„Presviedčajte sa stále o tom, čo je prijateľné Pánovi.“ — EFEZANOM 5:10.

1. Akých ľudí k sebe Jehova priťahuje a prečo musia zostávať duchovne ostražití?

„PRAVÍ ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou,“ povedal Ježiš, „lebo Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali.“ (Ján 4:23) Keď Jehova takýchto ľudí nájde — tak ako našiel aj teba —, pritiahne ich k sebe a k svojmu Synovi. (Ján 6:44) To je naozaj úžasná výsada! Tí, ktorí milujú biblickú pravdu, sa však musia ‚stále presviedčať o tom, čo je prijateľné Pánovi,‘ lebo Satan je majstrom podvodu. — Efezanom 5:10; Zjavenie 12:9.

2. Vysvetli, ako sa Jehova pozerá na ľudí, ktorí sa snažia zmiešať pravé náboženstvo s falošným.

2 Zamysli sa nad tým, čo sa stalo pri vrchu Sinaj, keď Izraeliti žiadali Árona, aby im urobil boha. Áron im vyhovel a vyrobil zlaté teľa s tým, že predstavuje Jehovu. „Zajtra bude sviatok Jehovovi,“ povedal. Bolo Jehovovi toto zmiešanie pravého a falošného náboženstva ľahostajné? Nie. Jehova dal vtedy usmrtiť asi tritisíc modlárov. (2. Mojžišova 32:1–6, 10, 28) Čo sa z toho učíme? Ak sa chceme zachovať v Božej láske, nesmieme sa ‚dotýkať ničoho nečistého‘ a musíme horlivo chrániť pravdu pred akoukoľvek formou znečistenia. — Izaiáš 52:11; Ezechiel 44:23; Galaťanom 5:9.

3, 4. Prečo by sme mali dôkladne uvažovať o biblických zásadách, keď skúmame všeobecne rozšírené zvyky a oslavy?

3 Žiaľ, po smrti apoštolov, ktorí pôsobili ako zábrana proti odpadlíctvu, si takzvaní kresťania, ktorí nemali lásku k pravde, začali osvojovať pohanské zvyky, oslavy a sviatky  a označili ich za kresťanské. (2. Tesaloničanom 2:7, 10) Keď budeš o týchto sviatkoch uvažovať, všimni si, ako sa v nich odráža duch sveta, nie Boží duch. Všeobecne povedané, svetské oslavy majú jedno spoločné: pôsobia na telesné túžby a podporujú falošné náboženské náuky a špiritizmus — charakteristické črty „Veľkého Babylona“. * (Zjavenie 18:2–4, 23) Pamätaj tiež na to, že Jehova bol očitým svedkom odporných pohanských náboženských zvykov, z ktorých pochádzajú mnohé súčasné zvyky, a považoval ich za odporné. Je isté, že rovnako sa pozerá na takéto oslavy aj dnes. Nemal by byť pre nás jeho názor smerodajný? — 2. Jána 6, 7.

4 My ako praví kresťania vieme, že určité oslavy sa Jehovovi nepáčia. Ale to nestačí; mali by sme byť v srdci pevne rozhodnutí, že s nimi nebudeme mať absolútne nič spoločné. Úvaha o tom, prečo sa Jehovovi takéto oslavy nepáčia, posilní naše rozhodnutie vyhýbať sa všetkému, čo by nám mohlo brániť zostať v Božej láske.

VIANOCE — INÝ NÁZOV PRE UCTIEVANIE SLNKA

5. Prečo si môžeme byť istí, že Ježiš sa nenarodil 25. decembra?

5 V Biblii nie je žiadna zmienka o nejakej oslave Ježišových narodenín. V skutočnosti presný dátum jeho narodenia ani nepoznáme. Čím si však môžeme byť istí, je to, že sa nenarodil 25. decembra, keď je v tej časti sveta chladné zimné obdobie. * Napríklad Lukáš zaznamenal, že keď sa Ježiš narodil, „pastieri... žili vonku“ a strážili svoje  stáda. (Lukáš 2:8–11) Ak by pastieri „žili vonku“ po celý rok, nestálo by to za zmienku. No keďže v Betleheme je zima obdobím chladných dažďov a snehu, stáda boli cez zimu pod strechou a pastieri ‚nežili vonku‘. Okrem toho Jozef a Mária išli do Betlehema preto, lebo cézar Augustus nariadil sčítanie ľudu. (Lukáš 2:1–7) Je veľmi nepravdepodobné, že by cézar nariadil ľuďom, ktorí boli voči nadvláde Ríma nepriateľsky naladení, aby cestovali do svojho rodiska uprostred zimy.

6, 7. a) Kde majú korene mnohé vianočné zvyky? b) Ako sa odlišuje dávanie darčekov na Vianoce od kresťanského dávania?

6 Vianoce nemajú korene v Písmach, ale v starovekých pohanských sviatkoch, napríklad v rímskych saturnáliách, čo bola slávnosť na počesť Saturna, boha roľníctva. Podobne vyznávači boha Mitru v súlade so svojimi výpočtami oslavovali 25. december ako „deň zrodenia nepremožiteľného slnka,“ píše sa v diele New Catholic Encyclopedia. Podľa tejto encyklopédie „Vianoce vznikli v čase, keď bol kult slnka v Ríme obzvlášť silný,“ asi tristo rokov po smrti Krista.

Praví kresťania dávajú z lásky

7 Pohania si počas svojich sviatkov dávali navzájom darčeky a hodovali. Tieto zvyky boli prevzaté do vianočných sviatkov, ale tak ako je to aj dnes, dávanie v čase Vianoc sa často nenieslo v duchu 2. Korinťanom 9:7: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ Praví kresťania dávajú z lásky, pričom sa neobmedzujú len na nejaký dátum a neočakávajú, že ten druhý im tiež niečo dá. (Lukáš 14:12–14; Skutky 20:35) Sú tiež veľmi radi, že sú oslobodení od vianočného ošiaľu a ťažkého jarma v podobe finančných dlhov, do ktorého sa mnohí nechávajú zapriahnuť v tomto období roka. — Matúš 11:28–30; Ján 8:32.

8. Priniesli astrológovia Ježišovi dary pri príležitosti jeho narodenia? Vysvetli to.

8 Niekto však možno namietne: Nepriniesli astrológovia Ježišovi dary pri príležitosti jeho narodenia? Nie, astrológovia  priniesli dary jednoducho preto, aby prejavili poctu významnému človeku, čo bol v biblických časoch bežný zvyk. (1. Kráľov 10:1, 2, 10, 13; Matúš 2:2, 11) V skutočnosti ani neprišli v tú noc, keď sa Ježiš narodil. Keď prišli, Ježiš už nebol novorodeniatko a nebol už v jasliach, ale bol už väčší a býval s rodičmi v dome.

NARODENINY VO SVETLE BIBLIE

9. Čo môžeme povedať o oslavách narodenín, ktoré sa spomínajú v Biblii?

9 Hoci narodenie dieťaťa bolo vždy dôvodom na veľkú radosť, Biblia neobsahuje ani jedinú zmienku o oslave narodenín nejakého Božieho služobníka. (Žalm 127:3) Ide len o nedopatrenie? Nie, lebo o dvoch oslavách narodenín sa zmieňuje — o narodeninách egyptského faraóna a Herodesa Antipasa. (1. Mojžišova 40:20–22; Marek 6:21–29)  Obe tieto udalosti sú však vykreslené v zlom svetle — zvlášť tá druhá, pri ktorej bol sťatý Ján Krstiteľ.

10, 11. Ako sa raní kresťania pozerali na oslavy narodenín a prečo?

10 The World Book Encyclopedia uvádza: „Raní kresťania... považovali oslavu akýchkoľvek narodenín za pohanský zvyk.“ Starovekí Gréci napríklad verili, že každého človeka chráni nejaký duch, ktorý bol prítomný pri jeho narodení a od toho dňa naňho dáva pozor. Tento duch „mal mystické spojenie s bohom, ktorého narodeniny pripadli na deň narodenia dotyčnej osoby,“ uvádza sa v knihe The Lore of Birthdays (Tradícia narodenín). Narodeniny sú tiež od nepamäti úzko spojené s astrológiou a horoskopmi.

11 Boží služobníci v staroveku zavrhovali zvyky spojené s narodeninami nielen preto, že mali pohanské korene  a spojitosť so špiritizmom, ale pravdepodobne aj zo zásady. Prečo to môžeme povedať? Boli to pokorní, skromní muži a ženy, ktorí nepovažovali svoj príchod na svet za natoľko dôležitý, že by mal byť oslavovaný. * (Micheáš 6:8; Lukáš 9:48) Nechceli oslavovať seba, ale oslavovali Jehovu a ďakovali mu za vzácny dar života. * — Žalm 8:3, 4; 36:9; Zjavenie 4:11.

12. Prečo môže byť deň našej smrti lepší než deň nášho narodenia?

12 Okrem toho v Kazateľovi 7:1 čítame: „Meno je lepšie ako dobrý olej a deň smrti ako deň narodenia.“ Naše „meno“ je dobrá povesť, ktorú sme získali u Boha svojou vernou službou. Pri smrti sú všetci, ktorí zomreli vo vernosti, bezpečne ukrytí v Božej pamäti a ich budúci život je istý. (Jób 14:14, 15) Pamätajme, že jediná oslava, ktorú majú kresťania sláviť, nesúvisí s narodením, ale so smrťou — so smrťou Ježiša Krista, ktorého znamenité „meno“ je kľúčom k našej záchrane. — Lukáš 22:17–20; Hebrejom 1:3, 4.

VEĽKÁ NOC — UCTIEVANIE PLODNOSTI V PRESTROJENÍ

13, 14. Aký pôvod majú zvyky spojené s Veľkou nocou?

13 Hoci sa Veľká noc považuje za oslavu Kristovho vzkriesenia, v skutočnosti má pôvod vo falošnom náboženstve. Je zaujímavé, že anglický názov pre Veľkú noc, Easter, podobne ako nemecký názov Ostern, je odvodený od mena anglosaskej bohyne úsvitu a jari, známej ako Eostre či Ostara. A ako sa symbolmi tohto sviatku stali vajíčka a zajačiky?  Vajíčka „vynikali ako symboly nového života a vzkriesenia,“ píše sa v diele Encyclopædia Britannica, a zajačiky boli oddávna symbolmi plodnosti. Veľká noc je teda rituálom plodnosti, nedostatočne skrytým za maskou Kristovho vzkriesenia. *

14 Mohol by Jehova prižmúriť oči nad tým, že si ľudia pripomínajú vzkriesenie jeho Syna odporným rituálom plodnosti? Nikdy! (2. Korinťanom 6:17, 18) V skutočnosti Písma ani neprikazujú, ani neschvaľujú slávenie Ježišovho vzkriesenia. A spájať ho s pohanskými zvykmi je ešte väčším prejavom nevernosti.

SVIATOK VŠETKÝCH SVÄTÝCH, PAMIATKA ZOSNULÝCH A HALLOWEEN — AKÝ MAJÚ PÔVOD?

15. a) Aké nebiblické zvyky pretrvávajú vo Sviatku všetkých svätých a v Pamiatke zosnulých? b) Aký pôvod má Halloween?

15 Sviatok všetkých svätých sa slávi na počesť „svätých“ katolíckej cirkvi. Nie je celkom jasné, prečo sa slávi práve 1. novembra. New Catholic Encyclopedia v tejto súvislosti poukazuje na starovekých Keltov: „Keďže 1. november bol... začiatkom keltskej zimy, bol vhodným dátumom pre Sviatok všetkých svätých. Tento sviatok mohol vzniknúť aj ako kresťanská obdoba druidského sviatku mŕtvych nazývaného Samhain.“ O Pamiatke zosnulých, ktorá sa slávi 2. novembra, tá istá encyklopédia píše: „V stredoveku bolo všeobecne rozšírené presvedčenie, že duše v očistci sa môžu v tento deň zjaviť ako bludičky, bosorky, ropuchy atď. tým ľuďom, ktorí im za života ublížili.“ Staroveké zvyky, ako napríklad predkladanie jedla a procesie na cintoríny, pretrvávajú až do dnešných dní. Aj pôvod Halloweenu,  ktorý sa oslavuje v predvečer Sviatku všetkých svätých, treba hľadať u starovekých Keltov. Tí verili, že počas Samhainu sa strácajú hranice medzi ľudským a nadprirodzeným svetom. Rodiny pre návštevníkov z duchovnej ríše vykladali pred dom jedlo a nápoje v snahe udobriť si ich. A tak keď sa dnes deti prezliekajú za duchov alebo bosorky a vyhrážajú sa ľuďom, že im niečo vyvedú, ak im niečo nedajú, nevedomky zachovávajú staroveké rituály Samhainu. Je jasné, že prostredníctvom týchto sviatkov ďalej žijú pohanské názory a zvyky, ktoré urážajú Jehovu, Boha pravdy.

NECH VAŠU SVADBU NIČ NEPOŠKVRNÍ

16, 17. a) Prečo by mali kresťanské páry, ktoré plánujú svadbu, preskúmať miestne svadobné zvyky vo svetle biblických zásad? b) Čo by mali kresťania vziať do úvahy, pokiaľ ide o také zvyky ako hádzanie ryže alebo niečoho iného namiesto nej?

16 Onedlho „už nikdy nebude [vo Veľkom Babylone] počuť hlas ženícha a nevesty“. (Zjavenie 18:23) Prečo? Sčasti pre jeho špiritistické praktiky, ktoré môžu poškvrniť manželstvo už vo svadobný deň. — Marek 10:6–9.

17 V každej krajine sú iné zvyky. Niektoré zdanlivo nevinné zvyky môžu mať korene v babylonských praktikách, ktoré by mali novomanželom alebo ich hosťom priniesť šťastie. (Izaiáš 65:11) Jednou takou tradíciou je hádzanie ryže alebo niečoho iného namiesto nej, napríklad konfiet. Tento zvyk má možno korene v predstave, že jedlom je možné udobriť si zlých duchov, aby neveste a ženíchovi neublížili. Okrem toho ryža má odvekú mystickú spojitosť s plodnosťou, šťastím a dlhovekosťou. Všetci, ktorí chcú zostať v Božej láske, sa budú takýmto nečistým zvykom určite vyhýbať. — 2. Korinťanom 6:14–18.

18. Akými biblickými zásadami by sa mala riadiť dvojica, ktorá plánuje svadbu, ako aj tí, ktorí sú na ňu pozvaní?

18 Jehovovi služobníci sa tiež vyhýbajú svetským zvykom, ktoré môžu svadbu a svadobnú hostinu obrať  o kresťanskú dôstojnosť alebo sa môžu priečiť svedomiu niektorých spolukresťanov. Napríklad v prejavoch k novomanželom nepoužívajú zraňujúci sarkazmus ani sexuálne narážky a vyhýbajú sa kanadským žartíkom či poznámkam, ktoré by mohli novomanželov a ďalších priviesť do rozpakov. (Príslovia 26:18, 19; Lukáš 6:31; 10:27) Okrem toho neusporadúvajú okázalé hostiny „ako z rozprávky“, ktoré nesvedčia o skromnosti, ale sú v podstate ‚honosným vystavovaním prostriedkov na živobytie‘. (1. Jána 2:16) Ak plánuješ svadbu, nezabudni, že Jehova chce, aby si na tento výnimočný deň vo svojom živote mohol vždy spomínať s radosťou, nie s ľútosťou. *

PRÍPITOK — MÁ NIEČO SPOLOČNÉ S NÁBOŽENSTVOM?

19, 20. Čo hovorí jeden svetský zdroj o pôvode prípitku a prečo je tento zvyk pre kresťanov neprijateľný?

19 Na svadbách a pri iných spoločenských príležitostiach je bežným zvykom, že si ľudia pripíjajú. V knihe International Handbook on Alcohol and Culture (Medzinárodná príručka o alkohole a kultúre) z roku 1995 sa píše: „Pripíjanie... je pravdepodobne svetský pozostatok predkladania starovekých tekutých obetí, pri ktorom bol bohom obetovaný posvätný nápoj... aby bolo vypočuté želanie či modlitba vyjadrená slovami ‚Nech žije!‘ alebo ‚Na zdravie!‘“

20 Je pravda, že mnohí ľudia si neuvedomujú, že prípitok má niečo spoločné s náboženstvom či s poverami. No zvyk dvíhať pohár s vínom smerom k nebesiam možno považovať za prosbu o požehnanie, ktorá je adresovaná „nebu“ — nadľudskej sile —, a to spôsobom, ktorý nie je v súlade so spôsobom naznačeným v Písmach. — Ján 14:6; 16:23. *

 „VY, KTORÍ MILUJETE JEHOVU, NENÁVIĎTE, ČO JE ZLÉ“

21. Akým obľúbeným oslavám sa kresťania vyhýbajú, hoci tieto oslavy možno nemajú náboženský podtón, a prečo?

21 Normy súčasného sveta závratnou rýchlosťou upadajú, k čomu priamo či nepriamo prispieva aj Veľký Babylon. Tento úpadok noriem sa odráža aj v tom, že niektoré krajiny financujú každoročné karnevaly, ktorých súčasťou sú necudné tance a ktoré sú dokonca oslavou homosexuálneho životného štýlu. Bolo by vhodné, aby sa ‚ten, kto miluje Jehovu‘, niečoho takého zúčastnil alebo sa na to pozeral? Dokazoval by tým, že skutočne nenávidí to, čo je zlé? (Žalm 1:1, 2; 97:10) O čo lepšie je napodobňovať postoj žalmistu, ktorý sa modlil: „Daj prejsť mojim očiam pomimo, aby nevideli to, čo je bezcenné“! — Žalm 119:37.

22. Kedy sa kresťan môže rozhodnúť podľa svojho svedomia, či sa na určitej slávnosti zúčastní?

22 V dňoch svetských sviatkov by mal byť kresťan opatrný, aby svojím konaním nevyvolával v druhých dojem, že sa do nich zapája. „Či jete alebo pijete alebo robíte čokoľvek iné,“ napísal Pavol, „všetko robte na Božiu slávu.“ (1. Korinťanom 10:31; pozri rámček „ Rozhoduj sa múdro“.) Naproti tomu ak určitý zvyk alebo oslava už očividne nemá žiadnu spojitosť s falošným náboženstvom, nie je súčasťou politickej ani vlasteneckej slávnosti a nie je v rozpore s biblickými zásadami, každý kresťan sa môže sám rozhodnúť, či sa k niečomu takému pripojí, alebo nie. Zároveň by mal brať do úvahy pocity druhých, aby sa pre nich nestal dôvodom na potknutie.

OSLAVUJ BOHA SLOVOM I SKUTKOM

23, 24. Ako môžeme vydať dobré svedectvo o Jehovových spravodlivých normách?

23 Mnohí ľudia považujú dni, na ktoré pripadajú určité obľúbené sviatky, hlavne za príležitosť na stretnutie  rodiny a priateľov. Preto keď si niekto myslí, že náš biblický postoj je neláskavý alebo extrémny, môžeme mu taktne vysvetliť, že Jehovovi svedkovia majú radi osviežujúce stretnutia s rodinou a priateľmi. (Príslovia 11:25; Kazateľ 3:12, 13; 2. Korinťanom 9:7) S tými, ktorí sú nám blízki, sa radi stretávame po celý rok, ale keďže milujeme Boha a jeho spravodlivé normy, nechceme tieto radostné príležitosti poškvrniť zvykmi, ktoré ho urážajú. — Pozri rámček „ Pravé uctievanie prináša skutočné šťastie“.

24 Niektorým svedkom sa podarilo vysvetliť svoj postoj úprimným ľuďom pomocou 16. kapitoly knihy Čo učí Biblia? * Pamätaj však, že naším cieľom je dosiahnuť srdce, nie víťazstvo v slovnom súboji. Preto buď úctivý, prejavuj miernosť a ‚nech je tvoja reč vždy ľúbezná, okorenená soľou‘. — Kolosanom 4:6.

25, 26. Ako môžu rodičia pomôcť svojim deťom, aby rástli vo viere a láske k Jehovovi?

25 Ako Jehovovi služobníci sme dobre informovaní. Vieme, prečo určitým veciam veríme a prečo niečo robíme a niečo zas nerobíme. (Hebrejom 5:14) A tak, rodičia, učte svoje deti uvažovať o biblických zásadách. Tak budete budovať ich vieru, pomôžete im odpovedať na základe Biblie, keď niekto bude spochybňovať ich presvedčenie, a uistíte ich o Jehovovej láske. — Izaiáš 48:17, 18; 1. Petra 3:15.

26 Tí, ktorí uctievajú Boha „duchom a pravdou“, sa nielenže nezapájajú do nebiblických osláv, ale sa aj usilujú byť poctiví a čestní v každej oblasti života. Na poctivosť sa dnes mnohí pozerajú ako na niečo nepraktické. Ale ako uvidíme v ďalšej kapitole, konať tak, ako sa to páči Bohu, je vždy najlepšie.

^ 3. ods. Pozri rámček „ Mám sa na tej oslave zúčastniť?“ Viacero konkrétnych sviatkov a osláv nájdeš v Indexe publikácií Watch Tower, ktorý vydali Jehovovi svedkovia.

^ 5. ods. Podľa biblickej chronológie i svetskej histórie sa Ježiš narodil pravdepodobne v roku 2 pred n. l. v židovskom mesiaci etanim, ktorý v našom kalendári zodpovedá septembru/októbru. — Pozri encyklopédiu Hlbšie pochopenie Písma, 1. zväzok, strany 864 – 865 (čes.), ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

^ 11. ods. Pozri rámček „ Sviatky a satanizmus“.

^ 11. ods. Podľa zmluvy Zákona mala žena po pôrode predložiť Bohu obeť za hriech. (3. Mojžišova 12:1–8) Táto zákonná požiadavka Izraelitom vhodne pripomínala fakt, že ľudia prenášajú na svoje deti hriech, a tak im pomáhala, aby mali vyrovnaný názor na narodenie dieťaťa. Mohla byť tiež pre nich zábranou, aby neprijali pohanské zvyky spojené s narodeninami. — Žalm 51:5.

^ 13. ods. Eostre (alebo Eastre) bola aj bohyňa plodnosti. Podľa diela The Dictionary of Mythology „mala na mesiaci zajaca, ktorý mal rád vajíčka, a niekedy bola zobrazovaná so zajačou hlavou“.

^ 18. ods. Pozri tri články o svadbách a spoločenských stretnutiach v Strážnej veži z 15. októbra 2006, strany 18 – 31.

^ 20. ods. Pozri Strážnu vežu z 15. februára 2007, strany 30 – 31.

^ 24. ods. Vydali Jehovovi svedkovia.