeus zistí, či Jehova jeho žiadosť vypočuje? Eliáš hovorí: „Ak ma uvidíš, keď budem od teba vzatý, stane sa ti tak; ale ak nie, nestane sa to.“ Obaja dlhoroční priatelia potom pokračujú v ceste, zahĺbení do rozhovoru. No o chvíľu sa odohrá niečo úžasné. (2. Kráľov 2:10, 11)

Eliášovi a Elizeovi pomáhalo ich priateľstvo zvládať náročné životné situácie

Nebo osvetľuje zvláštna žiara, ktorá sa viac a viac približuje. K obom mužom sa veľkou rýchlosťou rúti nejaký žiarivý objekt. Do uší im pravdepodobne dolieha svištivý zvuk a cítia burácanie vetra, akoby prichádzala silná víchrica. Keď sa objekt priblíži priamo k nim, obaja muži možno v úľaku uskočia pár krokov nabok, a tak sa od seba oddelia. Medzi Eliášom a Elizeom teraz stojí bojový voz, ktorý sa leskne a oslnivo žiari, akoby bol z ohňa. Eliáš vie, že nastal čas odísť. Nastúpil na voz? O tom Biblia nehovorí. No v každom prípade už o chvíľu stúpa do výšky, vyššie a vyššie, a vo víchrici je unášaný preč.

Elizeus ohromene pozoruje celú túto fascinujúcu scénu. Práve dostal dôkaz, že Jehova mu dá „dva podiely“ Eliášovho odvážneho ducha. No je až príliš zronený na to, aby o tom teraz premýšľal. Nevie, kam je jeho drahý priateľ odnášaný, a je pravdepodobne presvedčený, že ho už nikdy neuvidí. Volá za Eliášom: „Môj otče, môj otče, bojový dvojkolesový voz Izraela a jeho jazdci!“ No jeho milovaný učiteľ a radca mizne v diaľke a Elizeus si v žiali roztrhne svoj odev. (2. Kráľov 2:12)

Počul Eliáš nešťastný výkrik svojho mladšieho priateľa, zatiaľ čo stúpal stále vyššie k oblohe? Vyhŕklo aj jemu niekoľko sĺz? Nech už to bolo akokoľvek, priateľstvo s týmto verným mužom mu veľmi pomáhalo vytrvávať v náročných časoch. Aj nám môže pomôcť, keď si podobne ako Eliáš budujeme priateľstvá s ľuďmi, ktorí milujú Boha a usilujú sa robiť to, čo si Boh praje.

Jehova preniesol Eliáša na iné miesto, kde mu mal ďalej slúžiť

Posledná úloha

Kam bol Eliáš prenesený? Niektoré náboženstvá učia, že bol vzatý do neba, aby bol s Bohom. Ale to nemôže byť pravda. O stáročia neskôr povedal Ježiš Kristus, že nikto nevystúpil do neba pred ním. (Ján 3:13) Preto keď čítame, že „Eliáš vystúpil vo víchrici k nebesiam“, musíme si položiť otázku, aké nebesia mal pisateľ na mysli. (2. Kráľov 2:11) Biblia používa slovo „nebesia“ nielen na opis miesta, kde sídli Jehova, ale aj na označenie atmosféry našej zeme, kde sa vznášajú oblaky a kde lietajú vtáci. (Žalm 147:8) Práve k týmto nebesiam bol Eliáš vyzdvihnutý. Ale čo sa s ním stalo potom?

Jehova svojho milovaného proroka jednoducho preniesol na miesto, kde mu dal ďalšie úlohy. Eliáš mal ďalej slúžiť v susednom Judsku. Podľa biblickej správy tam Eliáš slúžil ešte aj o zhruba sedem rokov neskôr. V tom čase v Judsku vládol zlý kráľ Jehorám. Za manželku mal dcéru Achaba a Jezábel. Teda aj keď tí dvaja boli už mŕtvi, ich zlý vplyv tu ešte stále pôsobil. Jehova Eliášovi prikázal, aby Jehorámovi napísal list a oznámil mu, že Jehova nad ním vyniesol odsudzujúci rozsudok. Presne podľa Jehovovej predpovede Jehorám zomrel hroznou smrťou. A čo bolo ešte horšie, nikto za ním nesmútil. (2. Paralipomenon 21:12–20)

Jehorám a Eliáš sa od seba veľmi líšili svojím životom aj svojou smrťou. Nevieme presne, kedy a ako Eliáš zomrel, ale určite to nebolo tak, že by za ním nikto nesmútil. Elizeovi a aj ďalším verným prorokom veľmi chýbal. A Jehova na svojho milovaného proroka spomínal aj po takmer 1 000 rokoch. Postava, ktorá pripomínala tohto proroka, sa objavila vo videní Ježišovho premenenia. (Matúš 17:1–9) Chceš byť ako Eliáš a mať vieru, vďaka ktorej vytrváš aj v náročných životných situáciách? Potom sa priateľ s ľuďmi, ktorí milujú Boha, zameraj sa na službu Jehovovi a často sa k Bohu úprimne modli. Ani na teba potom náš láskavý Otec Jehova nikdy nezabudne.

^ 9. ods. Niektorí učenci sa domnievajú, že išlo o vrch Karmel, kde Boh niekoľko rokov predtým pomohol Eliášovi zvíťaziť nad Baalovými prorokmi. No v Biblii sa nepíše, o aký vrch išlo.