Odpoveď z Biblie

V biblickej knihe Zjavenie sa Veľký Babylon používa na označenie všetkých falošných náboženstiev na svete, ktoré Boh zavrhuje. * (Zjavenie 14:8; 17:5; 18:21) Hoci tieto náboženstvá sa od seba v mnohom líšia, všetky majú spoločné to, že nejakým spôsobom odvádzajú ľudí od uctievania pravého Boha, Jehovu. (5. Mojžišova 4:35)

Kľúče k odhaleniu totožnosti Veľkého Babylona

  1. Veľký Babylon je symbol. V Biblii je opísaný ako „žena“ a „veľká smilnica“ s menom, ktoré je „tajomstvo: Veľký Babylon“. (Zjavenie 17:1, 3, 5) Kniha Zjavenie je „predložená v znameniach“, čiže symboloch, a tak je logické dospieť k záveru, že Veľký Babylon je tiež symbol, a nie skutočná žena. (Zjavenie 1:1) K tomuto záveru vedie aj opis, že „sedí na mnohých vodách“, ktoré „znamenajú ľudí, zástupy, národy a jazyky“. (Zjavenie 17:1, 15) Je jasné, že to by nebolo možné, keby išlo o skutočnú ženu.

  2. Veľký Babylon má celosvetový vplyv. Je opísaný ako „veľké mesto, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme“. (Zjavenie 17:18) Z toho vyplýva, že má celosvetový rozmer i vplyv.

  3. Veľký Babylon má náboženský charakter, nie politický ani obchodný. Staroveký Babylon bol mestom, v ktorom malo náboženstvo vplyv na každú oblasť života. Bol známy „svojimi zaklínadlami“ a „čarodejníctvom“. (Izaiáš 47:1, 12, 13; Jeremiáš 50:1, 2, 38) Bol presiaknutý falošným náboženstvom, ktoré v skutočnosti viedlo ľudí k tomu, aby sa stavali na odpor pravému Bohu, Jehovovi. (1. Mojžišova 10:8, 9; 11:2–4, 8) Vládcovia Babylona sa arogantne vyvyšovali nad Jehovu a znevažovali jeho uctievanie. (Izaiáš 14:4, 13, 14; Daniel 5:2–4, 23) Podobne aj Veľký Babylon je charakteristický svojimi „špiritistickými zvykmi“. Z toho vidno, že ide o náboženskú organizáciu. (Zjavenie 18:23)

    Okrem toho Veľký Babylon nemôže byť nejakou politickou mocnosťou, pretože v Biblii je o ňom napísané, že „králi zeme“ budú žialiť nad jeho zničením. (Zjavenie 17:1, 2; 18:9) Nie je ani obchodnou organizáciou, pretože je jasne odlíšený od „obchodníkov zeme“. (Zjavenie 18:11, 15)

  4. Stéla babylonského kráľa Nabonida so symbolmi triády — boha Sina, bohyne Ištar a boha Šamaša

    Veľký Babylon zodpovedá opisu falošného náboženstva. Falošné náboženstvo neučí ľudí, ako sa môžu priblížiť k pravému Bohu, Jehovovi, ale ich v skutočnosti vedie k tomu, aby uctievali iných bohov. V Biblii sa píše, že také konanie možno v duchovnom zmysle označiť za „nemravný styk“. (3. Mojžišova 20:6; 2. Mojžišova 34:15, 16) Učenie, ako je náuka o Trojici či o nesmrteľnej duši, a také zvyky, ako je používanie obrazov a sôch pri uctievaní, ktoré majú pôvod v starovekom Babylone, vo falošnom náboženstve pretrvávajú až dodnes. Okrem toho vo falošnom náboženstve je bežné uctievať Boha a zároveň milovať svet. No v Biblii je táto forma porušenia vernosti Bohu opísaná ako duchovné cudzoložstvo. (Jakub 4:4)

    Bohatstvo falošného náboženstva a to, ako ho okázalo vystavuje na obdiv, zodpovedá tomu, ako Biblia vykresľuje Veľký Babylon. Ten je v nej opísaný ako žena „odiata purpurom a šarlátom“ a „ozdobená zlatom a drahokamami a perlami“. (Zjavenie 17:4) Z Veľkého Babylona tiež pochádzajú „ohavnosti zeme“, čiže náuky a skutky, ktoré zneucťujú Boha. (Zjavenie 17:5) „Ľudia, zástupy, národy a jazyky“ predstavujú členov falošných náboženstiev, ktorí podporujú Veľký Babylon. (Zjavenie 17:15)

Veľký Babylon je zodpovedný za smrť „všetkých, ktorí boli zabití na zemi“. (Zjavenie 18:24) Počas dejín falošné náboženstvo nielenže podnecovalo k vojnám a teroristickým činom, ale tiež zlyhalo v tom, že neučilo ľudí pravdu o Jehovovi, Bohu, ktorý je láska. (1. Jána 4:8) To všetko patrilo k príčinám mnohého krviprelievania. Je teda logické, že tí, ktorí sa chcú páčiť Bohu, musia reagovať na výzvu: „Vyjdite z neho [z Veľkého Babylona],“ čiže oddeliť sa od falošného náboženstva. (Zjavenie 18:4; 2. Korinťanom 6:14–17)

^ 3. ods. Ďalšie informácie nájdete v článku „Ako môžem nájsť pravé náboženstvo?“