Will * hovorí: „Keď je Rachel rozrušená, tak len plače a plače. Ale keď si s ňou sadnem, aby sme sa porozprávali, iba ju to podráždi a dokonca mi neodpovedá. Zdá sa, že nič nezaberá. Už neviem, čo mám robiť.“

Rachel hovorí: „Keď Will prišiel domov, plakala som. Snažila som sa mu vysvetliť, čo mi je, ale on ma nenechal dohovoriť. Povedal mi, že to nie je také vážne a že sa musím cez to jednoducho preniesť. To ma ešte viac vyviedlo z miery.“

CÍTITE sa aj vy niekedy ako Will alebo Rachel? Obaja chcú komunikovať, ale ich rozhovory sa často končia sklamaním. Prečo?

Muži a ženy komunikujú odlišne a majú odlišné potreby. Žena možno túži hovoriť o svojich pocitoch otvorene a často. Mnohí muži sa, naopak, snažia vyriešiť problémy rýchlo a náročným témam sa vyhýbajú, len aby bol v domácnosti pokoj. Ako môžete preklenúť tieto rozdiely a úspešne komunikovať so svojím manželským partnerom? Tak, že sa k nemu budete správať s úctou.

Úctivý človek si váži druhých a snaží sa porozumieť ich pocitom. Už od malička vás možno učili vážiť si ľudí, ktorí majú väčšiu autoritu alebo viac skúseností ako vy. Prejavovať úctu manželskému partnerovi — ktorý je vám rovnocenný — však môže byť náročné. „Vedela som, že Phil si vždy každého vypočuje s trpezlivosťou a porozumením,“ hovorí Linda, ktorá je vydatá osem rokov. „Chcela som, aby bol rovnako empatický aj ku mne.“ Aj vy pravdepodobne trpezlivo počúvate priateľov a dokonca aj neznámych ľudí a rozprávate sa s nimi úctivo. Ale ste rovnako taktní aj k svojmu partnerovi?

Neúcta vytvára v domácnosti napätie a vedie k ostrým hádkam. Jeden múdry vládca uviedol: „Lepšia je kôrka suchého chleba pri troche pokoja, ako dom plný hodujúcich a hádok.“ ​(Príslovia 17:1, Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) Biblia hovorí mužom, aby sa k manželke správali s úctou. (1. Petra 3:7) Aj manželka má mať  „hlbokú úctu k svojmu manželovi“. (Efezanom 5:33)

Ako môžete komunikovať s úctou? Pouvažujte nad niekoľkými praktickými radami z Biblie.

Keď vám váš partner chce niečo povedať

Problém:

Mnohí ľudia radšej rozprávajú, ako počúvajú. Ste jedným z nich? Biblia opisuje ako pochabého každého, kto „odpovedá... na vec skôr, ako ju vypočuje“. (Príslovia 18:13) Preto najskôr počúvajte a až potom hovorte. Prečo? „Som radšej, keď sa môj manžel nesnaží hneď riešiť moje problémy,“ hovorí Kara, ktorá je vydatá 26 rokov. „Dokonca ani nepotrebujem, aby so mnou súhlasil alebo zisťoval, prečo určitý problém vznikol. Chcem len, aby si ma vypočul a uznal, že sa tak naozaj môžem cítiť.“

Niektorí muži a ženy sa naproti tomu zdráhajú rozprávať o svojich pocitoch a cítia sa nepríjemne, keď ich manželský partner do toho núti. Lorrie, ktorá sa nedávno vydala, zistila, že jej manželovi trvá dlho, kým sa zdôverí so svojimi pocitmi. „Musím byť trpezlivá,“ hovorí, „a počkať, kým sa otvorí.“

Riešenie:

Ak sa so svojím partnerom potrebujete porozprávať o niečom, čo môže vyvolať hádku, nadhoďte túto tému vtedy, keď ste obaja pokojní a uvoľnení. Čo ak sa váš manželský partner zdráha rozprávať o svojich pocitoch? Vezmite do úvahy, že „myšlienky človeka sú ako voda v hlbokej studni, ale človek s porozumením ich môže načerpať“. (Príslovia 20:5, Today’s English Version) Ak vytiahnete vedro zo studne príliš rýchlo, vylejete veľa vody. Podobne ak budete na svojho partnera príliš naliehať, môže sa stať, že zaujme obrannú pozíciu a vy stratíte príležitosť „načerpať“ jeho vnútorné pocity. Oveľa lepšie je klásť otázky láskavo a s úctou a prejaviť trpezlivosť, ak váš partner nevyjadruje svoje pocity tak rýchlo, ako by ste si priali.

Keď váš partner začne hovoriť, je dôležité „byť rýchly v počúvaní, pomalý v reči, pomalý v hneve“. (Jakub 1:19) Dobrý poslucháč počúva nielen ušami, ale aj srdcom. Keď váš manželský partner hovorí, snažte sa porozumieť jeho pocitom. Z toho, ako počúvate, váš partner vycíti, do akej miery si ho vážite — alebo nevážite.

Ježiš nás učil, ako počúvať. Keď ho napríklad jeden chorý muž požiadal o pomoc, Ježiš nevyriešil jeho problém okamžite. Najskôr si vypočul jeho prosbu. Potom dovolil, aby ho to, čo počul, hlboko ovplyvnilo. Nakoniec toho muža uzdravil. (Marek 1:40–42) Keď váš manželský partner rozpráva, postupujte rovnako. Pamätajte, že váš partner pravdepodobne očakáva úprimnú empatiu, nie rýchle riešenie. Preto pozorne počúvajte. Dovoľte, aby to ovplyvnilo vaše city. Až potom zareagujte na jeho potreby. Tým ukážete, že si ho vážite.

VYSKÚŠAJTE: Keď sa vám nabudúce bude chcieť váš manželský partner s niečím zdôveriť, odolajte nutkaniu zareagovať hneď. Počkajte, kým povie všetko, čo má na srdci, a kým pochopíte, čo chcel povedať. Neskôr sa ho spýtajte, či mal pocit, že ste ho naozaj počúvali.

Keď chcete niečo povedať vy

Problém:

„Televízne komédie často vytvárajú dojem, že hovoriť nepekne o svojom manželskom partnerovi, urážať ho a byť sarkastický je normálne,“ hovorí Linda, ktorú sme už citovali. Niektorí vyrastajú v rodinách, kde je neúctivá reč úplne bežná. Keď si neskôr sami založia rodinu, je pre nich náročné správať sa inak. Ivy, ktorá žije v Kanade, hovorí: „Vyrastala som v prostredí, kde sarkazmus, krik a nadávky boli na dennom poriadku.“

Riešenie:

Keď hovoríte o svojom manželskom partnerovi s druhými, snažte sa hovoriť to, čo je ‚dobré na budovanie podľa potreby,  aby ste odovzdali poslucháčom to, čo je užitočné‘. (Efezanom 4:29) Hovorte o svojom partnerovi tak, aby si ho mohli druhí vážiť.

Aj keď ste so svojím partnerom sami, bojujte so sklonom používať sarkazmus a nadávky. V starovekom Izraeli sa na kráľa Dávida nahnevala jeho manželka Míchal. Hovorila sarkasticky a povedala mu, že sa správal ako „jedna z prázdnych hláv“. Jej slová nielenže urazili Dávida, ale nepáčili sa ani Bohu. (2. Samuelova 6:20–23) Aké poučenie z toho vyplýva? Keď hovoríte so svojím manželským partnerom, starostlivo voľte slová. (Kolosanom 4:6) Phil, ktorý je ženatý osem rokov, pripúšťa, že občas medzi nimi dochádza k nezhodám. Všimol si, že niekedy to, čo povie, situáciu ešte zhorší. „Uvedomil som si, že ‚vyhrať‘ hádku v skutočnosti znamená prehrať. Zisťujem, že je oveľa uspokojujúcejšie a užitočnejšie budovať náš vzťah.“

Jedna zostarnutá vdova v staroveku povzbudila svoje nevesty, aby každá našla „miesto odpočinku v dome svojho manžela“. (Rút 1:9) Keď si manželia navzájom prejavujú úctu, robia svoju domácnosť ‚miestom odpočinku‘.

VYSKÚŠAJTE: Vyhraďte si čas, aby ste sa so svojím manželským partnerom porozprávali o návrhoch uvedených pod týmto medzititulkom. Opýtajte sa ho: „Máš pocit, že pred druhými dávam najavo, že si ťa vážim? Alebo ťa tým, čo o tebe hovorím, ponižujem? Aké zmeny môžem urobiť, aby sa to zlepšilo?“ Pozorne počúvajte, keď váš manželský partner hovorí o svojich pocitoch. Návrhy, ktoré si vypočujete, sa snažte uplatniť.

Zmierte sa s tým, že ste rozdielni

Problém:

Niektorí novomanželia si mylne myslia, že keď Biblia hovorí, že sa majú stať „jedným telom“, znamená to, že musia mať rovnakú osobnosť alebo na všetko rovnaký názor. (Matúš 19:5) Rýchlo však prídu na to, že takýto pohľad je idealistický. Po svadbe ich vzájomné rozdiely často vedú k hádkam. Linda hovorí: „Najväčší rozdiel medzi mnou a Philom je, že on sa neznepokojuje toľko ako ja. Niekedy dokáže byť pokojný, keď ja sa znepokojujem. To ma nahnevá, pretože sa mi zdá, že jemu na tej veci tak nezáleží ako mne.“

Riešenie:

Berte toho druhého takého, aký je, rešpektujte, v čom ste odlišní. Znázornime si to. Vaše oči fungujú inak ako vaše uši; napriek tomu spolupracujú, aby ste mohli bezpečne prejsť cez cestu. Adrienne, ktorá je vydatá takmer 30 rokov, hovorí: „Pokiaľ naše názory nie sú v rozpore s Božím Slovom, dovoľujeme jeden druhému mať vlastný názor. Napokon, sme manželia, nie dve presné kópie.“

Keď má váš manželský partner na niečo iný názor alebo zareaguje inak ako vy, nezameriavajte sa len na svoje vlastné záujmy. Berte do úvahy jeho pocity. (Filipanom 2:4) Adriennin manžel Kyle pripúšťa: „Nie vždy rozumiem manželkiným názorom na niektoré veci alebo nie vždy s jej názorom súhlasím. Ale pripomínam si, že ju mám rád viac ako svoj názor. Keď je ona šťastná, aj ja som šťastný.“

VYSKÚŠAJTE: Urobte si zoznam názorov a spôsobov riešenia záležitostí, v ktorých vás váš partner prevyšuje. (Filipanom 2:3)

Úcta je jedným z kľúčov k šťastnému a trvalému manželstvu. Linda hovorí: „Úcta vnáša do manželstva spokojnosť a bezpečie. Určite sa na nej oplatí pracovať.“

^ 3. ods. Mená boli zmenené.

ZAMYSLITE SA...

  • Ako rozdielna osobnosť môjho manželského partnera obohacuje našu rodinu?

  • Prečo je dobré, ak dám vždy prednosť tomu, čo uprednostňuje môj manželský partner, pokiaľ tým neporušíme nejakú biblickú zásadu?