AKO jedna mladá žena, ktorá si rozvíjala sľubnú kariéru a nezaujímala sa o Boha, našla skutočný zmysel života? Prečo istého mladého katolíka povzbudilo to, čo sa dozvedel z Biblie o smrti, zmeniť spôsob života? A prečo jedného mladého muža, ktorý bol sklamaný životom, podnietilo to, čo sa dozvedel o Bohu, aby sa stal kresťanským služobníkom? Nech nám to povedia sami.

„Roky som uvažovala nad tým, prečo sme tu.“ ROSALIND JOHNOVÁ

  • ROK NARODENIA: 1963

  • KRAJINA: ANGLICKO

  • PREDTÝM: MALA ÚSPEŠNÚ KARIÉRU

MOJA MINULOSŤ:

Narodila som sa v Croydone na juhu Londýna ako šieste z deviatich detí. Moji rodičia pochádzali z ostrova Svätý Vincent v Karibskom mori. Mama chodila do metodistického kostola, ale ja som sa o Boha nezaujímala, hoci inak som mala neuhasiteľnú túžbu po poznaní. Prázdniny som často trávila pri neďalekom jazere čítaním množstva kníh, ktoré som si požičiavala z knižnice.

Niekoľko rokov po skončení školy som si uvedomila, že túžim pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Začala som pracovať s ľuďmi bez domova a s tými, ktorí mali rôzne telesné postihnutia a poruchy učenia. Potom som začala študovať na univerzite zdravotnícke vedy. Po skončení štúdia som na moje prekvapenie postupne získala niekoľko prestížnych pozícií a môj životný štýl bol čoraz luxusnejší. Ako nezávislá odborná poradkyňa a sociálna výskumníčka som pri svojej práci potrebovala iba laptop a prístup na internet. Často som sadla do lietadla a na niekoľko týždňov som odcestovala do zahraničia. Ubytovala som sa v mojom obľúbenom hoteli, obdivovala som krásu okolia, a aby som sa udržiavala v kondícii, využívala som hotelové relaxačné centrum a telocvičňu. Myslela som si, že žijem skutočný život. Nikdy som sa však neprestala zaujímať o trpiacich a utláčaných.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT:

Roky som uvažovala nad tým, prečo sme tu a aký je zmysel života, no nikdy som sa nepokúšala hľadať odpovede v Biblii. Jedného dňa v roku 1999 ma navštívila moja mladšia sestra Margaret, ktorá sa stala Jehovovou svedkyňou. Prišla spolu s ďalšou svedkyňou, ktorá o mňa prejavila skutočný osobný záujem a ponúkla mi biblické štúdium. Sama som bola prekvapená, že som súhlasila, no môj pokrok bol veľmi pomalý, lebo moja práca a životný štýl ma stáli veľa času.

V lete roku 2002 som sa presťahovala do juhozápadného Anglicka. Tam som sa prihlásila na postgraduálne štúdium v oblasti sociálneho výskumu s cieľom získať doktorát. Začala som tiež pravidelnejšie chodiť na zhromaždenia do miestnej sály Kráľovstva spolu so svojím synom, ktorý bol vtedy ešte malý. Hoci  študovať na univerzite ma bavilo, štúdium Biblie mi pomáhalo lepšie pochopiť problémy, s ktorými sa v živote stretávame, i to, aké je ich riešenie. Uvedomila som si, aké pravdivé sú slová z Matúša 6:24, kde sa hovorí, že nemôžeme slúžiť dvom pánom. Buď slúžime Bohu, alebo bohatstvu. Vedela som, že sa budem musieť rozhodnúť, čo dám v živote na prvé miesto.

Predtým ako som sa presťahovala, som často chodievala na skupinové štúdium Biblie, ktoré prebiehalo v domácnostiach svedkov. Práve vtedy sa tam rozoberala kniha Existuje Stvoriteľ, ktorý má o vás záujem? * Presvedčila som sa, že náš Stvoriteľ, Jehova, je jediný, kto môže vyriešiť problémy ľudstva. Ale na univerzite nás učili, že život má zmysel aj bez viery v Stvoriteľa. To ma rozčuľovalo, a tak som po dvoch mesiacoch štúdium zanechala a rozhodla som sa venovať viac času duchovným veciam.

Zmeniť životný štýl ma podnietili slová z Prísloví 3:5, 6: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ Spoznávanie nášho milujúceho Boha mi prinášalo viac uspokojenia než akékoľvek bohatstvo a postavenie, ktoré by som mohla získať s doktorátom. Čím viac som sa dozvedala o Jehovovom predsavzatí so zemou a o úlohe Ježiša, ktorý za nás obetoval život, tým viac som túžila oddať svoj život nášmu Stvoriteľovi. Pokrstená som bola v apríli 2003. Potom som si postupne zjednodušila život.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO:

Priateľstvo s Jehovom si nesmierne cením. Vďaka tomu, že som ho spoznala, som nadobudla skutočný vnútorný pokoj a radosť. Veľmi sa tiež teším z toho, že mojimi priateľmi sú praví ctitelia Boha.

Môj smäd po poznaní je naďalej bohato uspokojovaný tým, čo sa dozvedám z Biblie a na kresťanských zhromaždeniach. Rada rozprávam o svojej viere druhým. To sa stalo mojou „kariérou“ — teraz môžem skutočne pomáhať ľuďom žiť lepším životom už dnes a získať úžasnú nádej na život v novom svete. Od júna 2008 sa naplno venujem zvestovateľskej činnosti a som šťastnejšia a spokojnejšia než kedykoľvek predtým. Našla som skutočný zmysel života, za čo som Jehovovi nesmierne vďačná.

„Strata môjho kamaráta mnou veľmi otriasla.“ ROMAN IRNESBERGER

  • ROK NARODENIA: 1973

  • KRAJINA: RAKÚSKO

  • PREDTÝM: HAZARDNÝ HRÁČ

MOJA MINULOSŤ:

Vyrastal som v rakúskom mestečku Braunau v bohatej oblasti s nízkou kriminalitou. Moji rodičia boli katolíci a aj mňa viedli k tomuto náboženstvu.

Jedna udalosť, ktorú som zažil v detstve, ma hlboko zasiahla. Bolo to v roku 1984, keď som mal jedenásť rokov. Pamätám si, že som raz hral  futbal s jedným dobrým kamarátom a on ešte v ten istý deň popoludní zomrel pri autonehode. Strata môjho kamaráta mnou veľmi otriasla. Celé roky po tej tragédii ma trápila otázka, čo sa s nami stane, keď zomrieme.

Po skončení školy som začal pracovať ako elektrikár. Hoci som hrával hazardné hry o veľké sumy peňazí, nemal som finančné problémy. Veľa času som tiež trávil športovaním a obľúbil som si heavymetalovú a punkrockovú hudbu. Chodil som po diskotékach a iných akciách. Žil som pôžitkárskym a neviazaným životom, ale cítil som prázdnotu.

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT:

V roku 1995 mi zaklopal na dvere jeden postarší Jehovov svedok a ponúkol mi knihu, ktorá rozoberala biblickú odpoveď na otázku, čo sa stane pri smrti. Tragická smrť môjho kamaráta z detstva ma stále trápila, a tak som si knihu vzal. No neprečítal som si len kapitolu o smrti, ale celú knihu.

Našiel som v nej oveľa viac, než len odpovede na moje otázky o smrti. Keďže som bol vychovávaný ako katolík, moja viera sa sústreďovala hlavne na Ježiša. Vďaka dôkladnému štúdiu Biblie som si však vypestoval blízke priateľstvo s Ježišovým Otcom, Bohom Jehovom. Bol som nadšený, keď som sa dozvedel, že Jehova nie je tajuplným a neprístupným Bohom, ale dáva sa jasne spoznať tým, ktorí ho hľadajú. (Matúš 7:7–11) Spoznal som ho ako Boha, ktorý má city. Zistil som tiež, že vždy dodrží svoje slovo. Roznietilo to vo mne hlboký záujem o biblické proroctvá a o to, ako sa splnili. To, čo som zistil, posilnilo moju vieru v Boha.

Čoskoro som si uvedomil, že Jehovovi svedkovia sú jediní, ktorým naozaj záleží na tom, aby pomohli ľuďom porozumieť Biblii. Všetky biblické citáty uvedené v publikáciách svedkov som si vyhľadával v mojej katolíckej Biblii. Čím viac som skúmal, tým som si bol istejší, že som našiel pravdu.

Zo štúdia Biblie som pochopil, že Jehova odo mňa očakáva, že budem žiť podľa jeho noriem. Na základe slov z Efezanom 4:22–24 som dospel k záveru, že sa budem musieť zbaviť ‚starej osobnosti‘, formovanej podľa môjho ‚predchádzajúceho spôsobu správania‘, a že si budem musieť ‚obliecť novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle‘. A tak som skoncoval s nemravným spôsobom života. Uvedomil som si, že budem musieť skončiť aj s hazardným hráčstvom, keďže tento zlozvyk podnecuje k chamtivosti a materializmu. (1. Korinťanom 6:9, 10) Vedel som, že na to, aby som to zvládol, sa budem musieť prestať stretávať so svojimi starými kamarátmi a budem si musieť nájsť nových, ktorí majú rovnaké zásady ako ja.

Urobiť tieto zmeny nebolo ľahké. Ale pomohlo mi, že som začal chodiť na zhromaždenia svedkov do sály Kráľovstva a v miestnom zbore som si začal nachádzať nových priateľov. Ďalej som si tiež sám starostlivo študoval Bibliu. To viedlo k tomu, že sa mi zmenil hudobný vkus, zameral som sa v živote na iné ciele a upravil som svoj vzhľad. V roku 1995 som sa dal pokrstiť ako Jehovov svedok.

 AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO:

Teraz mám vyrovnaný pohľad na peniaze a hmotný majetok. Predtým som mal prudkú povahu, ale teraz som pokojnejší a dokážem sa ovládať. A už sa tak nestrachujem o budúcnosť.

Som šťastný, že môžem byť časťou medzinárodného spoločenstva ľudí, ktorí slúžia Jehovovi. Sú medzi nimi takí, ktorí sa boria s problémami, ale napriek tomu verne slúžia Bohu. Prináša mi radosť, že všetok svoj čas a energiu môžem využívať na uctievanie Jehovu a na pomoc druhým ľuďom, nie na uspokojovanie vlastných túžob.

„Konečne má môj život zmysel.“ IAN KING

  • ROK NARODENIA: 1963

  • KRAJINA: ANGLICKO

  • PREDTÝM: SKLAMANÝ ŽIVOTOM

MOJA MINULOSŤ:

Narodil som sa v Anglicku, ale keď som mal asi sedem rokov, naša rodina sa presťahovala do Austrálie. Usadili sme sa v meste Gold Coast, vyhľadávanej turistickej oblasti v štáte Queensland. Hoci sme neboli bohatí, vždy sme mali, čo sme potrebovali.

Napriek tomu som nebol skutočne šťastný. Pociťoval som sklamanie a neveril som, že raz nájdem v živote šťastie. Otec bol alkoholik. Nikdy som si k nemu nevytvoril blízky vzťah, hlavne preto, lebo pil, a pre to, ako sa správal k mame. Až neskôr, keď som sa dozvedel, čo všetko zažil ako vojak v Malajzii, začal som chápať, prečo sa tak správal.

Už na strednej škole som sa začal opíjať. V šestnástich som odišiel zo školy a dal som sa k námornému vojsku. Začal som skúšať drogy a stal som sa závislým od tabaku. A stále viac som prepadal alkoholu. Už som sa neopíjal len cez víkendy, ale každý deň.

Keď som mal okolo dvadsať rokov, začal som pochybovať o existencii Boha. Uvažoval som: ‚Ak Boh skutočne existuje, prečo pripúšťa, aby ľudia trpeli a zomierali?‘ Dokonca som písal básne, v ktorých som obviňoval Boha za všetko zlo vo svete.

V 23 rokoch som odišiel od vojska. Potom som vystriedal niekoľko zamestnaní a dokonca som na rok vycestoval do zámoria, ale nič mi nepomáhalo dostať sa zo skľúčenosti. Nemal som chuť dávať si nejaké ciele ani niečo dosahovať. Nič ma nebavilo. Predstava, že by som vlastnil dom, mal isté zamestnanie a robil kariéru, ma vôbec nelákala. Zdalo sa mi to nezmyselné. Jedinú „útechu“ mi prinášal alkohol a hudba.

Presne si spomínam na chvíľu, keď som najsilnejšie pocítil túžbu nájsť zmysel života. Bol som v Poľsku na prehliadke neslávne známeho koncentračného tábora v Osvienčime. Predtým som čítal o zverstvách, ktoré sa tu diali. Ale keď som tam stál a videl, aký je  ten tábor obrovský, hlboko ma to zasiahlo. Nedokázal som pochopiť, ako mohli byť ľudia takí krutí k iným ľuďom. Chodil som po tábore so slzami v očiach a pýtal som sa: ‚Prečo?‘

AKO BIBLIA ZMENILA MÔJ ŽIVOT:

Keď som sa v roku 1993 vrátil do Austrálie, začal som čítať Bibliu, aby som našiel odpovede na svoje otázky. Krátko nato mi zaklopali na dvere dve Jehovove svedkyne a pozvali ma na zjazd, ktorý sa mal konať na neďalekom štadióne. Rozhodol som sa, že pôjdem.

Niekoľko mesiacov predtým som bol na tom istom štadióne na jednom zápase, ale bol to obrovský rozdiel. Svedkovia boli slušní a pekne oblečení, a ich deti boli poslušné. To, čo som videl cez obed, ma ohromilo. Stovky svedkov obedovali na hracej ploche, ale keď sa vrátili na miesta, na trávniku po nich nezostal ani jediný papierik! Navyše, zdalo sa mi, že všetci pociťujú spokojnosť a vnútorný pokoj — niečo, po čom som tak veľmi túžil. Z prednášok, ktoré tam odzneli, si nič nepamätám, ale správanie svedkov vo mne zanechalo trvalý dojem.

Ten večer som si spomenul na môjho bratranca, ktorý čítal Bibliu a skúmal rôzne náboženstvá. Pred rokmi mi povedal, že Ježiš učil, že pravé náboženstvo bude možné rozpoznať podľa jeho ovocia. (Matúš 7:15–20) Rozhodol som sa, že sa aspoň pozriem na to, prečo sú Jehovovi svedkovia takí odlišní. Prvýkrát vo svojom živote som pocítil trochu optimizmu a nádeje.

Nasledujúci týždeň ma tie dve svedkyne, ktoré ma pozvali na zjazd, navštívili opäť. Ponúkli mi biblické štúdium a ja som ho prijal. Začal som tiež chodiť na ich kresťanské zhromaždenia.

To, čo som sa dozvedal z Biblie, úplne zmenilo môj pohľad na Boha. Pochopil som, že Boh nespôsobuje zlo a utrpenie a že sám cíti bolesť, keď vidí, ako ľudia konajú zlo. (1. Mojžišova 6:6; Žalm 78:40, 41) Rozhodol som sa, že sa budem zo všetkých síl snažiť nikdy Jehovovi nespôsobiť bolesť. Chcel som jeho srdce rozradostňovať. (Príslovia 27:11) Prestal som sa opíjať a užívať tabak a skoncoval som s nemorálnym životom. V marci 1994 som bol pokrstený ako Jehovov svedok.

AKÝ ÚŽITOK MI TO PRINIESLO:

Teraz som skutočne šťastný a spokojný. Už nehľadám riešenie svojich problémov v alkohole. Naučil som sa uvrhnúť svoje bremená na Jehovu. (Žalm 55:22)

Pred desiatimi rokmi som sa oženil s vynikajúcou kresťankou Karen a mám skvelú nevlastnú dcéru Nellu. Spolu trávime veľa času v kresťanskej službe a pomáhame druhým dozvedieť sa pravdu o Bohu. Konečne má môj život zmysel.

^ 11. ods. Vydali Jehovovi svedkovia.