Prejsť na článok

Kto je Jehova?

Odpoveď z Biblie

Podľa Biblie je Jehova jediný pravý Boh a Stvoriteľ všetkého. (Zjavenie 4:11) Je to Boh, ktorého uctievali proroci Abrahám, Mojžiš a rovnako aj Ježiš. (1. Mojžišova 24:27; 2. Mojžišova 15:1, 2; Ján 20:17) Nie je to len Boh jedného národa, ale Boh „celej zeme“. (Žalm 47:2, Preklad A. Boteka)

Jehova je Božie jedinečné meno, ktoré nachádzame v Biblii. (2. Mojžišova 3:15; Žalm 83:18) Toto meno pochádza z hebrejského slovesa, ktoré znamená „stať sa“, a veľa učencov sa zhoduje v tom, že význam tohto mena je „pôsobí, že sa stane“. Táto definícia veľmi dobre vystihuje výnimočné postavenie Jehovu ako Stvoriteľa a ako toho, kto určite splní všetko, čo si predsavzal. (Izaiáš 55:10, 11) Pri čítaní Biblie sa môžeme bližšie zoznámiť s nositeľom tohto mena a jeho vlastnosťami, pričom najvýznamnejšia z nich je láska. (2. Mojžišova 34:5–7; Lukáš 6:35; 1. Jána 4:8)

Jehova je slovenský preklad Božieho mena, ktoré má v hebrejčine podobu štyroch písmen יהוה (JHVH) známych ako tetragram. Presná výslovnosť Božieho mena v starovekej hebrejčine nie je známa. No forma „Jehova“ sa v mnohých jazykoch používa už celé stáročia. * Vyskytla sa aj v niektorých starých slovenských a českých Bibliách, napríklad v Kamaldulskej (1756–1759) alebo Kralickej Biblii (1579).

Prečo sa nezachovala pôvodná výslovnosť Božieho mena v starovekej hebrejčine?

V starohebrejčine sa nepísali samohlásky, no vtedajší čitatelia ich vedeli správne dosadiť. V období po dokončení Hebrejských Písiem (Starý zákon) si však niektorí Židia osvojili poverčivú predstavu, že Božie osobné meno sa nemá vyslovovať. Keď nahlas čítali biblický text, ktorý obsahoval Božie meno, nahrádzali ho titulmi ako „Pán“ alebo „Boh“. V priebehu stáročí sa táto povera rozšírila, čo spôsobilo, že pôvodná výslovnosť upadla do zabudnutia. *

Niektorí si myslia, že Božie meno sa vyslovovalo „Jahve“, ďalší uvádzajú iné tvary. Vo zvitku od Mŕtveho mora, ktorý obsahuje časť gréckeho prekladu 3. Mojžišovej, sa Božie meno píše Iaó. Podľa gréckych spisov zo začiatku nášho letopočtu sa Božie meno písalo aj Iaé, Iabe Iaoue. No pri žiadnej z týchto podôb nie je isté, že ide o formu, ktorá sa používala v starohebrejčine. *

Mylné predstavy o Božom mene v Biblii

Mylná predstava: Do prekladov Biblie bolo meno Jehova pridané.

Skutočnosť: Hebrejské slovo pre Božie meno vo forme tetragramu sa v Biblii objavuje asi 7000-krát. * Mnohí prekladatelia svojvoľne odstraňujú Božie meno z Biblie a nahrádzajú ho napríklad titulom „Pán“.

Mylná predstava: Všemohúci Boh nepotrebuje meno.

Skutočnosť: Sám Boh inšpiroval pisateľov Biblie, aby jeho meno zapísali tisíce ráz, a svojim služobníkom prikázal, aby ho používali. (Izaiáš 42:8; Joel 2:32; Malachiáš 3:16; Rimanom 10:13) Na druhej strane odsúdil falošných prorokov, ktorí viedli ľudí k tomu, aby na jeho meno zabudli. (Jeremiáš 23:27)

Mylná predstava: Podľa židovskej tradície by sa Božie meno malo z Biblie vymazať.

Skutočnosť: Niektorí židovskí učenci naozaj odmietali vyslovovať Božie meno, ale zo svojich odpisov Božieho Slova ho neodstránili. No podstatné je, že Boh nechce, aby sme sa riadili ľudskými tradíciami, ktoré sa odkláňajú od jeho prikázaní. (Matúš 15:1–3)

Mylná predstava: Božie meno by sa v Biblii nemalo používať, pretože nepoznáme jeho pôvodnú výslovnosť.

Skutočnosť: To by znamenalo, že Boh chce, aby sa jeho meno vyslovovalo vo všetkých jazykoch rovnako. No z Biblie sa dozvedáme, že Boží ctitelia v minulosti, ktorí hovorili rôznymi jazykmi, vyslovovali mená inak.

Ako príklad si môžeme vziať meno izraelského sudcu Jozuu. Hebrejsky hovoriaci kresťania v prvom storočí ho vyslovovali Jehošua, kým grécky hovoriaci kresťania Jesús. V biblických záznamoch nachádzame grécku podobu tohto hebrejského mena, z čoho je vidieť, že kresťania používali takú podobu mena, aká bola bežná v ich jazyku. (Skutky 7:45; Hebrejom 4:8)

Rovnakým princípom sa môžeme riadiť aj pri preklade Božieho mena. Oveľa dôležitejšie ako jeho presná výslovnosť je to, aby bolo Božie meno vrátené na všetky miesta v Biblii, kam oprávnene patrí.

^ 3. ods. V anglickej Biblii sa Božie osobné meno objavilo prvýkrát v preklade Pentateuchu od Williama Tyndala z roku 1530. Použil tvar „Iehouah“. V 16. storočí, keď bola Biblia prekladaná do iných európskych jazykov, použili podobné tvary mnohí prekladatelia Biblie. Patrili k nim napríklad Sebastian Münster (latinčina, 1534), Pierre-Robert Olivétan (francúzština, 1535), Antonio Brucioli (taliančina, 1540), Casiodoro de Reina (španielčina, 1569) či Gáspár Károli (maďarčina, 1590).

^ 4. ods. V diele New Catholic Encyclopedia sa uvádza: „Nejaký čas po návrate Židov z babylonského zajatia sa meno Jahve [tetragram s pridanými samohláskami] začalo považovať za hodné zvláštnej úcty a začal sa šíriť zvyk nahrádzať toto meno slovom ADONAI [Pán] alebo ELOHIM [Boh].“ ​(druhé vydanie, 14. zväzok, strany 883–884)

^ 5. ods. Viac informácií nájdete v Biblii – Preklade nového sveta v dodatku A4 „Božie meno v Hebrejských písmach“.

^ 7. ods. Pozri Theological Lexicon of the Old Testament, 2. zväzok, strany 523–524.