1–3. Aké činitele prispeli k tomu, že Ježišova smrť sa nedá porovnať so smrťou žiadneho iného človeka v dejinách?

V JEDEN jarný deň takmer pred 2000 rokmi bol istý nevinný muž predvedený pred súd, obvinený zo zločinov, ktorých sa nikdy nedopustil, a potom umučený na smrť. Táto krutá a nespravodlivá poprava nebola v dejinách prvá a, žiaľ, nebola ani posledná. No smrť tohto muža bola iná ako smrť všetkých ostatných ľudí.

Keď tento muž v mukách prežíval svoje posledné hodiny, závažnosť toho, čo sa dialo, sa prejavila aj na nebi. Uprostred dňa krajinu náhle pohltila tma. Jeden historik napísal, že „prestalo slnečné svetlo“. (Lukáš 23:44, 45) Tesne predtým ako ten muž naposledy vydýchol, povedal nezabudnuteľné slová: „Je dokonané!“ Áno, tým, že položil svoj život, ‚dokonal‘ niečo obdivuhodné. Jeho obeť bola najväčším skutkom lásky, aký kedy vykonal nejaký človek. — Ján 15:13; 19:30.

Tým mužom bol, samozrejme, Ježiš Kristus. Jeho utrpenie a smrť v ten temný deň, 14. nisana roku 33 n. l., sú dobre známe. No ľudia často prehliadajú jednu dôležitú skutočnosť. Hoci Ježiš veľmi trpel, niekto iný trpel ešte viac. Niekto iný v ten deň priniesol dokonca ešte väčšiu obeť — vykonal najväčší skutok lásky, aký bol kedy vykonaný v celom vesmíre. Aký to bol skutok? Odpoveď na túto otázku bude vhodným úvodom k najdôležitejšiemu predmetu nášho skúmania — a tým je Jehovova láska.

 Najväčší skutok lásky

4. Na základe čoho jeden rímsky vojak pochopil, že Ježiš nebol obyčajný človek, a k akému záveru prišiel?

Rímsky stotník, ktorý dohliadal na Ježišovu popravu, bol veľmi prekvapený tmou, ktorá pred Ježišovou smrťou padla na krajinu, i silným zemetrasením, ktoré nasledovalo. „Istotne to bol Boží Syn,“ povedal. (Matúš 27:54) Bolo zrejmé, že Ježiš nebol obyčajný človek. Tento vojak pomáhal popraviť jednosplodeného Syna Najvyššieho Boha! Nakoľko drahý bol tento Syn v očiach svojho Otca?

5. Ako by sa dalo znázorniť to množstvo času, ktorý Jehova a jeho Syn strávili spoločne v nebi?

Biblia nazýva Ježiša „prvorodený celého stvorenia“. (Kolosanom 1:15) Jehovov Syn teda existoval skôr ako hmotný vesmír. Ako dlho boli potom Otec a Syn spolu? Niektorí vedci odhadujú, že vesmír má 13 miliárd rokov. Vieš si taký dlhý čas čo len predstaviť? Jedno planetárium s cieľom pomôcť ľuďom pochopiť vek vesmíru, ako ho odhadujú vedci, vyrobilo časovú os dlhú 110 metrov. Keď návštevníci kráčajú popri tejto osi, každý ich krok predstavuje v živote vesmíru asi 75 miliónov rokov. Na konci tejto časovej osi je celá ľudská história zaznamenaná jedinou značkou, ktorá je tenká ako ľudský vlas! No i keby bol tento odhad správny, ani celá táto časová os by nestačila na zachytenie dĺžky života Jehovovho Syna! Čo robil po celé tie veky?

6. a) Čo robil Jehovov Syn počas svojej predľudskej existencie? b) Aké puto spája Jehovu a jeho Syna?

Tento Syn radostne slúžil svojmu Otcovi ako ‚majster v diele‘. (Príslovia 8:30) Biblia hovorí: „Bez neho nezačalo jestvovať nič.“ (Ján 1:3) Teda Jehova a jeho Syn spolupracovali na vytvorení všetkého ostatného. Aké vzrušujúce a radostné chvíle to boli! Mnoho ľudí by súhlasilo s tým, že láska medzi rodičom a dieťaťom je mimoriadne silná. A láska „je dokonalým putom jednoty“. (Kolosanom 3:14)  Kto z nás by však dokázal pochopiť silu puta, ktoré trvá taký nesmierne dlhý čas? Je zrejmé, že Jehovu Boha a jeho Syna spája to najsilnejšie puto lásky, aké kedy vzniklo.

7. Ako Jehova vyjadril svoj postoj k Synovi, keď sa dal Ježiš pokrstiť?

Napriek tomu tento Otec poslal svojho Syna na zem, aby sa tu narodil ako ľudské dieťa. To znamenalo, že Jehova sa na niekoľko desaťročí musel vzdať blízkeho spoločenstva so svojím milovaným Synom v nebi. Jehova s veľkým záujmom z neba pozoroval, ako Ježiš rastie a stáva sa z neho dokonalý muž. Vo veku asi 30 rokov sa dal Ježiš pokrstiť. Nemusíme hádať, čo v tej chvíli cítil Jehova. Otec sám prehovoril z neba: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ (Matúš 3:17) Keď Otec videl, že Ježiš verne koná všetko, čo bolo o ňom predpovedané, všetko, čo sa od neho vyžadovalo, musel byť veľmi šťastný! — Ján 5:36; 17:4.

8, 9. a) Čo podstúpil Ježiš 14. nisana roku 33 n. l. a ako to pôsobilo na jeho nebeského Otca? b) Prečo Jehova dovolil, aby jeho Syn trpel a zomrel?

Čo však cítil Jehova 14. nisana roku 33 n. l.? Čo cítil, keď bol Ježiš zradený a potom ho v tú istú noc zatkol dav ľudí? Keď Ježiša opustili jeho priatelia a musel podstúpiť nezákonný súd? Keď sa mu vysmievali, pľuvali naňho a bili ho päsťami? Keď ho bičovali tak, že chrbát mal do krvi doráňaný? Keď mu ruky a nohy pribili na drevený kôl, nechali ho na ňom visieť a pri tom všetkom mu nadávali? Ako sa tento Otec cítil, keď jeho milovaný Syn k nemu volal v smrteľnej agónii? Ako sa Jehova cítil, keď Ježiš naposledy vydýchol a prvýkrát od úsvitu celého stvorenia jeho drahý Syn prestal existovať? — Matúš 26:14–16, 46, 47, 56, 59, 67; 27:38–44, 46; Ján 19:1.

„Boh... dal svojho jednosplodeného Syna“

Slovami to nemožno opísať. Keďže Jehova má city, bolesť, ktorú prežíval pri smrti svojho Syna, nedokážu naše slová obsiahnuť. Čo však možno vyjadriť, je pohnútka,  ktorá Jehovu viedla k tomu, aby toto všetko pripustil. Prečo tento Otec dobrovoľne podstúpil také trápenie? Jehova nám v Jánovi 3:16 — v biblickom verši, ktorý je taký dôležitý, že bol nazvaný miniatúrnym evanjeliom — odhaľuje jednu úžasnú skutočnosť. Píše sa tam: „Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život.“ Teda Jehovovou pohnútkou bola láska. Jehovov dar — to, že poslal svojho Syna trpieť a zomrieť za nás — je najväčším skutkom lásky všetkých čias.

Definícia Božej lásky

10. Čo všetci ľudia potrebujú a čo sa stalo s významom slova „láska“?

10 Čo znamená slovo „láska“? Láska bola opísaná ako najdôležitejšia ľudská potreba. Od kolísky až po hrob sa ľudia usilujú o lásku, tešia sa z jej tepla a pri jej nedostatku dokonca chradnú a zomierajú. No lásku je prekvapivo ťažké definovať. Samozrejme, ľudia o láske veľa hovoria. Vzniklo o nej nekonečné množstvo kníh, piesní a básní. Tie však neobjasňujú vždy význam lásky. Toto slovo sa v skutočnosti používa tak často, že jeho pravý význam sa stále viac zahmlieva.

11, 12. a) Kde sa môžeme o láske veľa dozvedieť a prečo práve tam? b) Aké druhy lásky rozoznávala staroveká gréčtina a aké slovo pre „lásku“ sa najčastejšie vyskytuje v Kresťanských gréckych Písmach? (Pozri aj poznámku pod čiarou.) c) Čo je agapé?

11 Biblia sa však vyjadruje o láske veľmi jasne. Vinov slovník Expository Dictionary of New Testament Words uvádza: „Lásku možno spoznať iba zo skutkov, ku ktorým podnecuje.“ Biblický záznam o Jehovových skutkoch nám veľa hovorí o jeho láske — spontánnej náklonnosti, ktorú má k svojim tvorom. Napríklad čo by nám mohlo o tejto vlastnosti povedať viac ako Jehovov najväčší skutok lásky opísaný na začiatku tejto kapitoly? V nasledujúcich kapitolách  uvidíme mnoho ďalších príkladov Jehovovej lásky v praxi. Určitú predstavu môžeme získať aj z pôvodných slov pre „lásku“, ktoré sú použité v Biblii. Staroveká gréčtina mala pre „lásku“ štyri slová. * Z nich sa v Kresťanských gréckych Písmach najčastejšie vyskytuje slovo agapé. Jeden biblický slovník ho nazýva „najmocnejším slovom pre lásku, aké si možno predstaviť“. Prečo?

12 Agapé sa vzťahuje na lásku, ktorá sa riadi zásadami. Nie je to teda len citová reakcia na skutky alebo slová iného človeka. Má oveľa širšiu pôsobnosť, je rozumovejšia a uváženejšia. A predovšetkým, agapé je úplne nesebecká. Pozrime sa napríklad znova na Jána 3:16. Čo je „svet“, ktorý Boh tak veľmi miloval, že dal svojho jednosplodeného Syna? Je to svet vykúpiteľného ľudstva. Patria k nemu mnohí ľudia, ktorí vedú hriešny spôsob života. Miluje Jehova každého človeka ako osobného priateľa, tak ako miloval verného Abraháma? (Jakub 2:23) Nie, ale Jehova s láskou prejavuje všetkým dobrotu, i keď ho to veľa stojí. Chce, aby všetci robili pokánie a zmenili svoje správanie. (2. Petra 3:9) Mnohí to robia. Tých Jehova s radosťou prijíma za svojich priateľov.

13, 14. Čo ukazuje, že agapé sa často prejavuje vrúcnou náklonnosťou?

13 Niektorí však majú o agapé nesprávnu predstavu. Myslia si, že je to chladná, rozumová láska. Agapé sa však, naopak, často prejavuje vrúcnou osobnou náklonnosťou. Napríklad keď Ján napísal: „Otec miluje Syna“, použil  formu slova agapé. Chýba tejto láske vrúcna náklonnosť? Všimnime si, že Ježiš povedal: „Otec má náklonnosť k Synovi“, a použil formu slova fileó. (Ján 3:35; 5:20) Teda Jehovova láska sa často prejavuje nežnou náklonnosťou. No jeho láska nikdy nie je sentimentálna. Vždy sa riadi jeho múdrymi a spravodlivými zásadami.

14 Ako sme už videli, všetky Jehovove vlastnosti sú rýdze, dokonalé a príťažlivé. Ale láska je zo všetkých najkrajšia. Nič nás nepriťahuje k Jehovovi tak mocne ako ona. Láska je zároveň jeho dominantnou vlastnosťou. Ako to vieme?

„Boh je láska“

15. Čo sa v Biblii píše o Jehovovej láske a v čom je tento výrok jedinečný? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

15 Biblia hovorí o láske niečo, čo nehovorí o žiadnej z Jehovových hlavných vlastností. Písma nehovoria, že Boh je moc ani že Boh je spravodlivosť, ba ani že Boh je múdrosť. Jehova tieto vlastnosti, je ich najväčším zdrojom a v prejavovaní všetkých troch ho nie je možné s nikým porovnať. O štvrtej vlastnosti sa však píše niečo závažnejšie: „Boh je láska.“ * (1. Jána 4:8) Čo to znamená?

16–18. a) Prečo Biblia hovorí, že „Boh je láska“? b) Prečo je človek spomedzi všetkých tvorov na zemi najvhodnejším symbolom Jehovovej vlastnosti lásky?

16 Výrok „Boh je láska“ nie je iba nejaká rovnica, akoby bolo možné povedať: „Boh rovná sa láska.“ Tento výrok nemôžeme ani obrátiť a povedať, že „láska je Boh“. Jehova je oveľa viac ako nejaká abstraktná vlastnosť. Je to osoba so širokou škálou citov a charakteristických vlastností vrátane  lásky. No láska preniká celou Jehovovou osobnosťou. Jedna odborná publikácia o tomto verši hovorí: „Láska je podstatou alebo prirodzenou súčasťou Božej osobnosti.“ Všeobecne by sa to dalo vyjadriť takto: Moc umožňuje Jehovovi konať. Jeho spravodlivosť a múdrosť riadia spôsob, akým koná. Ale láska Jehovu podnecuje konať. A keď Boh prejavuje svoje ďalšie vlastnosti, vždy zároveň prejavuje aj lásku.

17 Často sa hovorí, že Jehova je zosobnením lásky. Teda ak chceme spoznať lásku založenú na zásadách, musíme spoznať Jehovu. Samozrejme, túto krásnu vlastnosť môžeme pozorovať aj u ľudí. Ale vďaka čomu ju ľudia prejavujú? V čase stvorenia Jehova povedal tieto slová, určené zjavne svojmu Synovi: „Urobme človeka na svoj obraz, podľa svojej podoby.“ (1. Mojžišova 1:26) Spomedzi všetkých tvorov na tejto zemi sa iba muži a ženy môžu rozhodnúť niekoho milovať, a tak napodobňovať svojho nebeského Otca. Spomeň si, že na znázornenie svojich hlavných vlastností použil Jehova rôzne tvory. No za symbol svojej dominantnej vlastnosti, lásky, si vybral korunu svojho pozemského stvorenia — človeka. — Ezechiel 1:10.

18 Keď milujeme nesebecky a v súlade so zásadami, odzrkadľujeme Jehovovu dominantnú vlastnosť. Je to presne tak, ako napísal apoštol Ján: „My však milujeme, lebo on prvý miloval nás.“ (1. Jána 4:19) Ale v akých ohľadoch nás Jehova miloval prvý?

Jehova sa ujal iniciatívy

19. Prečo možno povedať, že láska zohrala v Jehovovom stvoriteľskom diele kľúčovú úlohu?

19 Láska nie je nič nové. Veď čo podnietilo Jehovu k tomu, aby začal tvoriť? Dôvodom nebolo to, že by bol osamelý a potreboval spoločenstvo. Jehova je úplný a sebestačný, nechýba mu nič, čo by mu mohol dať niekto  iný. Ale jeho láska, aktívna vlastnosť, ho prirodzene podnietila k tomu, že sa chcel podeliť o radosti života s inteligentnými tvormi, ktorí by si taký dar dokázali oceniť. ‚Začiatkom Božieho stvorenia‘ bol jeho jednosplodený Syn. (Zjavenie 3:14) Potom Jehova použil tohto Majstra v diele, aby vytvoril všetko ostatné počnúc anjelmi. (Jób 38:4, 7; Kolosanom 1:16) Títo mocní duchovia, obdarení slobodou, inteligenciou a citmi, mali príležitosť vytvárať si vlastné láskyplné vzťahy — medzi sebou navzájom a predovšetkým s Jehovom. (2. Korinťanom 3:17) A tak milovali, lebo Boh prvý miloval ich.

20, 21. Aké dôkazy Jehovovej lásky mohli vidieť Adam s Evou, no ako na to reagovali?

20 Podobne to bolo s ľudstvom. Adam a Eva boli od začiatku zahŕňaní láskou. Nech sa vo svojom rajskom domove Eden pozreli kdekoľvek, všade mohli vidieť dôkazy Otcovej lásky k nim. Všimni si, čo hovorí Biblia: „Boh Jehova vysadil záhradu v Edene, na východ, a tam dal človeka, ktorého vytvoril.“ (1. Mojžišova 2:8) Bol si niekedy v nejakej krásnej záhrade či parku? Čo sa ti najviac páčilo? Svetlo presvitajúce cez listy v tienistom zátiší? Nádherné farby kvetinového záhona? Hudobná kulisa, ktorú tvoril žblnkotavý potôčik, spevavé vtáky a bzučiaci hmyz? A čo vôňa stromov, ovocia a kvetov? V každom prípade, žiaden dnešný park nemožno porovnať s parkom v Edene. Prečo?

21 Túto záhradu vysadil sám Jehova! Musela byť neopísateľne krásna. Rástli v nej stromy vynikajúce krásou i chutným ovocím. Táto záhrada bola dobre zavlažovaná, priestranná a voľne sa v nej pohybovali rozmanité zvieratá. Adam a Eva mali všetko, čo potrebovali, aby ich život bol šťastný a naplnený, vrátane uspokojujúcej práce a dokonalého spoločenstva. Jehova prvý miloval ich a oni mali všetky dôvody na to, aby mu lásku opätovali. No oni  v tom zlyhali. Namiesto toho, aby svojho nebeského Otca s láskou poslúchali, sebecky sa proti nemu vzbúrili. — 1. Mojžišova, 2. kapitola.

22. Ako Jehovova reakcia na vzburu v Edene dokázala, že jeho láska je verná?

22 Aké bolestné to muselo byť pre Jehovu! Ale zatrpklo jeho milujúce srdce po tejto vzbure? Nie! „Jeho milujúca láskavosť [čiže „verná láska“] je na neurčitý čas.“ (Žalm 136:1) Preto Jehova okamžite urobil láskyplné opatrenia, aby všetci potomkovia Adama a Evy so správnym sklonom srdca mohli byť z tohto stavu vyslobodení. Ako sme videli, k týmto opatreniam patrila výkupná obeť jeho milovaného Syna, ktorá tohto Otca veľa stála. — 1. Jána 4:10.

23. Čo je jedným z dôvodov, prečo je Jehova ‚šťastným Bohom‘, a akej dôležitej otázke sa budeme venovať v ďalšej kapitole?

23 Áno, Jehova od začiatku iniciatívne prejavoval ľudstvu lásku. Nespočetnými spôsobmi „on prvý miloval nás“. Láska prispieva k súladu a radosti, a tak nie div, že Jehova je opísaný ako ‚šťastný Boh‘. (1. Timotejovi 1:11) No vzniká jedna dôležitá otázka. Naozaj nás Jehova miluje ako jednotlivcov? Tejto otázke sa budeme venovať v ďalšej kapitole.

^ 11. ods. V Kresťanských gréckych Písmach sa často používa sloveso fileó, ktoré znamená „mať náklonnosť, mať rád (ako napríklad blízkeho priateľa alebo brata)“. V 2. Timotejovi 3:3 je ukázané, že v posledných dňoch bude veľmi chýbať silné puto lásky medzi príbuznými, na ktoré je použitá forma slova storgé. Eros, čiže romantická láska medzi ľuďmi opačného pohlavia, sa v Kresťanských gréckych Písmach nevyskytuje, hoci o tomto druhu lásky sa v Biblii píše. — Príslovia 5:15–20.

^ 15. ods. Podobnú stavbu majú aj iné biblické výroky. Napríklad „Boh je svetlo“ a „Boh je... stravujúcim ohňom“. (1. Jána 1:5; Hebrejom 12:29) Ale tieto výroky treba chápať ako metafory, lebo Jehovu prirovnávajú k fyzickým veciam. Jehova je ako svetlo, lebo je svätý a priamy. Niet v ňom žiadnej „tmy“, čiže nečistoty. A k ohňu môže byť prirovnaný ako ten, kto používa ničivú moc.