Jehovovi svedkovia v Gruzínsku zažívajú v súčasnosti náboženskú slobodu. Získali právnu registráciu a vláda im umožňuje, aby slobodne uctievali Boha. No pred niekoľkými rokmi sa nachádzali v úplne odlišnej situácii. V rokoch 1999 až 2003 boli svedkovia vystavení brutálnym útokom náboženských extrémistov, a to s tichým súhlasom vlády, ktorá odmietla brať páchateľov na zodpovednosť.

Prenasledovanie, ktoré svedkovia v tomto náročnom období zažívali, viedlo k tomu, že Európskemu súdu pre ľudské práva poslali niekoľko sťažností. Jedna z nich, zaregistrovaná pod názvom Carcidze a ďalší verzus Gruzínsko, sa týkala troch incidentov z rokov 2000 a 2001. Išlo o davové násilie, násilné prerušenie náboženského zhromaždenia, ničenie majetku a slovné i fyzické napadnutie zo strany polície.

Dňa 17. januára 2017 vydal Európsky súd pre ľudské práva rozhodnutie v prípade Carcidze a ďalší verzus Gruzínsko a uviedol v ňom, že práva Jehovových svedkov boli porušené. Súd v nich potvrdil, že polícia bola zapojená do incidentov priamo alebo nezasiahla na ochranu napadnutých Jehovových svedkov. Ďalej sa v ňom uvádza, že gruzínske súdy a sudcovia nezabránili útokom na svedkov, pretože proti nim mali predsudky a povrchne skúmali fakty.

Toto rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva bolo už tretie, v ktorom bolo Gruzínsko odsúdené za „celoštátnu vlnu prenasledovania Jehovových svedkov“ v rokoch 1999 až 2003. Vo všetkých troch rozhodnutiach sa konštatovalo, že Gruzínsko porušilo Európsky dohovor o ľudských právach tým, že sa dopustilo diskriminácie Jehovových svedkov a nezastalo sa ich práva na náboženskú slobodu.

Súd opísal situáciu, ktorá vládla v tom čase v Gruzínsku, takto: „Tým, že sa gruzínske štátne orgány priamo zúčastnili útokov na Jehovových svedkov alebo mlčky súhlasili, či sa nečinne prizerali, keď sa niektorí jednotlivci voči svedkom dopúšťali nezákonného konania, vytvorili ovzdušie beztrestnosti, čo veľmi posmelilo určitých ľudí, aby pokračovali v útokoch na Jehovových svedkov po celej krajine.“

V prípade Carcidze a ďalší verzus Gruzínsko Európsky súd pre ľudské práva posudzoval tri útoky na Jehovových svedkov, do ktorých bola priamo zapojená polícia alebo pri ktorých polícia napomáhala páchateľom.

• V meste Kutaisi vzala polícia 2. septembra 2000 na policajnú stanicu Gia Dzamukova. Tam ho urážali, bili a zhabali mu náboženskú literatúru. Nasledujúci deň napadol istý policajný dôstojník Vladimíra Gabuniu. Udrel ho do žalúdka a roztrhal náboženské publikácie, ktoré mal pri sebe.

• V meste Marneuli polícia 26. októbra 2000 hrubým spôsobom prerušila náboženské zhromaždenie a zhabala náboženské publikácie. Alexandra Mikirtumova, ktorý mal vtedy biblickú prednášku, a Binaliho Alieva, vlastníka domu, v ktorom sa zhromaždenie konalo, policajti zobrali na policajnú stanicu. Potom pána Mikirtumova násilne vtiahli do auta, vyviezli z mesta a prikázali mu, aby sa tam už nikdy nevracal. Binalimu Alievovi zakázali organizovať náboženské zhromaždenia Jehovových svedkov vo svojom dome.

• V meste Rustavi dav pravoslávnych extrémistov vtrhol 27. marca 2001 do domu Jimšera Gogelašviliho, keď sa tam konalo náboženské zhromaždenie. Extrémisti prítomných urážali a násilím ich donútili dom opustiť. Zobrali im náboženské publikácie a na druhý deň ich verejne spálili na neďalekom trhu. Polícia odmietla zasiahnuť a chrániť svedkov.

Svedkovia sa zakaždým obrátili o pomoc na gruzínske súdy, ale bezvýsledne. Ako uviedol Európsky súd pre ľudské práva, gruzínske súdy predpojato stáli na strane polície a nevenovali primeranú pozornosť dôkazom, ktoré im Jehovovi svedkovia predložili. O postoji gruzínskych sudcov, ktorí posudzovali tieto prípady, Európsky súd pre ľudské práva uviedol:

To, že súdy tak povrchne a jednostranne posudzovali prípady, že sa automaticky spoliehali na pravdivosť správ, ktoré podali orgány činné v trestnom konaní, a bezdôvodne odmietli výpovede žalobcov ako nepravdivé, nemohlo podľa názoru [Európskeho] súdu viesť k ničomu inému, len k tichému súhlasu sudcov s násilnosťami páchanými proti žalobcom.

Európsky súd pre ľudské práva dospel k názoru, že podľa článku 9 (sloboda myslenia, svedomia a náboženstva) a článku 14 (zákaz diskriminácie) Európskeho dohovoru o ľudských právach boli práva žalujúcej strany porušené. Nariadil preto vyplatiť žalujúcej strane odškodné v celkovej výške 11 000 eur a uhradiť súdne trovy vo výške 10 000 eur.

Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti so spomínanými prípadmi znova potvrdil svoje rozhodnutia v prípadoch Gldani a ďalší verzus Gruzínsko, Begheluri a ďalší verzus Gruzínsko, Kuznecov a ďalší verzus Ruská federácia a Krupko a ďalší verzus Rusko. Gruzínska vláda začala postupne zavádzať rozhodnutia Európskeho súdu do praxe a Jehovovi svedkovia sú veľmi radi, že vďaka tomu získali lepšiu ochranu a môžu sa slobodne stretávať a hovoriť o svojej viere.

André Carbonneau, ktorý sa špecializuje na ľudské práva a ktorý sa zúčastnil zasadaní gruzínskych súdov v týchto prípadoch, ako aj prípravy sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva, poznamenáva: „Toto vynikajúce rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vyslalo jasný signál, že tento súd nebude tolerovať také kroky vlád, ktoré umožňujú či podporujú potláčanie náboženskej slobody občanov v krajinách, ktoré spadajú do jeho pôsobnosti. Jehovovi svedkovia sú veľmi radi, že gruzínska vláda robí postupné kroky v súlade s rozhodnutiami Európskeho súdu, a tak môžu slobodne uctievať Boha. Dúfajme, že aj iné krajiny Rady Európy, napríklad Rusko, tieto rozhodnutia zoberú do úvahy.“

Toto najnovšie rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva chráni slobodu Jehovových svedkov zhromažďovať sa pri spoločnom uctievaní Boha a pokojne hovoriť o svojej viere ľuďom vo svojom okolí. Jehovovi svedkovia na celom svete si túto slobodu veľmi vážia a dúfajú, že jasné rozhodnutie, ktoré urobil Európsky súd pre ľudské práva, bude mať vplyv aj na ďalšie podobné prípady z Ruska a Azerbajdžanu, ktoré na tomto súde ešte čakajú na prerokovanie.