Prejsť na článok

Čo znamená „ctiť si svojho otca a svoju matku“?

Odpoveď z Biblie

Príkaz „cti svojho otca a svoju matku“ sa v Biblii objavuje na viacerých miestach. (2. Mojžišova 20:12; 5. Mojžišova 5:16; Matúš 15:4; Efezanom 6:2, 3) Čo znamená v praxi? Uveďme si štyri základné veci:

  1. Byť im vďačný. Svojho otca a matku si človek ctí, keď im je vďačný za všetko, čo preňho urobili, a cení si aj to, že mu dávajú dobré rady. (Príslovia 7:1, 2; 23:26) V Biblii sa píše, že deti majú byť „hrdé na svojich otcov“. (Príslovia 17:6, Jeruzalemská Biblia)

  2. Poslúchať ich. Tento spôsob, ako si ctiť rodičov, sa týka hlavne detí a tínedžerov. Keď rodičov poslúchajú, uznávajú tým, že autoritu nad deťmi zveril rodičom Boh. V Kolosanom 3:20 sa píše: „Poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo to je milé Pánovi.“ ​(Evanjelický preklad) Dokonca aj Ježiš ako dieťa poslúchal svojich rodičov, hoci bol dokonalý. (Lukáš 2:51)

  3. Byť k nim úctivý. (3. Mojžišova 19:3; Hebrejom 12:9) Úcta k rodičom sa často prejaví v tom, ako sa deti s rodičmi rozprávajú. Je pravda, že niekedy sa rodičia zachovajú tak, že je ťažké si ich vážiť. Ale ani vtedy by ich deti nemali urážať – ani slovne, ani tým, čo robia. (Príslovia 30:17) Biblia učí, že ak niekto svojmu otcovi alebo matke nadáva, je to vážny hriech. (Matúš 15:4)

  4. Starať sa o nich a pomáhať im. Keď rodičia zostarnú, možno budú potrebovať, aby im niekto pomáhal aj s bežnými vecami. Keď deti robia maximum pre to, aby rodičia mali všetko, čo potrebujú, dávajú tak najavo, že si ich ctia. (1. Timotejovi 5:4, 8) Napríklad Ježiš tesne pred svojou smrťou zariadil, aby bolo o jeho matku dobre postarané. (Ján 19:25–27)

Mylné predstavy o tom, čo znamená ctiť si otca a matku

Mylná predstava: Vážiť si svojich rodičov znamená, že im dovolíš zasahovať do vášho manželstva.

Skutočnosť: Podľa Biblie má manželský vzťah prednosť pred všetkými ostatnými príbuzenskými vzťahmi. V 1. Mojžišovej 2:24 sa píše: „Muž opustí svojho otca a svoju matku a pridrží sa svojej manželky.“ ​(Matúš 19:4, 5) Samozrejme, manželom môže prospieť, keď berú do úvahy dobré rady svojich rodičov alebo svokrovcov. (Príslovia 23:22) No majú právo jasne stanoviť, do akej miery môžu príbuzní zasahovať do ich manželstva. (Matúš 19:6)

Mylná predstava: Otec a matka majú nad deťmi absolútnu autoritu.

Skutočnosť: Aj keď Boh zveril rodičom autoritu v rodine, neznamená to, že sú pre deti absolútnou autoritou. Najvyššiu autoritu nad ľuďmi má vždy Boh. Keď najvyšší židovský súd prikázal Ježišovým učeníkom, aby prestali poslúchať Boží príkaz, odpovedali: „Boha treba poslúchať viac ako ľudí.“ ​(Skutky 5:27–29, Slovenský ekumenický preklad) Na inom mieste sa píše, že deti majú poslúchať svojich rodičov „v spojení s Pánom,“ čo znamená vo všetkom, čo nie je v rozpore s Božími zákonmi. (Efezanom 6:1)

Mylná predstava: Ctiť si otca a matku znamená prijať ich náboženstvo.

Skutočnosť: Biblia nás vedie k tomu, aby sme predtým, ako prijmeme nejaké náboženstvo, preskúmali, či učí pravdu. (Skutky 17:11; 1. Jána 4:1) Môže sa stať, že niekto sa po takom skúmaní rozhodne prijať inú vieru, ako mali jeho rodičia. Aj v Biblii sú spomenuté prípady, keď Boží služobníci neprijali vieru svojich rodičov. Urobili to napríklad Abrahám, Rút a apoštol Pavol. (Jozua 24:2, 14, 15; Rút 1:15, 16; Galaťanom 1:14–16, 22–24)

Mylná predstava: Ctiť si otca a matku znamená zapojiť sa do tradičných rituálov uctievania predkov.

Skutočnosť: V Biblii sa píše: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a jemu samému budeš preukazovať svätú službu.“ ​(Lukáš 4:8) Ten, kto uctieva predkov, teda robí niečo, čo sa Bohu nepáči. Navyše Biblia učí, že „mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič“. Nevnímajú žiadne prejavy úcty a nedokážu ani pomáhať, ani škodiť. (Kazateľ 9:5, 10; Izaiáš 8:19)