„Umŕtvujte preto svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti, čo je modlárstvo.“ — KOLOSANOM 3:5.

1, 2. Aký plán Balaam vymyslel, aby uškodil Jehovovmu ľudu?

RYBÁR mieri na svoje obľúbené miesto. Má v pláne chytiť konkrétny druh ryby. Vyberá vhodnú návnadu a nahadzuje udicu. O chvíľu sa lanko napne, prút sa ohne a rybár začne priťahovať korisť. Spokojne sa usmieva, lebo vie, že zvolil správnu návnadu.

2 V roku 1473 pred n. l. muž, ktorý sa volal Balaam, dlho premýšľal, aby zvolil tú správnu návnadu. Jeho korisťou mal byť Boží ľud, ktorý táboril na moábskych rovinách na hraniciach Zasľúbenej krajiny. Balaam vystupoval ako Jehovov prorok, ale v skutočnosti to bol chamtivec najatý na to, aby preklial Izrael. No Jehova zasiahol a Balaam nemohol inak, len Izrael požehnať. Balaam bol však rozhodnutý získať sľúbenú odmenu, a tak uvažoval, že keby sa mu podarilo nájsť spôsob, ako Izraelitov zlákať k vážnemu hriechu, možno by tým mohol podnietiť Boha, aby svoj ľud sám preklial. A tak nahodil návnadu — zvodné mladé Moábčanky. — 4. Mojžišova 22:1–7; 31:15, 16; Zjavenie 2:14.

3. Nakoľko bola Balaamova stratégia úspešná?

3 Bola jeho stratégia úspešná? Do určitej miery áno. Tisíce mužov z Izraela sa na návnadu chytili a mali „nemravný pomer s moábskymi dcérami“. Dokonca začali uctievať moábskych bohov vrátane odporného Baala  z Peoru, boha plodnosti alebo sexu. Následkom toho 24 000 Izraelitov zahynulo priamo na hraniciach Zasľúbenej krajiny. Aká hrozná tragédia! — 4. Mojžišova 25:1–9.

4. Prečo tisíce Izraelitov podľahli nemravnosti?

4 Čo vydláždilo cestu k tejto tragédii? Mnohí z ľudu už predtým dovolili, aby sa v nich vyvinulo zlé srdce tým, že sa odvrátili od Jehovu, Boha, ktorý ich oslobodil z Egypta, sýtil ich na pustatine a bezpečne ich priviedol k Zasľúbenej krajine. (Hebrejom 3:12) V súvislosti s týmito udalosťami apoštol Pavol napísal: „Ani nesmilnime, ako smilnili niektorí z nich, takže ich padlo v jeden deň dvadsaťtritisíc.“ * — 1. Korinťanom 10:8.

5, 6. Prečo je správa o hriechu Izraela na moábskych rovinách pre nás dnes cenná?

5 Boží ľud, ktorý dnes stojí na prahu oveľa významnejšej zasľúbenej krajiny, môže zo správy v 4. Mojžišovej načerpať mnoho dôležitých poučení. (1. Korinťanom 10:11) Napríklad svet je dnes rovnako ako staroveký Moáb posadnutý  sexom, ibaže vo väčšom rozsahu. Okrem toho každý rok sa tisíce kresťanov dopustia nemravnosti — chytia sa v podstate na tú istú návnadu, na akú sa chytili Izraeliti. (2. Korinťanom 2:11) A tak ako Zimri, ktorý si opovážlivo priviedol Madianku priamo do svojho stanu uprostred izraelského tábora, niektorí z tých, ktorí sú dnes spojení s Božím ľudom, začali v kresťanskom zbore pôsobiť zhubným vplyvom. — 4. Mojžišova 25:6, 14; Júda 4.

6 Uvedomuješ si, že dnes v obraznom zmysle táboríš na novodobých moábskych rovinách? Vidíš na obzore sľúbenú odmenu — dlho očakávaný nový svet? Ak áno, potom rob všetko, čo je v tvojich silách, aby si sa zachoval v Božej láske tým, že budeš dbať na príkaz: „Utekajte od smilstva.“ — 1. Korinťanom 6:18.

Pohľad na moábske roviny

ČO JE SMILSTVO?

7, 8. Čo je „smilstvo“ a v akých ohľadoch tí, ktorí sa ho dopúšťajú, žnú to, čo zasiali?

7 V Biblii slovo „smilstvo“ (po grécky porneia) zahŕňa nedovolené sexuálne styky mimo manželstva uzavretého v súlade s biblickými zásadami. K „smilstvu“ patrí cudzoložstvo, prostitúcia a sexuálne styky medzi nezosobášenými ľuďmi, ako aj orálny a análny sex a sexuálna manipulácia s pohlavnými orgánmi niekoho, s kým nie je dotyčný človek v manželstve. Smilstvom je tiež to, keď sa takéhoto konania dopúšťajú ľudia rovnakého pohlavia, ako aj sodomia. *

8 Biblia sa vyjadruje veľmi jasne: Tí, ktorí sa dopúšťajú smilstva, nemôžu zostať v kresťanskom zbore a nezískajú  večný život. (1. Korinťanom 6:9; Zjavenie 22:15) Okrem toho už teraz si tým veľmi ubližujú, lebo musia znášať také následky, ako je strata dôvery, strata sebaúcty, manželské nezhody, výčitky svedomia, nechcené tehotenstvá, choroby a dokonca smrť. (Galaťanom 6:7, 8) Prečo sa vôbec vydať na takú strastiplnú cestu? Žiaľ, mnohí až tak ďaleko neuvažujú, keď robia prvý nesprávny krok, ktorým je dosť často pornografia.

PORNOGRAFIA — PRVÝ KROK

9. Je pornografia neškodná, ako to niektorí tvrdia? Vysvetli to.

9 V mnohých krajinách sa s pornografiou môže človek bežne stretnúť v novinových stánkoch, hudbe a televízii a internet je ňou priam presiaknutý. * Je pornografia naozaj neškodná, ako to niektorí tvrdia? V žiadnom prípade! Tí, ktorí sa pozerajú na pornografiu, si môžu vytvoriť zvyk masturbovať a živiť v sebe ‚hanebné pohlavné chúťky‘, ktoré môžu viesť k závislosti od sexu, k zvráteným túžbam, k vážnemu manželskému nesúladu a dokonca k rozvodu. * (Rimanom 1:24–27; Efezanom 4:19) Jeden výskumník prirovnáva závislosť od sexu k rakovine. „Stále rastie a šíri sa,“ hovorí. „Len málokedy ustúpi sama od seba a je tiež veľmi ťažké ju liečiť, nieto ešte vyliečiť.“

Počítač s prístupom na internet je múdre umiestniť na také miesto, kde je všetkým v rodine na očiach

10. Ako môžeme uplatniť zásadu z Jakuba 1:14, 15? (Pozri aj rámček „ Našiel silu zachovávať mravnú čistotu“.)

10 Zamysli sa nad slovami zapísanými v Jakubovi 1:14, 15: „Každý je pokúšaný tým, že je priťahovaný a lákaný vlastnou žiadosťou. Keď sa potom žiadosť stane  plodnou, porodí hriech; a keď je hriech vykonaný, splodí smrť.“ Teda ak do tvojej mysle vnikne nejaká nesprávna túžba, konaj okamžite a zbav sa jej! Napríklad ak náhodne zahliadneš erotický obrázok, rýchlo odvráť zrak alebo vypni počítač, alebo prepni na iný televízny kanál. Urob všetko pre to, aby si zapudil prípadnú nesprávnu túžbu ešte skôr, ako sa vymkne spod kontroly a ovládne ťa! — Matúš 5:29, 30.

11. Ako môžeme prejaviť dôveru v Jehovu, keď bojujeme proti nesprávnym túžbam?

11 Ten, kto nás pozná lepšie než my sami, vie, prečo nás nabáda: „Umŕtvujte... svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní,  škodlivej žiadosti a žiadostivosti, čo je modlárstvo.“ (Kolosanom 3:5) Je pravda, že to môže byť náročné. Ale pamätaj, že máme milujúceho a trpezlivého nebeského Otca, na ktorého sa môžeme obrátiť. (Žalm 68:19) A tak keď ti prídu na myseľ nesprávne myšlienky, ihneď ho pros o pomoc. Modli sa o „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené,“ a prinúť sa myslieť na iné veci. — 2. Korinťanom 4:7; 1. Korinťanom 9:27; pozri rámček „ Ako sa môžem zbaviť nejakého zlozvyku?

12. Čo je naše „srdce“ a prečo si ho musíme chrániť?

12 Múdry kráľ Šalamún napísal: „Nadovšetko, čo treba chrániť, chráň svoje srdce, lebo z neho sú zdroje života.“ (Príslovia 4:23) Naše „srdce“ je naše vnútorné ja — to, akí naozaj sme, ako nás vidí Boh. Práve Boží názor na naše „srdce“ — nie to, ako sa možno javíme iným — rozhoduje o tom, či získame večný život, alebo nie. Je to také prosté a zároveň také vážne. Verný Jób urobil so svojimi očami zmluvu, že sa na žiadnu ženu nebude pozerať s nemravnými myšlienkami. (Jób 31:1) To je pre nás vynikajúci príklad. Žalmista prejavil rovnaký postoj, keď sa modlil: „Daj prejsť mojim očiam pomimo, aby nevideli to, čo je bezcenné.“ — Žalm 119:37.

DÍNINO NEMÚDRE ROZHODNUTIE

13. Kto bola Dína a prečo jej výber priateľov nebol múdry?

13 Ako sme videli v tretej kapitole, naši priatelia môžu mať na nás silný vplyv, a to buď dobrý, alebo zlý. (Príslovia 13:20; 1. Korinťanom 15:33) Zamysli sa nad tým, čo sa stalo Díne, dcére patriarchu Jakoba. (1. Mojžišova 34:1) Napriek tomu, že dostala dobrú výchovu, nemúdro sa spriatelila s kanaanskymi dievčatami. No Kanaančania boli rovnako ako Moábčania neslávne známi nemravnosťou. (3. Mojžišova 18:6–25) Kanaanskym mužom vrátane  Sichema, ktorý bol „najctihodnejší“ v dome svojho otca, sa Dína javila ako korisť, ktorú je povolené uloviť. — 1. Mojžišova 34:18, 19.

14. Ako Dínin výber priateľov viedol k tragédii?

14 Keď Dína uvidela Sichema, pravdepodobne jej ani nenapadlo, že by medzi nimi mohlo dôjsť k pohlavnému styku. Sichem však urobil to, čo by väčšina kanaanskych mužov považovala len za prirodzené, keď by pocítili sexuálne vzrušenie. Akýkoľvek odpor, ktorý Dína na poslednú chvíľu kládla, bol zbytočný, lebo Sichem „si ju vzal“ a „znásilnil ju“. Zdá sa, že Sichem sa do Díny neskôr „zamiloval“, ale tým sa už nič nezmenilo na tom, čo jej urobil. (1. Mojžišova 34:1–4) A Dína nebola jediná, kto následkom toho trpel. Svojím výberom priateľov spustila lavínu udalostí, ktorá priniesla celej jej rodine potupu a pohanu. — 1. Mojžišova 34:7, 25–31; Galaťanom 6:7, 8.

15, 16. Ako môžeme získať pravú múdrosť? (Pozri aj rámček „ Biblické texty na rozjímanie“.)

 15 Nevieme, či sa z toho Dína poučila, ale ak áno, bolo to až z vlastnej trpkej skúsenosti. Tí, ktorí milujú Jehovu a poslúchajú ho, sa nemusia učiť až na vlastných chybách. Keďže poslúchajú Boha, ‚chodia s múdrymi‘. (Príslovia 13:20a) Tak môžu porozumieť „celému chodu toho, čo je  dobré,“ a vyhnúť sa zbytočným problémom a bolesti. — Príslovia 2:6–9; Žalm 1:1–3.

16 Múdrosť od Boha môžu získať všetci, ktorí po nej túžia a ktorí to dokazujú tým, že vytrvávajú v modlitbách a pravidelne študujú Božie Slovo a publikácie od triedy verného otroka. (Matúš 24:45; Jakub 1:5) A dôležitá je aj pokora, ktorá sa prejavuje ochotou konať podľa biblických rád. (2. Kráľov 22:18, 19) Napríklad kresťan možno v zásade uznáva, že jeho srdce môže byť zradné a na zúfanie. (Jeremiáš 17:9) Ale je dosť pokorný, aby prijal konkrétnu láskyplnú radu a pomoc, keď je to potrebné?

17. Aká situácia môže v rodine vzniknúť a ako by mohol otec priviesť dcéru k správnemu záveru?

17 Predstav si takúto situáciu: Otec nechce svojej dcére dovoliť, aby išla sama von s nejakým mladým kresťanom. Dcéra namieta: „Ale, oci, čo mi neveríš? Veď nebudeme robiť nič zlé!“ Hoci možno miluje Jehovu a nemá žiadne zlé úmysly, „chodí v múdrosti“, ktorá je od Boha? ‚Uteká od smilstva‘? Alebo sa pochabo „spolieha na svoje vlastné srdce“? (Príslovia 28:26) Možno ti prídu na myseľ aj ďalšie zásady, ktoré by mohli tomuto otcovi pomôcť priviesť dcéru k správnemu záveru. — Pozri Príslovia 22:3; Matúša 6:13; 26:41.

JOZEF UTEKAL OD SMILSTVA

18, 19. Akému pokušeniu čelil Jozef a čo v tej situácii robil?

18 Príkladným mladým človekom, ktorý miloval Boha a utekal od smilstva, bol Jozef, Dínin nevlastný brat. (1. Mojžišova 30:20–24) Jozef v detstve na vlastné oči videl, k čomu viedlo nerozumné správanie jeho sestry. Tieto spomienky, ako aj jeho túžba zostať v Božej láske ho nepochybne ochránili, keď sa po rokoch ocitol v Egypte a manželka jeho pána sa ho „deň čo deň“ snažila zviesť.  Ako otrok určite nemohol len tak dať výpoveď a odísť! Musel v tejto situácii postupovať múdro a odvážne. A to aj robil — opakovane Putifárovej manželke hovoril nie a nakoniec od nej utiekol. — 1. Mojžišova 39:7–12.

19 Zamysli sa. Dokázal by si Jozef zachovať rýdzosť, keby o tej žene sníval alebo keby mal vo zvyku oddávať sa sexuálnym predstavám? S najväčšou pravdepodobnosťou nie. Jozef sa nepohrával s hriešnymi myšlienkami. Cenil si svoj vzťah k Jehovovi, čo je zjavné z toho, že Putifárovej manželke opakovane hovoril: „Môj pán [mi] neodoprel... vôbec nič okrem teba, lebo si jeho manželka. Ako by som sa teda mohol dopustiť takého veľkého zla a v skutočnosti hrešiť proti Bohu?“ — 1. Mojžišova 39:8, 9.

20. Ako Jehova viedol záležitosti v prípade Jozefa?

20 Predstav si, akú radosť musel mať Jehova, keď videl, ako si mladý Jozef ďaleko od svojej rodiny deň čo deň zachováva rýdzosť. (Príslovia 27:11) Neskôr Jehova viedol záležitosti tak, že Jozef bol nielen prepustený z väzenia, ale stal sa aj egyptským ministerským predsedom a správcom potravín! (1. Mojžišova 41:39–49) Aké pravdivé sú slová Žalmu 97:10: „Vy, ktorí milujete Jehovu, nenáviďte, čo je zlé. Chráni duše svojich verne oddaných; z ruky zlých ich oslobodzuje“!

21. Ako jeden mladý brat v istej africkej krajine prejavil mravnú silu?

 21 Aj dnes mnohí Boží služobníci dokazujú, že ‚majú v nenávisti to, čo je zlé, a milujú to, čo je dobré‘. (Ámos 5:15) Jeden mladý brat v istej africkej krajine si spomína, ako mu jeho spolužiačka bez hanby ponúkla sex za to, že jej pomôže pri teste z matematiky. „Ihneď som jej ponuku odmietol,“ hovorí. „Vďaka tomu, že som odolal, zachoval som si dôstojnosť a sebaúctu, niečo oveľa hodnotnejšie než zlato a striebro.“ Je to tak, hriech môže priniesť „dočasný pôžitok“, ale takéto chvíľkové vzrušenie často vedie k mnohým bolestiam. (Hebrejom 11:25) Navyše, dá sa vôbec takýto prchavý pocit porovnať s trvalým šťastím, ktoré prináša poslušnosť Jehovovi? — Príslovia 10:22.

PRIJMI POMOC OD BOHA MILOSRDENSTVA

22, 23. a) Prečo kresťan, ktorý sa dopustil vážneho hriechu, nie je v beznádejnej situácii? b) Akú pomoc môže previnilec dostať?

22 Všetci sme nedokonalí, a tak všetci bojujeme, aby sme potlačili telesné túžby a robili to, čo je správne v Božích očiach. (Rimanom 7:21–25) Jehova to vie, „pamätá, že sme prach“. (Žalm 103:14) Niekedy sa však môže stať, že sa kresťan dopustí vážneho hriechu. Je jeho situácia beznádejná? Určite nie! Je pravda, že previnilec možno znáša trpké následky svojho konania, tak ako kedysi kráľ Dávid. No Boh je vždy „pripravený odpúšťať“ tým, ktorí svoje hriechy ľutujú a ‚otvorene ich vyznávajú‘. — Žalm 86:5; Jakub 5:16; Príslovia 28:13.

23 Okrem toho Boh láskavo poskytol kresťanskému zboru „dary v podobe ľudí“ — zrelých duchovných pastierov, ktorí sú spôsobilí i ochotní pomôcť. (Efezanom 4:8, 12; Jakub 5:14, 15) Ich cieľom je pomôcť previnilcovi obnoviť svoj vzťah k Bohu, a ako to vyjadril múdry kráľ Šalamún, pomôcť mu ‚získať srdce‘, aby svoj hriech už neopakoval. — Príslovia 15:32.

 ‚ZÍSKAJ SRDCE‘

24, 25. a) Čím dal mladý muž opísaný v Prísloviach 7:6–23 najavo, že ‚nemá srdce‘? b) Ako môžeme ‚získať srdce‘?

24 Biblia spomína ľudí, ktorí ‚nemajú srdce‘, i ľudí, ktorí ‚získavajú srdce‘. (Príslovia 7:7) Tomu, kto ‚nemá srdce‘, možno chýba rozlišovacia schopnosť a dobrý úsudok, lebo ešte nie je duchovne zrelý a nemá skúsenosti v službe Bohu. Tak ako mladý muž opísaný v Prísloviach 7:6–23 možno ľahšie skĺzne k vážnemu hriechu. Naproti tomu ten, „kto získava srdce“, venuje vážnu pozornosť svojmu vnútornému ja, a to tak, že pravidelne a s modlitbou študuje Božie Slovo. A do takej miery, do akej je to len pre nedokonalého človeka možné, uvádza svoje myšlienky, túžby, city a životné ciele do súladu s tým, čo schvaľuje Boh. Tak „miluje svoju vlastnú dušu“, čiže koná vo svoj prospech, a „nájde dobro“. — Príslovia 19:8.

25 Polož si otázku: ‚Som plne presvedčený, že Božie normy sú správne? Pevne verím, že ak ich človek dodržiava, vedie to k tomu najväčšiemu šťastiu?‘ (Žalm 19:7–10; Izaiáš 48:17, 18) Ak v tom máš čo i len najmenšiu pochybnosť, nenechaj to tak. Premýšľaj, k akým následkom vedie prehliadanie Božích zákonov. A ‚okús a viď, že Jehova je dobrý‘. Ako? Snaž sa žiť podľa pravdy a napĺňať si myseľ užitočnými myšlienkami, takými, ktoré sú pravé, spravodlivé, cudné, hodné lásky a cnostné. (Žalm 34:8; Filipanom 4:8, 9) Môžeš si byť istý, že čím viac sa o to budeš snažiť, tým viac budeš milovať Boha, milovať to, čo miluje on, a nenávidieť to, čo nenávidí on. Jozef nebol nijaký superman, a predsa dokázal ‚utiecť od smilstva‘, lebo dovolil, aby ho Jehova počas mnohých rokov formoval, aby mu dal srdce. Kiež sa dá to isté povedať aj o tebe. — Izaiáš 64:8.

26. Akým dôležitým námetom sa budeme zaoberať ďalej?

 26 Náš Stvoriteľ nedal ľuďom rozmnožovacie orgány len ako prostriedok na dosiahnutie vzrušenia, ale na to, aby sa mohli rozmnožovať a tešiť sa z dôverného vzťahu v rámci manželského zväzku. (Príslovia 5:18) Boží názor na manželstvo budeme rozoberať v nasledujúcich dvoch kapitolách.

^ 4. ods. Počet uvedený v 4. Mojžišovej zjavne zahŕňa nielen tých, ktorých usmrtil priamo Jehova, ale aj tých, ktorých popravili sudcovia, teda „predstavených ľudu“, ktorých mohlo byť tisíc. — 4. Mojžišova 25:4, 5.

^ 7. ods. Rozbor toho, čo znamená nečistota a voľné správanie, pozri v rubrike „Otázky čitateľov“ v Strážnej veži z 15. júla 2006. Tento časopis vydávajú Jehovovi svedkovia.

^ 9. ods. Slovo „pornografia“ sa tu vzťahuje na erotický materiál v obrazovej, písomnej alebo hlasovej podobe, ktorého cieľom je vyvolať sexuálne vzrušenie. Môže mať rôzne formy, od obrázka nejakej osoby v erotickej póze až po zobrazenie sexuálnych aktov najzvrhlejšieho druhu medzi dvoma alebo aj viacerými osobami.

^ 9. ods. Problém masturbácie sa rozoberá v článku „Ako vyhrať boj s masturbáciou“ v dodatku tejto knihy.