Keď si Ježiš vybral 12 apoštolov, zostúpil z vrchu na miesto, kde sa zišlo veľa ľudí. Prišli z Galiley, Judey, Týru, Sidonu, Sýrie a z druhej strany Jordánu. Priviedli so sebou ľudí, ktorí trpeli chorobami, i takých, ktorých trápili démoni. Ježiš ich všetkých uzdravoval. Potom vyšiel na vrch, posadil sa a začal hovoriť. Vysvetľoval, čo musíme robiť, ak chceme byť Božími priateľmi. Musíme si uvedomiť, že potrebujeme Jehovu a že sa ho musíme naučiť milovať. Ale nemôžeme milovať Boha, ak nemilujeme ľudí. Musíme byť ku každému láskaví a spravodliví, dokonca aj k našim nepriateľom.

Ježiš povedal: „Nestačí len milovať svojich priateľov. Musíš milovať aj svojich nepriateľov a zo srdca odpúšťať. Ak si niekomu ublížil, choď hneď za ním a ospravedlň sa mu. Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe.“

 Ježiš dal ľuďom aj radu, ktorá sa týkala hmotných vecí. Povedal: „Byť Jehovovým priateľom je oveľa dôležitejšie ako mať veľa peňazí. Peniaze vám môže ukradnúť zlodej, ale priateľstvo s Jehovom vám neukradne nikto. Nerobte si starosti, či budete mať čo jesť, piť alebo si obliecť. Pozrite sa na vtáky. Boh sa postaral o to, aby vždy mali čo jesť. Keď si budete robiť starosti, nepredĺžite si život ani o jeden deň. Pamätajte na to, že Jehova vie, čo potrebujete.“

Ľudia nikdy nikoho nepočuli hovoriť tak, ako hovoril Ježiš. Náboženskí vodcovia ich takéto veci neučili. Prečo bol Ježiš takým dobrým učiteľom? Lebo všetko, čo učil, bolo od Jehovu.

„Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, pretože som mierny a pokorný, a opäť nadobudnete silu.“ ​(Matúš 11:29)