Jozef bol Jakobovým druhým najmladším synom. Jeho starší bratia videli, že je otcov miláčik. Čo myslíš, páčilo sa im to? Nie, žiarlili naňho a nenávideli ho. Raz mal Jozef zvláštne sny. Porozprával ich bratom a oni z nich pochopili, že sa mu jedného dňa budú klaňať. Teraz ho nenávideli ešte viac!

Raz Jozefovi bratia pásli ovce blízko mesta Sichem. Jakob poslal Jozefa, aby zistil, ako sa im darí. Keď ho z diaľky videli prichádzať, povedali si: „Aha, ide ten snilko. Zabime ho!“ Chytili ho a hodili do hlbokej jamy. Ale Júda, jeden z jeho bratov, povedal: „Nezabíjajme ho! Predajme ho ako otroka.“ A tak Jozefa predali za 20 kúskov striebra madianskym kupcom, ktorí išli do Egypta.

Potom bratia namočili Jozefov plášť do krvi capa, poslali ho otcovi a povedali: „Nie je to plášť tvojho syna?“ Preto si Jakob myslel, že Jozefa zabilo divé zviera. Bol z toho veľmi smutný a nikto ho nedokázal utešiť.

V Egypte Jozefa predali za otroka jednému dôležitému úradníkovi, ktorý sa volal Putifár. Ale Jehova ho neopustil. Putifár videl, že Jozef je veľmi šikovný a môže mu dôverovať. Netrvalo dlho a zveril mu celý svoj majetok.

Putifárova manželka si všimla, že Jozef je pekný a silný muž. Deň čo deň mu hovorila, aby si s ňou ľahol. Čo urobil Jozef?  Odmietol to. Povedal: „Nie! To nie je správne. Môj pán mi dôveruje a ty si jeho manželka. Ak si s tebou ľahnem, zhreším proti Bohu!“

Jedného dňa sa Putifárova manželka snažila prinútiť Jozefa, aby si s ňou ľahol. Chytila ho za plášť, ale on sa vyšmykol a utiekol. Keď prišiel domov Putifár, oklamala ho, že Jozef ju napadol. Putifár sa veľmi rozhneval a poslal Jozefa do väzenia. Ale Jehova naňho nezabudol.

„Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás vyvýšil, keď na to príde čas.“ ​(1. Petra 5:6)