Farizeji nenávideli Ježiša a hľadali dôvod, aby ho mohli uväzniť. Povedali, že by nemal uzdravovať chorých ľudí v sabat, lebo je to deň odpočinku. Raz, keď bol sabat, stretol Ježiš slepého muža, ktorý žobral na ulici. Učeníkom povedal: „Pozerajte sa, ako Božia moc pomôže tomuto človeku.“ Ježiš zmiešal prach so svojimi slinami a týmto blatom potrel mužovi oči. Povedal mu: „Choď si umyť oči do rybníka Siloam.“ Muž to urobil a prvýkrát v živote videl.

Ľudia boli ohromení. Povedali: „Je to ten človek, ktorý tu sedával a žobral? Alebo sa naňho len podobá?“ Muž povedal: „Som to ja! Od narodenia som bol slepý.“ Ľudia sa ho opýtali: „Ako to, že teraz vidíš?“ Keď im povedal, čo sa stalo, zaviedli ho k farizejom.

Muž im povedal: „Ježiš mi dal na oči blato a poslal ma umyť sa. Urobil som to a teraz vidím.“ Farizeji odpovedali: „Ak Ježiš uzdravuje v sabat, jeho moc nemôže byť od Boha.“ Ale iní hovorili: „Ak by nemal moc od Boha, nemohol by vôbec uzdravovať.“

Farizeji si zavolali rodičov toho muža a opýtali sa ich:  „Ako to, že váš syn teraz vidí?“ Jeho rodičia sa však báli, lebo farizeji povedali, že každý, kto uverí v Ježiša, bude vyhodený zo synagógy. A tak povedali: „Nevieme. Spýtajte sa jeho.“ Farizeji sa ho znova začali vypytovať, až kým im nepovedal: „Prečo sa ma pýtate stále to isté? Povedal som vám všetko, čo viem.“ Farizeji sa nahnevali a vyhodili ho.

Ježiš toho muža vyhľadal a opýtal sa ho: „Veríš v Mesiáša?“ Muž odpovedal: „Veril by som, keby som vedel, kto to je.“ Ježiš povedal: „Ja som Mesiáš.“ Nebolo to od Ježiša láskavé? Nielenže toho muža uzdravil, ale mu aj pomohol uveriť v neho.

„Mýlite sa, lebo nepoznáte ani Písmo, ani Božiu moc.“ ​(Matúš 22:29)