Tragédia môže postihnúť kohokoľvek. „Preteky nepatria rýchlym ani bitka mocným,“ píše sa v Biblii. „Nepredvídaná udalosť postihuje všetkých.“ (Kazateľ 9:11) Preto tragédia niekedy zasiahne aj do života mladých ľudí. Čo im pomáha vyrovnať sa s tým? Zamysli sa nad dvomi príkladmi.

 REBEKAH

Keď som mala 14, moji rodičia sa rozviedli.

Hovorila som si, že to nemôže byť pravda, že môj otec len potrebuje byť chvíľu sám. Má predsa mamu rád, tak prečo by od nej odchádzal? A prečo by opustil mňa?

Bolo pre mňa veľmi ťažké s kýmkoľvek o tom hovoriť. Najradšej by som to úplne vymazala zo svojho života. Bola som nahnevaná, hoci som si to vtedy ani neuvedomovala. Začala som trpieť pocitmi úzkosti a mať problémy so spánkom.

Keď som mala 19, moja mamička zomrela na rakovinu. Bola mojou najlepšou priateľkou.

Keď sa rodičia rozviedli, bol to pre mňa šok, ale smrť mamičky ma úplne zdrvila. Doteraz som sa s tým nezmierila. Moje problémy so spánkom sa ešte viac zhoršili a stále trpím pocitmi úzkosti.

Zistila som však, že je niekoľko vecí, ktoré mi pomáhajú. Napríklad v Prísloviach 18:1 je napísané, že nie je dobré izolovať sa od iných. Snažím sa preto konať podľa tejto rady.

Keďže som Jehovova svedkyňa, snažím sa tiež čítať si naše povzbudzujúce publikácie založené na Biblii. Jednou z tých, ktoré mi pomohli po rozvode rodičov, bola kniha Mladí ľudia sa pýtajú — praktické odpovede, ktorá má dve časti. Zvlášť si pamätám z druhej knihy kapitolu s názvom „Môžem byť šťastný aj v neúplnej rodine?“

Jeden z mojich obľúbených biblických textov, ktoré mi pomáhajú prekonávať úzkosť, je v Matúšovi 6:25–34. V 27. verši sa Ježiš pýtal: „Kto z vás môže svojou úzkostlivosťou pridať jeden lakeť * k dĺžke svojho života?“

Zlé veci sa stávajú každému, ale od mamičky som sa naučila, že dôležité je to, ako sa k týmto skúškam postavíme. Mamička toho prežila naozaj veľa — zažila rozvod a potom bojovala s nevyliečiteľnou chorobou —, ale napriek všetkému si udržala pozitívny pohľad na život a až do konca si zachovala silnú vieru v Boha. Nikdy nezabudnem na to, čo ma naučila o Jehovovi.

Na zamyslenie: Ako ti môže čítanie Biblie biblických publikácií pomôcť vyrovnať sa s tragédiou? (Žalm 94:19)

 CORDELL

Keď som mal 17, videl som, ako môj otec naposledy vydýchol. To, že som ho stratil, bola tá najhoršia vec v mojom živote. Bol som zdrvený.

Mal som pocit, že nemôže byť naozaj mŕtvy, a keď zakrývali jeho telo, zdalo sa mi, že to v skutočnosti nie je môj otec. Hovoril som si, že zajtra sa určite prebudí. Cítil som prázdnotu a bezradnosť.

Sme Jehovovi svedkovia a náš zbor bol pre nás úžasnou oporou, keď otec zomrel. Bratia a sestry nám nosili jedlo, ponúkli sa, že zostanú s nami, a boli stále pripravení pomôcť nám, a to nielen v prvých dňoch. Opora, ktorú nám poskytovali, bola pre mňa dôkazom, že Jehovovi svedkovia sú praví kresťania. (Ján 13:35)

Povzbudzovali ma viaceré biblické texty. Napríklad 2. Korinťanom 4:17, 18, kde sa píše: „Hoci je súženie chvíľkové a ľahké, pôsobí nám slávu, ktorá má väčšiu a všetko prevyšujúcu váhu a je večná, zatiaľ čo neupierame zrak na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné. Lebo to, čo je viditeľné, je dočasné, ale to, čo je neviditeľné, je večné.“

Zvlášť silne na mňa pôsobí posledný verš. Utrpenie môjho otca bolo dočasné, ale to, čo sľubuje Boh do budúcnosti, bude večné. Keď otec zomrel, podnietilo ma to zamyslieť sa, ako využívam svoj život, a zmenil som svoje ciele.

Na zamyslenie: Ako ti môže to, že zažiješ nejakú tragédiu, pomôcť prehodnotiť tvoje ciele? (1. Jána 2:17)

^ 14. ods. Lakeť je dĺžková miera, ktorá zodpovedá asi 45 centimetrom.