1., 2. Čo sa odohralo počas najvzrušujúcejšieho dňa v Eliášovom živote?

ELIÁŠ beží v daždi. Obloha je stále temnejšia. Kým dorazí do Jezreela, má pred sebou ešte dlhú cestu, a on už nie je najmladší. No neúnavne beží, lebo je na ňom „samotná Jehovova ruka“. Ešte nikdy nepocítil taký prílev energie. Dokonca práve predbehol záprah koní, ktorý ťahá voz s kráľom Achabom! (Prečítajte 1. Kráľov 18:46.)

Teraz je pred ním už len prázdna cesta. Skús si predstaviť, ako Eliáš počas behu priviera oči, pretože mu dážď šľahá do tváre, a premýšľa o udalostiach najvzrušujúcejšieho dňa vo svojom živote. Bolo to naozaj veľkolepé víťazstvo jeho Boha, Jehovu, a pravého uctievania! Tam, kdesi v diaľke, v čierňave búrky sa týči veterný vrch Karmel, na ktorom Jehova prostredníctvom Eliáša urobil zázrak a zasadil silný úder uctievaniu Baala. Baalovi proroci boli odhalení ako nehanební podvodníci a stovky z nich stihla spravodlivá poprava. Potom sa Eliáš modlil k Jehovovi, aby ukončil sucho, ktoré už tri a pol roka sužovalo krajinu. A začalo pršať! (1. Kráľ. 18:18–45)

3., 4. a) Prečo možno Eliášovo srdce horelo nádejou, keď bežal do Jezreela? b) Akými otázkami sa budeme zaoberať?

Ako Eliáš beží po rozmočenej ceste tých 30 kilometrov, ktoré ho delia od Jezreela, jeho srdce možno horí nádejou. Možno sa mu zdá, že teraz sa konečne všetko obráti na dobré. Achab sa určite zmení! Po tom všetkom, čo videl, nemá inú možnosť, len zanechať uctievanie Baala, zakročiť proti svojej manželke, kráľovnej Jezábel, a zastaviť prenasledovanie Jehovových služobníkov.

Eliáš „bežal celou cestou do Jezreela pred Achabom“

Keď sa zdá, že sa udalosti vyvíjajú podľa našich predstáv, je len prirodzené, že sa naše srdce napĺňa nádejou. Možno si predstavujeme, že to najhoršie už máme konečne za sebou a že naša situácia sa bude už len zlepšovať. Keby Eliáš takto uvažoval,  nebolo by to nič zvláštne, veď to „bol človek s pocitmi, ako sú naše“. (Jak. 5:17) Ani zďaleka to však nebol koniec jeho ťažkostí. Už o niekoľko hodín sa ho zmocnil taký strach a bol taký skľúčený, že chcel zomrieť. Čo sa stalo? A ako Jehova pomohol svojmu prorokovi, aby si posilnil vieru a znovu nadobudol odvahu? Pozrime sa.

Nečakaný zvrat udalostí

5. Ako vieme, že udalosti na vrchu Karmel nevzbudili v Achabovi úctu voči Jehovovi?

Achab napokon prichádza do svojho paláca v Jezreeli. Je na ňom vidieť, že sa nejako zmenil? V Biblii čítame: „Achab povedal Jezábel všetko, čo urobil Eliáš, a všetko o tom, ako zabil všetkých prorokov mečom.“ ​(1. Kráľ. 19:1) Všimni si, že keď Achab rozprával o tom, čo sa stalo, ani slovkom sa nezmienil o Eliášovom Bohu, Jehovovi. Bol to telesný človek a pozeral sa na zázračné udalosti toho dňa z čisto ľudského pohľadu — ako na to, „čo urobil Eliáš“. Zjavne to v ňom nevzbudilo úctu voči Jehovovi. A čo na to jeho pomstychtivá manželka?

6. Aký odkaz poslala Jezábel Eliášovi a prečo to bola vážna vyhrážka?

Jezábel zúri! Bledá od zlosti, posiela Eliášovi odkaz: „Kiež tak učinia bohovia a kiež tak k tomu pridajú, ak zajtra o tomto čase neurobím tvoju dušu podobnou duši každého z nich!“ ​(1. Kráľ. 19:2) To je naozaj vážna vyhrážka. Jezábel sa vlastne zaprisaháva, že zomrie, ak Eliáša na druhý deň nezabije, aby pomstila Baalových prorokov. Predstav si, ako tento prorok spí v nejakom skromnom príbytku v Jezreeli a uprostred noci v tej silnej búrke ho zrazu prebudí kráľovnin posol, aby mu odovzdal jej strašný odkaz. Ako to na Eliáša zapôsobilo?

Eliáša premáha strach

7. Aké pocity vyvolala v Eliášovi kráľovnina vyhrážka a čo Eliáš urobil?

Ak Eliáš dúfal, že ťaženie proti uctievaniu Baala sa už skončilo, v tej chvíli sa jeho nádeje rozplynuli. Jezábel ešte nezložila zbrane. Na jej príkaz bolo popravených už veľa Eliášových verných spoločníkov a teraz sa zdalo, že je na rade on. Aké pocity vyvolala v Eliášovi jej vyhrážka? V Biblii čítame: „Dostal strach.“ Mal pred očami obraz hroznej smrti, ktorú preňho Jezábel chystala? Ak sa ponoril do takýchto myšlienok, nie div, že stratil odvahu. Nevieme s istotou, o čom Eliáš premýšľal, vieme len, že „vyšiel kvôli svojej duši“ — dal sa na útek, aby si zachránil život. (1. Kráľ. 18:4; 19:3)

Ak si chceme zachovať odvahu, nesmieme sa v mysli dookola zaoberať hrozbami, ktoré v nás vyvolávajú strach

8. a) S akými pocitmi bojoval Peter podobne ako Eliáš? b) Aké poučenie získavame zo skúsenosti Eliáša a Petra?

 Eliáš nebol jediným Božím služobníkom, ktorého premohol strach. S podobnými pocitmi neskôr bojoval aj apoštol Peter. Napríklad raz mu Ježiš umožnil, aby s ním kráčal po vode. No keď sa potom Peter „pozrel na búrku“, stratil odvahu a začal sa ponárať. (Prečítajte Matúša 14:30.) Zo skúsenosti Eliáša a Petra získavame cenné poučenie. Ak si chceme zachovať odvahu, nesmieme sa v mysli dookola zaoberať hrozbami, ktoré v nás vyvolávajú strach. Musíme sa neustále zameriavať na Jehovu, ktorý je zdrojom našej nádeje a sily.

„Už dosť!“

9. Opíš Eliášov útek a jeho pocity.

V strachu o svoj život Eliáš utekal smerom na juhozápad asi 150 kilometrov do Bér-šeby, mesta blízko južnej hranice Judska. Tam nechal svojho slúžiaceho a sám sa vydal do pustatiny. V správe čítame, že išiel „na deň cesty“, a tak si predstavme, ako vyráža už za východu slnka. Zjavne so sebou nemá nič na cestu. Skľúčený a hnaný strachom, s námahou kráča drsnou, neobývanou krajinou so spaľujúcim slnkom nad hlavou. Keď tento žiarivý kotúč postupne červenie a začína zapadať za horizont, Eliáša opúšťajú aj posledné zvyšky síl. Vyčerpaný si sadá pod nejaký ker — najbližší úkryt, ktorý v tej vyprahnutej krajine nachádza. (1. Kráľ. 19:4)

10., 11. a) Čo vyjadril Eliáš v modlitbe Jehovovi? b) Pomocou uvedených biblických textov opíš pocity ďalších verných Božích služobníkov, ktorí prepadli zúfalstvu.

10 Tam sa Eliáš v krajnom zúfalstve modlí. Prosí, aby ho Jehova nechal zomrieť. Hovorí: „Nie som o nič lepší ako moji predkovia.“ Vie, že z jeho predkov ostal v hrobe už len prach a kosti a že už nemôžu nikomu pomôcť. (Kaz. 9:10) Eliáš sa cíti rovnako bezcenný. Nie div, že zvolá: „Už dosť!“ Načo ďalej žiť?

11 Malo by nás prekvapovať, že Boží služobník môže prepadnúť takému hlbokému zúfalstvu? Nie. Veď aj mnohí iní bohabojní muži a ženy, o ktorých sa píše v Biblii, sa niekedy cítili takí skľúčení, že chceli zomrieť — napríklad Rebeka, Jakob, Mojžiš alebo Jób. (1. Mojž. 25:22; 37:35; 4. Mojž. 11:13–15; Jób 14:13)

12. Ako môžeš napodobniť príklad Eliáša, keď sa cítiš skľúčený?

 12 Žijeme v „kritických časoch“, s ktorými sa dá „ťažko vyrovnať“, a tak neprekvapuje, že mnohí ľudia, dokonca aj verní Boží služobníci, sa z času na čas cítia skľúčení. (2. Tim. 3:1) Ak sa niekedy ocitneš v takej zúfalej situácii, napodobni príklad Eliáša — zdôver sa so svojimi pocitmi Bohu. Veď Jehova je „Bohom každej útechy“. (Prečítajte 2. Korinťanom 1:3, 4.) Utešil aj Eliáša?

Jehova posilňuje svojho proroka

13., 14. a) Ako Jehova prejavil osobný záujem o svojho skľúčeného proroka? b) Prečo je útechou vedieť, že Jehova dobre pozná každého z nás?

13 Čo myslíš, ako sa Jehova cítil, keď sa pozrel z nebies dole na zem a videl svojho milovaného proroka, ako leží pod krom v pustatine a prosí, aby mohol zomrieť? Odpoveď je zrejmá z toho, čo sa ďalej píše v Biblii. Keď Eliáša premohol spánok, Jehova za ním poslal anjela. Ten ho jemným dotykom zobudil a povedal mu: „Vstaň a jedz.“ Anjel pred neho láskavo predostrel jednoduché jedlo — čerstvý, teplý chlieb a vodu — a Eliáš sa najedol. Poďakoval sa mu vôbec? Správa hovorí len to, že prorok sa najedol a napil a znovu zaspal. Cítil Eliáš takú hlbokú beznádej, že nemal ani silu hovoriť? Nech už to bolo akokoľvek, anjel ho prebudil po druhý raz, možno na úsvite. Znovu ho nabádal: „Vstaň, jedz.“ A dodal tieto pozoruhodné slová: „Lebo je priveľa cesty pred tebou.“ ​(1. Kráľ. 19:5–7)

14 Anjel ako Boží posol vedel, kam Eliáš ide. Vedel tiež, že tá cesta bude pre Eliáša príliš náročná, než aby ju zvládol z vlastnej sily. Akou útechou je vedieť, že Boh, ktorému slúžime, pozná naše ciele i obmedzenia lepšie než my sami! (Prečítajte Žalm 103:13, 14.) Ako Eliáša posilnilo jedlo, ktoré mu anjel predložil?

15., 16. a) Čo dokázal Eliáš zvládnuť vďaka výžive od Jehovu? b) Prečo by sme si mali ceniť spôsob, akým Jehova dnes posilňuje svojich služobníkov?

15 Čítame: „Vstal a najedol sa a napil sa a v sile tej výživy šiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k vrchu pravého Boha, k Chorebu.“ ​(1. Kráľ. 19:8) Eliáš 40 dní a 40 nocí nič nejedol ani nepil, tak ako asi šesťsto rokov pred ním Mojžiš a takmer tisíc rokov po ňom Ježiš. (2. Mojž. 34:28; Luk. 4:1, 2) To jedno jedlo nevyriešilo všetky jeho ťažkosti, ale zázračným spôsobom mu dodalo silu. Predstav si, ako tento starší muž kráča nehostinnou pustatinou, kde niet žiadnej cesty ani vyšliapaného chodníka, deň za dňom, týždeň za týždňom, takmer jeden a pol mesiaca!

16 Jehova aj dnes posilňuje svojich služobníkov, no nie tak, že by im zázračne zaobstarával telesný pokrm. Dáva nám duchovný  pokrm, a to je oveľa dôležitejšie. (Mat. 4:4) Keď sa o Bohu učíme z jeho Slova a z publikácií, ktoré sú založené na dôkladnom výskume Biblie, duchovne nás to posilňuje. Prijímaním takejto duchovnej výživy sa zrejme neodstránia všetky naše ťažkosti, ale môže nám to pomôcť zniesť situácie, ktoré by inak mohli byť neznesiteľné. A vedie to tiež k „večnému životu“. (Ján 17:3)

17. Kam Eliáš išiel a prečo bolo toto miesto významné?

17 Eliáš prešiel vyše 300 kilometrov, kým sa napokon dostal na vrch Choreb (Sinaj). Tento vrch bol významným miestom, lebo tu sa Boh Jehova prostredníctvom anjela dávno predtým zjavil Mojžišovi v horiacom kre a tu neskôr s Izraelom uzavrel zmluvu Zákona. A práve na tomto vrchu našiel Eliáš útočisko v jaskyni.

Jehova povzbudzuje a utešuje svojho proroka

18., 19. a) Akú otázku položil Eliášovi posol z duchovnej ríše a ako na ňu Eliáš odpovedal? b) Aké tri dôvody Eliášovej skľúčenosti odhaľujú jeho slová?

18 Na Chorebe prišlo k Eliášovi Jehovovo „slovo“ — zjavne prostredníctvom posla z duchovnej ríše, ktorý Eliášovi položil jednoduchú otázku: „Čo tu robíš, Eliáš?“ Táto otázka bola položená pravdepodobne láskavým tónom, lebo Eliáša podnietila vyliať si srdce a povedať všetko, čo ho trápilo. Vyznal sa: „Úplne som žiarlil za Jehovu, Boha vojsk; lebo synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, zbúrali tvoje oltáre a tvojich prorokov zabili mečom, takže som zostal iba ja; a začínajú hľadať moju dušu, aby ju odňali.“ ​(1. Kráľ. 19:9, 10) Eliášove slová odhaľujú najmenej tri dôvody, prečo sa cítil skľúčený.

19 Po prvé, Eliáš mal pocit, že všetko jeho úsilie bolo zbytočné. Hoci roky úplne „žiarlil za Jehovu“ a nadovšetko vyvyšoval jeho sväté meno a uctievanie, situácia sa zjavne čoraz viac zhoršovala. Ľudia boli stále neverní Jehovovi a búrili sa proti nemu, zatiaľ čo falošné uctievanie bujnelo. Po druhé, Eliáš sa cítil sám. „Zostal [som] iba ja,“ povedal, akoby bol z celého národa posledným človekom, ktorý ešte slúžil Jehovovi. A po tretie, Eliáš mal strach. Veľa Jehovových prorokov už prišlo o život a Eliáš bol presvedčený, že teraz je na rade on. Pre Eliáša nemuselo byť ľahké priznať si takéto pocity, ale nedovolil, aby mu v tom zabránila pýcha alebo rozpaky. Tým, že si pred Bohom vylial srdce v modlitbe, dal vynikajúci príklad všetkým verným Božím ctiteľom. (Žalm 62:8)

20., 21. a) Opíš, čo Eliáš zažil pri vchode do jaskyne na vrchu Choreb. b) Ako Eliášovi pomohli prejavy Jehovovej moci?

20 Ako Jehova reagoval na Eliášov strach a obavy? Anjel povedal Eliášovi, aby sa postavil ku vchodu jaskyne. Eliáš poslúchol,  hoci nevedel, čo sa bude diať. Zrazu sa zdvihol silný vietor — taký silný, že trhal vrchy a skalné útesy. Aký ohlušujúci rachot sa musel rozliehať po okolí! Predstav si, ako sa Eliáš snaží chrániť si oči a ako si pridržiava ťažký, drsný srstený odev, ktorý sa trepoce v prudkých nárazoch vetra. O chvíľu už len-len že udrží rovnováhu, lebo pod nohami sa mu začína vzdúvať a chvieť samotná zem — krajinou otriasa zemetrasenie! Sotva sa stihne spamätať a už sa okolo neho preženie obrovský oheň, ktorého spaľujúca horúčava ho zaháňa späť do jaskyne. (1. Kráľ. 19:11, 12)

Jehova použil svoju ohromujúcu moc, aby Eliáša utešil a povzbudil

21 Pri každom z týchto pôsobivých prejavov prírodných síl sa v správe uvádza, že Jehova v nich nebol. Eliáš vedel, že Jehova nie je nejaký mýtický boh prírody, ako bol Baal, ktorého jeho zaslepení ctitelia oslavovali ako „oblačného jazdca“, ktorý prináša dážď. Jehova je skutočným Zdrojom prírodných síl vzbudzujúcich bázeň, ale zároveň je neporovnateľne mocnejší než čokoľvek, čo vytvoril. Dokonca ani hmotné nebesia ho nemôžu obsiahnuť! (1. Kráľ. 8:27) Ako Eliášovi pomohli tieto prejavy Jehovovej moci? Spomeň si na jeho strach. Keďže mal vedľa seba takého Boha, ako je Jehova, ktorý disponuje všetkou tou ohromujúcou mocou, nemusel mať strach ani z Achaba, ani z Jezábel! (Prečítajte Žalm 118:6.)

22. a) Ako „pokojný, tlmený hlas“ uistil Eliáša, že je veľmi cenný? b) Komu možno patril ten „pokojný, tlmený hlas“? (Pozri poznámku pod čiarou.)

22 Po ohni nastalo úplné ticho a Eliáš začul „pokojný, tlmený hlas“, ktorý ho povzbudil, aby sa znovu vyjadril. * A Eliáš tak urobil. Vylial si srdce po druhý raz. Potom možno pocítil ešte väčšiu úľavu. No ešte viac ho určite utešilo to, čo mu ten „pokojný, tlmený hlas“ povedal ďalej. Jehova Eliáša uistil, že je veľmi cenný. Ako? Tak, že mu do veľkej miery odhalil, čo ešte zamýšľa podniknúť, aby odstránil z Izraela uctievanie Baala. Boží zámer sa nezadržateľne blížil k svojmu splneniu, takže Eliášova námaha očividne nebola márna. Navyše Eliáš v tomto zámere  stále zohrával dôležitú úlohu, lebo Jehova ho teraz poveril ďalšími úlohami a dal mu konkrétne pokyny. (1. Kráľ. 19:12–17)

23. Aké dve veci Jehova urobil, aby Eliášovi pomohol prekonať pocit osamelosti?

23 A čo Eliášov pocit osamelosti? Čo Jehova urobil, aby mu v tomto smere pomohol? Po prvé, povedal Eliášovi, aby pomazal Elizea za proroka, ktorý sa časom stane jeho nástupcom. Vekom mladší Elizeus bol nasledujúcich niekoľko rokov Eliášovým spoločníkom a pomocníkom. To nebola len útecha, to bola aj praktická pomoc! Po druhé, Jehova Eliášovi oznámil túto vzrušujúcu správu: „Ponechal som v Izraelovi sedemtisíc, všetko kolená, ktoré sa neskláňali pred Baalom, a každé ústa, ktoré ho nebozkávali.“ ​(1. Kráľ. 19:18) Eliáš ani zďaleka nebol sám. Ako veľmi ho muselo zahriať pri srdci, keď počul o tisícoch verných, ktorí odmietali uctievať Baala! Pre nich bolo veľmi dôležité, aby Eliáš vytrvával vo svojej vernej službe, aby im v tých pochmúrnych časoch bol príkladom neotrasiteľnej vernosti Jehovovi. Na Eliáša muselo silne zapôsobiť, keď počul slová, ktoré mu Jehova oznámil prostredníctvom svojho posla, keď počul ten „pokojný, tlmený hlas“ svojho Boha.

Biblia dnes môže byť ako ten „pokojný, tlmený hlas“, ak sa ňou nechávame viesť

24., 25. a) V akom zmysle môžeme dnes počúvať Jehovov „pokojný, tlmený hlas“? b) Prečo si môžeme byť istí, že Eliáš prijal útechu, ktorú mu Jehova poskytol?

24 Podobne ako Eliáš, aj my možno právom žasneme nad ohromnými silami, ktoré môžeme pozorovať v prírode. Stvorenie je živým dôkazom Stvoriteľovej moci. (Rim. 1:20) Jehova stále veľmi rád používa svoju neobmedzenú moc na to, aby pomáhal svojim verným služobníkom. (2. Par. 16:9) Viac nám však o sebe zjavuje na stránkach svojho Slova, Biblie. (Prečítajte Izaiáša 30:21.) Táto vzácna kniha dnes môže byť v istom zmysle ako ten „pokojný, tlmený hlas“, ak sa ňou nechávame viesť. Prostredníctvom nej nás Jehova napráva, povzbudzuje a uisťuje o svojej láske.

25 Prijal Eliáš útechu, ktorú mu Jehova poskytol na vrchu Choreb? O tom niet pochýb! Čoskoro sa opäť pustil do práce. Znovu bol tým odvážnym, verným prorokom, ktorý vystupoval proti skazenému falošnému uctievaniu. Keď si budeme brať k srdcu „útechu z Písiem“, inšpirované slová od Boha, aj my budeme môcť napodobňovať vieru, akú mal Eliáš. (Rim. 15:4)

^ 22. ods. „Pokojný, tlmený hlas“ patril možno tomu istému duchovnému tvorovi, ktorý Eliášovi odovzdal „Jehovovo slovo“ spomenuté v 1. Kráľov 19:9. V 15. verši je tento duch označený jednoducho ako „Jehova“. Možno nám to pripomenie posla z duchovnej ríše, prostredníctvom ktorého Jehova viedol Izraelitov v pustatine a o ktorom povedal: „Moje meno je v ňom.“ ​(2. Mojž. 23:21) Samozrejme, nemôžeme to tvrdiť jednoznačne, ale stojí za povšimnutie, že Ježiš vo svojej predľudskej existencii slúžil ako „Slovo“ — ako Hovorca, prostredníctvom ktorého Jehova hovoril so svojimi služobníkmi. (Ján 1:1)