Abrahám učil svojho syna Izáka milovať Jehovu a dôverovať všetkým jeho sľubom. Ale keď mal Izák asi 25 rokov, Jehova požiadal Abraháma o niečo, čo vôbec nebolo ľahké. Čo mal urobiť?

Boh povedal Abrahámovi: „Vezmi, prosím, svojho jediného syna a prines ho ako obeť na vrchu v krajine Mórija.“ Abrahám nevedel, prečo ho o to Jehova žiada. Ale poslúchol.

Na druhý deň skoro ráno sa Abrahám s Izákom a dvoma sluhami vydali na cestu do krajiny Mórija. Po troch dňoch uvideli v diaľke vrchy. Abrahám povedal sluhom, aby počkali, kým on s Izákom pôjdu ďalej a prinesú Jehovovi obeť. Abrahám dal Izákovi niesť drevo a on vzal nôž. Izák sa otca opýtal: „Kde je zviera, ktoré budeme obetovať?“ Abrahám mu povedal: „Jehova sa o to postará, syn môj.“

Keď nakoniec prišli k vrchu, postavili oltár. Potom Abrahám zviazal Izákovi ruky a nohy a položil ho na oltár.

Abrahám vzal do ruky nôž. V tej chvíli zavolal z nebies Jehovov anjel: „Abrahám! Neubližuj chlapcovi! Teraz už viem, že máš vieru v Boha, lebo si bol ochotný  obetovať svojho syna.“ Potom Abrahám uvidel barana, ktorý sa rohmi zachytil v kríkoch. Rýchlo rozviazal Izáka a na oltári obetoval barana.

Od toho dňa Jehova nazýval Abraháma svojím priateľom. Vieš prečo? Abrahám urobil všetko, čo od neho Jehova chcel, aj keď nerozumel, prečo ho o to Jehova žiada.

Jehova zopakoval Abrahámovi svoj sľub: „Požehnám ťa a budeš mať veľa potomkov.“ Jehova tiež sľúbil, že cez Abrahámovu rodinu požehná všetkých dobrých ľudí.

„Tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nezahynul, ale mal večný život.“ ​(Ján 3:16)