Pred sto rokmi opustili milióny mladých mužov teplo a bezpečie domova a odišli do vojny. Odchádzali plní elánu a nadšenia, strhnutí ošiaľom vlastenectva. Jeden americký vojak, ktorý dobrovoľne vstúpil do armády, v roku 1914 napísal: „Som šťastný a neviem sa dočkať tých nádherných dní, ktoré sú pred nami.“

Netrvalo dlho a počiatočné nadšenie sa zmenilo na horké sklamanie. Nikto vtedy ani len netušil, že tie obrovské armády uviaznu v zákopoch v Belgicku a vo Francúzsku na niekoľko rokov. Ľudia, ktorí túto vojnu zažili, ju nazvali „veľká vojna“. Neskôr vstúpila do dejín ako prvá svetová vojna.

Prvá svetová vojna bola rozhodne veľká, pokiaľ ide o počet obetí. Podľa niektorých odhadov v nej prišlo o život asi 10 miliónov ľudí a asi 20 miliónov zostalo zmrzačených. Ale veľká bola aj v tom, že bola výsledkom veľkých omylov. Európski štátnici neboli schopní zabrániť tomu, aby napätie na medzinárodnej scéne prerástlo do celosvetového konfliktu. A napokon táto vojna bola nepochybne veľká aj v tom, že za sebou zanechala veľké a hlboké jazvy. Zmeny, ktoré so sebou priniesla, nás ovplyvňujú dodnes.

 CHYBY, KTORÉ ZNIČILI DÔVERU

Prvá svetová vojna bola výsledkom nesprávnych predpokladov. V diele The Fall of the Dynasties—The Collapse of the Old Order 1905-1922 (Pád dynastií: Zrútenie starého poriadku 1905 – 1922) sa píše, že európski čelní predstavitelia boli ako „skupina námesačných, ktorá sa počas idylického leta 1914 potkla a nevedomky padla do priepasti, z ktorej nebolo návratu“.

V priebehu niekoľkých týždňov po atentáte na rakúskeho arcivojvodu sa všetky hlavné európske mocnosti ocitli vo vojne, ktorú nechceli. Nemecký kancelár dostal niekoľko dní po vypuknutí bojov otázku: „Ako sa to všetko mohlo stať?“ Smutne odpovedal: „Ach, to nikto nevie!“

Čelní predstavitelia nemali ani poňatia o tom, aké nedozerné následky budú mať ich rozhodnutia. Netrvalo dlho a vojaci v zákopoch precitli z ilúzií, keď na nich doľahla ťarcha reality. Uvedomili si, že štátnici ich sklamali, duchovenstvo ich podviedlo a generalita ich zradila. V čom?

Štátnici ich sklamali, duchovenstvo ich podviedlo a generalita ich zradila

Štátnici sľubovali, že vojna bude bránou k novému a lepšiemu zajtrajšku. Nemecký kancelár sa nechal počuť: „Bojujeme, aby sme ochránili výsledky nášho mierového priemyslu, aby sme bránili dedičstvo našej veľkej minulosti i našu budúcnosť.“ Slová amerického prezidenta Woodrowa Wilsona prispeli k vytvoreniu populárneho sloganu: „Vojnou za bezpečný svet pre demokraciu.“ A ľudia na Britských ostrovoch verili, že je to „vojna, ktorá ukončí všetky vojny“. Ako veľmi sa všetci mýlili!

Duchovenstvo túto vojnu s nadšením podporovalo. Dielo The Columbia History of the World uvádza: „Strážcovia Božieho slova viedli bojový chór. Totálna vojna prerástla do totálnej nenávisti.“ Namiesto toho, aby duchovenstvo plamene nenávisti hasilo, rozdúchavalo ich. V knihe A History of Christianity sa konštatuje: „Duchovenstvo bolo neschopné a z väčšej časti neochotné uprednostniť kresťanskú vieru pred národnosťou. Väčšina išla cestou menšieho odporu a zamieňala si kresťanstvo s vlastenectvom. Vojaci všetkých kresťanských denominácií boli pobádaní zabíjať jeden druhého v mene svojho Záchrancu.“

Generalita sľubovala rýchle a ľahké víťazstvo. Ale nič také sa nestalo. Zakrátko sa ukázalo, že vojna nebude ani krátka, ani ľahká. Podľa slov jedného historika si milióny vojakov vytrpeli „pravdepodobne tie najkrutejšie a najrozsiahlejšie muky, aké kedy ľudské telo a duša museli znášať“. Napriek desivým stratám generalita aj naďalej posielala svojich mužov v ústrety ostnatým drôtom a paľbe z guľometov. Neprekvapuje, že medzi vojakmi vypukli vzbury, ktoré sa rýchlo šírili.

Aký vplyv mala prvá svetová vojna na spoločnosť? Jedno historické dielo cituje istého vojnového veterána, ktorý povedal: „Vojna... natrvalo poškodila myslenie a charakter celej generácie.“ Následkom vojny zmizli celé ríše. Tento tragický konflikt bol úvodom do najkrvavejšieho storočia ľudskej histórie. Revolúcie a protesty sú odvtedy takmer na dennom poriadku.

Prečo táto vojna obrátila svet hore nohami? Bola to len kolosálna chyba? Mohli by nám odpovede na tieto otázky odhaliť niečo o našej budúcnosti?