VIDIEŤ, ako niekto blízky trpí a zomiera, je nesmierne bolestné. Je prirodzené, že človek vtedy pociťuje hlboký zármutok. Je však veľmi utešujúce vedieť, že náš Stvoriteľ, Jehova Boh, vidí náš žiaľ. No nielen to, on túži použiť svoju neobmedzenú moc a priviesť mŕtvych opäť k životu. Všimnite si, akú nádej vyjadril Jób v slovách, ktoré sú zaznamenané v Jóbovi 14:13–15.

Zamyslime sa nad okolnosťami, za ktorých boli tieto slová vyslovené. Jób, človek s výnimočnou vierou, prechádza ťažkými skúškami — príde o majetok, o svoje milované deti a postihne ho bolestivá choroba. V hlbokej tiesni volá k Bohu: „Ó, kiež by si ma skryl v šeole [všeobecnom hrobe ľudstva]!“ (13. verš) Jób vníma šeol ako vítanú úľavu. Tam, ako nejaký poklad ukrytý Bohom, bude oslobodený od utrpenia a bolesti. *

Mal byť šeol Jóbovým trvalým úkrytom? Jób si to nemyslí. Vo svojej modlitbe pokračuje slovami: „Kiež by si mi stanovil časovú hranicu a rozpamätal sa na mňa!“ Jób má plnú dôveru, že v šeole bude len dočasne a že Jehova naňho nezabudne. Čas, ktorý bude v šeole, prirovnáva k času „nútenej služby“ — k obdobiu nedobrovoľného čakania. Ako dlho tam bude? „Kým príde moja úľava,“ hovorí. (14. verš) Tou úľavou bude prepustenie zo šeolu — inými slovami, vzkriesenie z mŕtvych.

Na základe čoho je Jób presvedčený, že jeho úľava príde? Jób vie, aký vzťah má náš milujúci Stvoriteľ k svojim verným ctiteľom, ktorí zomreli. Hovorí: „Zavoláš, a ja ti odpoviem. Zatúžiš po diele svojich rúk.“ (15. verš) Jób uznáva, že je dielom Božích rúk. Životodarca, ktorému vďačí za svoje utvorenie v lone matky, ho istotne môže priviesť opäť k životu, ak zomrie. (Jób 10:8, 9; 31:15)

Z Jóbových slov sa dozvedáme, aký je Jehova súcitný. Má mimoriadny vzťah k ľuďom, ktorí sa podobne ako Jób odovzdávajú do jeho rúk a nechávajú sa ním formovať, aby sa mu páčili. (Izaiáš 64:8) Jehova si svojich verných ctiteľov veľmi cení. Po svojich verných, ktorí zomreli, ‚túži‘. Tento výraz je prekladom hebrejského slova, ktoré je, slovami jedného učenca, „nepochybne jedným z najsilnejších slov na vyjadrenie pocitu prahnúcej túžby“. Áno, Jehova nielen pamätá na svojich ctiteľov, ale ich aj túži priviesť opäť k životu.

Môžeme byť vďační, že v knihe Jób — jednej z prvých biblických kníh, ktoré boli napísané — Jehova uznal za vhodné odhaliť svoj zámer vzkriesiť mŕtvych. * Chce, aby ste sa so svojimi blízkymi, ktorí zomreli, znovu stretli. Táto myšlienka môže človeku pomôcť ľahšie znášať stratu milovanej osoby. Nechceli by ste sa dozvedieť viac o tomto milujúcom Bohu a o tom, ako sa ním môžete nechať formovať, aby ste sa mu mohli páčiť, a tak byť pri tom, keď sa jeho predsavzatie stane skutočnosťou?

Navrhované čítanie Biblie na marec:

Ester 1–10 – Jób 1–15

^ 4. ods. Podľa jedného odborného diela môžu Jóbove slová „kiež by si ma skryl“ znamenať „odlož ma do bezpečia ako nejakú cennosť“. Podľa iného zdroja nesú tieto slová myšlienku „ukry ma ako poklad“.

^ 8. ods. O biblickej nádeji na vzkriesenie k životu v spravodlivom novom svete sa dozviete viac v 7. kapitole knihy Čo učí Biblia?, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.