Prejsť na článok

Sú v Biblii rozpory?

Sú v Biblii rozpory?

Odpoveď z Biblie

Nie, nie sú. Biblia tvorí harmonický celok. Hoci sa môže zdať, že niektoré pasáže si navzájom odporujú, tieto zdanlivé rozpory sa zvyčajne dajú vysvetliť pomocou nasledujúcich zásad:

  1. Zamyslite sa nad kontextom. Každá kniha môže vyvolávať zdanie rozporuplnosti, ak sa jednotlivé pasáže vytrhnú z kontextu.

  2. Berte do úvahy, že každý pisateľ opisuje veci zo svojho uhla pohľadu. Viacerí očití svedkovia môžu pri opise rovnakej udalosti použiť rôzne slová a uviesť rôzne detaily, a pritom je svedectvo každého z nich presné.

  3. Vezmite do úvahy historické pozadie a zvyky.

  4. Pamätajte na to, že jednotlivé slová môžu mať doslovný i prenesený význam.

  5. Majte na pamäti, že určitý čin môže byť pripísaný konkrétnej osobe, hoci ona ho priamo nevykonala. *

  6. Používajte presný preklad Biblie.

  7. Nesnažte sa zosúladiť mylné náboženské predstavy a dogmy s tým, čo sa píše v Biblii.

Nasleduje niekoľko príkladov, ako možno tieto zásady uplatniť na vysvetlenie zdanlivých nezrovnalostí v Biblii.

1. zásada: kontext

Prečo Ježiš hovoril, že jeho „Otec stále pracuje“, keď v 1. Mojžišovej sa píše, že odpočíva? V úvode 1. Mojžišovej je správa o stvorení a píše sa tam, že „v siedmy deň Boh odpočíva od každého diela, ktoré stvoril“. Z kontextu, v akom je uvedené slovo „odpočíva“, vyplýva, že Boh prestal so stvoriteľskou činnosťou na zemi. (1. Mojžišova 2:2–4) Ježiš tomu neprotirečil, keď povedal, že Boh „stále pracuje“, lebo hovoril o inej činnosti. (Ján 5:17) K nej patrí to, že viedol ľudí pri písaní Biblie a že sa stará o ľudí a usmerňuje ich. (Žalm 20:6; 105:5; 2. Petra 1:21)

2. a 3. zásada: uhol pohľadu a historické pozadie

Kde vlastne Ježiš uzdravil slepca? V Evanjeliu podľa Lukáša sa píše, že Ježiš uzdravil istého slepca, „keď sa približoval k Jerichu“. (Lukáš 18:35–43) V Matúšovom evanjeliu, kde sa opisuje tá istá udalosť, čítame, že slepci boli dvaja a že Ježiš im vrátil zrak, keď „vychádzal z Jericha“. (Matúš 20:29–34) Tieto dve správy sú písané z pohľadu dvoch rôznych ľudí a vzájomne sa dopĺňajú. Pokiaľ ide o počet slepcov, Matúš je konkrétnejší, keď hovorí, že boli dvaja, kým Lukáš sa zameriava na toho, s ktorým sa Ježiš rozprával. Čo sa týka miesta, kde sa tento príbeh odohral, archeológovia zistili, že v Ježišových časoch bolo Jericho dvojmestom. Staré židovské mesto bolo vzdialené asi jeden a pol kilometra od novšieho rímskeho mesta. Je možné, že spomínaný zázrak Ježiš vykonal na ceste medzi týmito dvoma mestami.

4. zásada: doslovný a prenesený význam slov

Bude zem zničená? Kazateľovi 1:4 sa píše, že „zem stojí na veky“, kým v 2. Petra 3:10 čítame, že „zem i diela, ktoré sú na nej, zhoria“. (Roháčkov preklad) Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto dva výroky si odporujú. V Biblii sa však slovo zem používa jednak v doslovnom význame, čiže naša planéta, a jednak v prenesenom význame, čiže ľudia na zemi. (1. Mojžišova 1:1; 11:1) Zničenie „zeme“, o ktorom sa píše v 2. Petra 3:10, sa nevzťahuje na zničenie našej planéty, ale na „zničenie bezbožných“ ľudí. (2. Petra 3:7)

5. zásada: pripísanie činu niekomu inému

Kto prišiel za Ježišom s prosbou o uzdravenie sluhu? Stotník alebo židovskí starší? Matúšovi 8:5, 6 sa uvádza, že keď bol Ježiš v Kafarnaume, prišiel za ním stotník, no v Lukášovi 7:3 sa píše, že stotník poslal židovských starších. Tento zdanlivý rozpor možno ľahko vysvetliť tak, že o uzdravenie sluhu prosil stotník, ale urobil to prostredníctvom židovských starších.

6. zásada: presný preklad

Počuli muži, ktorí sprevádzali Saula na ceste do Damasku, hlas z neba alebo nie? Skutkoch 22:9 sa v mnohých prekladoch hovorí, že Saulovi druhovia „nepočuli hlas“ toho, ktorý k Saulovi hovoril, zatiaľ čo v Skutkoch 9:7 sa píše, že „počuli hlas“. (Slovenský ekumenický preklad) V prvej zmienke je však grécke slovo pre „hlas“ v akuzatíve, kým v druhom prípade je v genitíve. Prečo je tento detail dôležitý? Gréčtina použitím genitívu ukazuje, že muži síce počuli hlas, ale nerozumeli, čo hovorí. Presný preklad by teda mal vyjadriť tento významový odtieň. Preto sa v Preklade nového sveta Skutkoch 9:7 píše, že muži, ktorí boli s Pavlom, „počuli zvuk hlasu“.

7. zásada: dôležitá je Biblia, nie dogmy

Je Ježiš rovný Bohu? Ježiš raz povedal: „Ja a Otec sme jedno.“ ​(Ján 10:30) Na prvý pohľad to odporuje inému jeho vyjadreniu: „Otec je väčší ako ja.“ ​(Ján 14:28) Ak chceme týmto veršom správne porozumieť, nesmieme sa snažiť zosúladiť ich s nebiblickou náukou o Trojici, ale musíme preskúmať Bibliu a zistiť, čo presne učí o Jehovovi a Ježišovi. Biblia učí, že Jehova je nielen Ježišovým Otcom, ale aj jeho Bohom, tým, koho Ježiš uctieval. (Matúš 4:10; Marek 15:34; Ján 17:3; 20:17; 2. Korinťanom 1:3) Ježiš nie je rovný Bohu.

Z kontextu Ježišových slov „ja a Otec sme jedno“ vyplýva, že Ježiš hovoril o tom, že je so svojím Otcom, Bohom Jehovom, vždy zajedno. O niečo ďalej totiž Ježiš hovorí, že „robí skutky svojho Otca“, a túto myšlienku uzatvára slovami: „Otec je v spojení so mnou a ja som v spojení s Otcom.“ ​(Ján 10:37, 38) A zajedno mali byť s nimi aj Ježišovi nasledovníci. Vidieť to z Ježišovej modlitby: „Ja som im dal slávu, ktorú si mi dal ty, aby boli jedno, tak ako sme my jedno, ja v spojení s nimi a ty v spojení so mnou.“ ​(Ján 17:22, 23)

^ 6. ods. Napríklad v diele Encyclopædia Britannica sa pod heslom Tádž Mahál píše, že toto mauzóleum „postavil mogulský cisár Šáhdžahán“. No v skutočnosti ho nestaval on, lebo ďalej sa píše, že „na stavbe pracovalo vyše 20000 robotníkov“.