Prejsť na článok

Môže mi Biblia pomôcť zbaviť sa pocitov viny?

Odpoveď z Biblie

Áno, v Biblii sa píše, čo môžeme urobiť, aby nás už netrápili pocity viny. (Žalm 32:1–5) Ak sme urobili niečo nesprávne, ale je nám to úprimne ľúto, Boh je ochotný nám odpustiť. (Žalm 86:5) V Biblii sa píše, že pocity viny sú niekedy užitočné. Môžu nás viesť k tomu, aby sme napravili svoju chybu a urobili všetko pre to, aby sme ju už neopakovali. (Žalm 51:17; Príslovia 14:9) Na druhej strane nám Biblia pomáha, aby sme nemali prehnaný pocit viny a aby sme sa na seba nepozerali ako na stratený prípad, teda ako na človeka, ktorý je v Božích očiach bezcenný. To by mohlo spôsobiť, že by sme sa vzdali a že by nás „pohltil prílišný smútok“. (2. Korinťanom 2:7)

 Čo môže byť príčinou toho, že máme pocit viny?

Pocit viny môžeme mať z rôznych dôvodov. Možno sme zranili niekoho, koho máme radi. Alebo sme urobili niečo, o čom vieme, že nie je správne. A niekedy máme pocit viny, hoci v skutočnosti na to nie je žiaden dôvod. Napríklad ak sme na seba príliš prísni a očakávame od seba priveľa, budeme mať pocit viny zakaždým, keď nesplníme svoje očakávania. Preto nás Biblia povzbudzuje, aby sme boli rozumní a nemali na seba príliš vysoké nároky. (Kazateľ 7:16)

 Čo robiť, ak máme pocit viny

Oveľa lepšie ako donekonečna sa trápiť pocitom viny je urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme chybu napravili. Čo konkrétne môžeme urobiť?

  • Priznať si chybu. Pomodlite sa k Bohu Jehovovi * a poproste ho, aby vám odpustil. (Žalm 38:18; Lukáš 11:4) Ak svoju chybu úprimne ľutujete a robíte všetko pre to, aby ste ju neopakovali, môžete si byť istý, že Boh vás vypočuje. (2. Kroník 33:13; Žalm 34:18) Boh vidí do nášho vnútra a chápe, čo prežívame. A keď vidí, ako sa snažíme prestať s nesprávnym konaním, „odpustí nám a očistí nás“ od našich hriechov, „lebo je verný a spravodlivý“. (1. Jána 1:9; Príslovia 28:13)

    Samozrejme, ak ste niekomu ublížili, mali by ste si to priznať a úprimne sa ospravedlniť. To nemusí byť vždy ľahké. Vyžaduje si to odvahu a pokoru. Ale ak to urobíte, prinesie to dvojnásobný úžitok: Budete sa cítiť lepšie a napravíte aj pokazený vzťah. (Matúš 3:8; 5:23, 24)

  • Premýšľať nad biblickými veršami, ktoré hovoria o tom, aký je Boh milosrdný. Zamyslite sa napríklad nad slovami z 1. Jána 3:19 a 20. Píše sa tu, že naše srdce nás môže odsudzovať. Niekedy sme na seba možno príliš prísni a máme pocit, že Boh nás nemôže mať rád. No v týchto veršoch sa tiež píše, že Boh je väčší ako naše srdce. Čo to znamená? Že o nás vie všetko, chápe naše pocity a aj naše slabosti. Vie, že sme nedokonalí a že máme sklon robiť chyby. * (Žalm 51:5) Preto nikdy neodmietne ľudí, ktorí svoje chyby úprimne ľutujú. (Žalm 32:5)

  • Nezaoberať sa stále minulými chybami. V Biblii sú príbehy mnohých ľudí, ktorí urobili vážne chyby, ale neskôr sa zmenili. Jedným z nich bol Saul z Tarzu, ktorý sa stal známym ako apoštol Pavol. Ešte ako farizej kruto prenasledoval Ježišových nasledovníkov. (Skutky 8:3; 9:1, 2, 11) Ale keď pochopil, že koná priamo proti Bohu a proti Kristovi, teda proti Mesiášovi, veľmi to ľutoval a úplne sa zmenil. Dokonca sa z neho stal príkladný kresťan. Samozrejme, Pavlovi bolo veľmi ľúto to, čo urobil, ale nezaoberal sa stále svojimi minulými chybami. Bol Bohu veľmi vďačný, že mu odpustil, a stal sa z neho horlivý zvestovateľ. Pavol sa pozeral dopredu, zameriaval sa na nádej na večný život a to mu dodávalo silu. (Filipanom 3:13, 14)

 Biblické verše týkajúce sa pocitov viny a odpustenia

Žalm 51:17: „Zdrveným a skľúčeným srdcom, Bože, nepohrdneš.“

Čo to znamená: Boh vás nikdy neodmietne, ak úprimne ľutujete svoje hriechy, ktorými ste sa proti nemu previnili. Rád vám prejaví milosrdenstvo.

Príslovia 28:13: „Kto zakrýva svoje chyby, nebude mať úspech, ale kto sa prizná a napraví sa, pocíti milosrdenstvo.“

Čo to znamená: Ak Bohu v modlitbe vyznáme svoje hriechy a urobíme všetko pre to, aby sme ich neopakovali, odpustí nám.

Jeremiáš 31:34: „Odpustím ich previnenie a na ich hriech si už nikdy nespomeniem.“

Čo to znamená: Keď nám Boh raz odpustí, už nám naše hriechy nikdy nebude pripomínať. Je naozaj milosrdný.

^ 4. ods. Jehova alebo Jahve je Božie meno. (Izaiáš 42:8)

^ 6. ods. To, že máme vrodený sklon k zlému, je následok nedokonalosti, ktorú sme zdedili po prvom človeku Adamovi. Adam a Eva zhrešili proti Bohu a tým prišli o dokonalý ľudský život. O dokonalý život tak prišli aj ich potomkovia. (1. Mojžišova 3:17–19; Rimanom 5:12)