Odpoveď z Biblie

Krst je úkon, pri ktorom sa človek dá úplne ponoriť do vody a potom sa z nej vynorí. * Preto bol Ježiš pokrstený v pomerne hlbokej rieke. (Matúš 3:13, 16) Aj istý Etiópčan bol pokrstený tak, že spolu s Filipom „zostúpili do vody“. (Skutky 8:36–40)

Význam krstu

Biblia prirovnáva krst k pochovaniu. (Rimanom 6:4; Kolosanom 2:12) Krst vo vode symbolizuje, že niekto pochováva svoj predchádzajúci spôsob života a začína žiť nový život ako kresťan zasvätený Bohu. Boh stanovil, že krst a kroky, ktoré k nemu vedú, je spôsob, ako môže človek získať dobré svedomie na základe viery vo výkupnú obeť Ježiša Krista. (1. Petra 3:21) Preto Ježiš učil, že jeho učeníci sa musia dať pokrstiť. (Matúš 28:19, 20)

Zmýva voda pri krste hriechy človeka?

Nie. Biblia učí, že od hriechu nás môže očistiť iba Ježišova preliata krv. (Rimanom 5:8, 9; 1. Jána 1:7) No keď chce mať človek z Ježišovej obete úžitok, musí veriť v Ježiša, začať žiť podľa jeho učenia a dať sa pokrstiť. (Skutky 2:38; 3:19)

Učí Biblia, že by sa mali krstiť novorodenci?

Nie, neučí. Myšlienka krstu malých detí sa v Biblii nenachádza. Niektoré cirkvi vykonávajú obrad, pri ktorom je novonarodené dieťa „pokrstené“ (vyliatím vody na hlavu alebo pokropením) a pri ktorom dostane meno. Ale kresťania by sa mali krstiť vtedy, keď dokážu pochopiť „dobré posolstvo o Božom kráľovstve“ a uveriť mu. (Skutky 8:12) V Biblii sa krst spája s tým, že človek počuje Božie slovo, prijme ho ako pravdu a robí pokánie. To sú kroky, ktoré novorodenec urobiť nemôže. (Skutky 2:22, 38, 41)

Okrem toho v Biblii sa píše, že Boh sa na malé deti kresťanov pozerá ako na sväté alebo čisté vďaka tomu, že ich rodičia žijú v súlade so svojou vierou. (1. Korinťanom 7:14) Ak by bol krst novorodencov platný, nebolo by potrebné, aby sa im pripisovali zásluhy ich rodičov. *

Bežné mylné predstavy o kresťanskom krste

Mylná predstava: Pokropenie vodou alebo jej vyliatie na hlavu je dostatočnou náhradou za úplné ponorenie do vody.

Skutočnosť: Keď Biblia opisuje, ako sa niekto krstil, vždy sa zmieňuje o ponorení. Napríklad keď učeník Filip išiel krstiť istého Etiópčana, „obaja zostúpili do vody“ a potom „vystúpili z vody“. * (Skutky 8:36–39)

Mylná predstava: Z biblickej správy vyplýva, že keď bola pokrstená celá domácnosť, boli pokrstené aj malé deti. Napríklad v správe o dozorcovi väzňov z mesta Filipi sa píše, že sa dal pokrstiť „on i všetci jeho domáci“. (Skutky 16:31–34, Katolícky preklad)

Skutočnosť: Správa o obrátení väzenského dozorcu naznačuje, že tí, čo boli pokrstení, chápali „Jehovovo slovo“ a veľmi sa radovali. (Skutky 16:32, 34) Tieto podrobnosti nás vedú k záveru, že malé deti v tejto domácnosti nemohli byť pokrstené, pretože by nerozumeli „Jehovovmu slovu“.

Mylná predstava: Ježiš učil o krste malých detí, pretože povedal, že im patrí Kráľovstvo. (Matúš 19:13–15; Marek 10:13–16)

Skutočnosť: Ježiš v tomto prípade nehovoril o krste. Hovoril o tom, že tí, čo chcú byť v Božom Kráľovstve, musia byť ako deti v tom zmysle, že musia byť pokorní a ochotní učiť sa. (Matúš 18:4; Lukáš 18:16, 17)

^ 3. ods. Grécke slovo prekladané ako „krst“ je odvodené od slova „ponoriť“. Pozri Theological Dictionary of the New Testament, I. zväzok, strana 529.

^ 10. ods. V diele The International Standard Bible Encyclopedia sa uvádza: „V N[ovom] Z[ákone] nenachádzame ani náznak myšlienky, že by sa mali krstiť malé deti.“ Tento zvyk vznikol z mylného názoru, že samotný krst zmýva hriechy ľudí, a tak sa „krstu začal pripisovať neprimerane veľký význam“. (1. zväzok, strany 416 – 417)

^ 13. ods. Pod nadpisom „Krst (biblický)“ sa v diele New Catholic Encyclopedia píše toto: „Je zjavné, že v ranej cirkvi sa krst vykonával ponorením [do vody].“ (2. zväzok, strana 59)