„Chýba vám Boh? Miliónom ľudí nie.“ Tento slogan sa objavil na jednom bilborde, ktorý si zaplatila istá skupina ateistov. Títo ľudia mali zjavne pocit, že Boha k životu nepotrebujú.

Je pravda, že aj mnoho ľudí, ktorí tvrdia, že veria v Boha, sa správa, ako keby neexistoval. Katolícky arcibiskup Salvatore Fisichella sa o členoch svojej cirkvi vyjadril nasledovne: „Keď nás dnes ľudia pozorujú, asi nikto by nepovedal, že sme kresťania, pretože náš životný štýl sa v ničom nelíši od životného štýlu neveriacich.“

Niektorí ľudia sú príliš zaneprázdnení, aby uvažovali o Bohu. Myslia si, že sa o nich nezaujíma a že je príliš vzdialený na to, aby mohol v ich živote hrať nejakú zmysluplnú úlohu. Ak sa na Boha obracajú, tak len vtedy, keď majú nejaký problém alebo keď niečo potrebujú — ako keby bol ich sluha, ktorý musí okamžite splniť ich želanie.

Ďalší neuplatňujú to, čo ich náboženstvo učí, lebo v tom zrejme nevidia žiadnu praktickú hodnotu. Napríklad 76 percent katolíkov v Nemecku považuje za prijateľné, ak muž a žena žijú spolu ešte pred svadbou, hoci je to v rozpore jednak s tým, čo učí ich cirkev, a jednak s tým, čo učí Biblia. (1. Korinťanom 6:18; Hebrejom 13:4) Samozrejme, nielen katolíci vnímajú, že medzi ich náboženským presvedčením a ich spôsobom života je rozdiel. Duchovní mnohých denominácií sa sťažujú, že ich farníci sa správajú ako „praktickí ateisti“.

Tieto príklady nás logicky vedú k otázke: Naozaj potrebujeme Boha? Táto otázka nie je ničím novým. Stretávame sa s ňou aj na úvodných stránkach Biblie. Aby sme na ňu dostali odpoveď, pouvažujme o tom, čo sa píše v Prvej knihe Mojžišovej.