Vedeli ste?

Prečo sa v Biblii v Prvom liste Korinťanom rozoberá otázka mäsa obetovaného modlám?

Apoštol Pavol napísal: „Jedzte všetko, čo sa predáva na trhu s mäsom, a nedopytujte sa kvôli svojmu svedomiu.“ ​(1. Korinťanom 10:25) Odkiaľ pochádzalo takéto mäso?

Obetovanie zvierat bolo hlavným obradom v gréckych a rímskych chrámoch, ale nie všetko mäso z obetovaných zvierat sa zjedlo počas obradu. Mäso, ktoré sa nezjedlo, sa dostalo na trhy s mäsom. V knihe Idol Meat in Corinth sa o obetovaní zvierat v pohanských chrámoch píše: „Osoby, ktoré vykonávali obrad... sa v iných súvislostiach nazývajú kuchári a/alebo mäsiari. Za zabitie obetných zvierat dostávali mäso a časť z neho predávali na trhu.“

Preto nie všetko mäso, ktoré sa predávalo na trhu, pochádzalo z náboženských obetí. Pri vykopávkach v Pompejach sa na trhu s mäsom (po latinsky macellum) našli celé kostry oviec. To podľa učenca Henryho J. Cadburyho naznačuje, že na trhu „sa mohli predávať živé zvieratá alebo zvieratá zabité priamo na macelle, ako aj zvieratá, ktoré boli zabité alebo obetované v chráme“.

Pavol tým chcel ukázať, že hoci sa kresťania nezúčastňovali na uctievaní pohanských bohov, mäso, ktoré bolo v takomto chráme obetované, mohli jesť, pretože vo svojej podstate nebolo nečisté.

Prečo medzi Židmi a Samaritánmi v Ježišových dňoch vládlo nepriateľstvo?

Jánovi 4:9 je napísané: „Židia sa... nestýkajú so Samaritánmi.“ Korene napätých vzťahov medzi nimi zrejme siahajú do čias, keď Jeroboám zaviedol v severnom desaťkmeňovom izraelskom kráľovstve modlárske uctievanie. (1. Kráľov 12:26–30) Samaritáni pochádzali zo Samárie, hlavného mesta severného kráľovstva. Keď v roku 740 pred n. l. Asýrčania dobyli severné kráľovstvo, presídlili do Samárie ľudí z iných národov. Zmiešané manželstvá medzi týmito presídlencami a miestnym obyvateľstvom zjavne viedli v Samárii k ešte väčšiemu odklonu od pravého uctievania.

O niekoľko storočí neskôr sa Samaritáni postavili na odpor židovským navrátilcom z babylonského vyhnanstva, ktorí chceli znovu vystavať Jehovov chrám a múry Jeruzalema. (Ezdráš 4:1–23; Nehemiáš 4:1–8) Náboženská rivalita sa vyhrotila, keď si Samaritáni niekedy v 4. storočí pred n. l. postavili na vrchu Gerizim vlastný chrám.

V Ježišových dňoch mal výraz „Samaritán“ viac náboženský než zemepisný podtón a vzťahoval sa na prívrženca sekty, ktorá bola v Samárii rozšírená. Samaritáni ešte stále uctievali Boha na vrchu Gerizim a Židia nimi opovrhovali. (Ján 4:20–22; 8:48)

[Obrázok na strane 12]

Keramická nádoba na pitie s výjavom obetovania zvieraťa, 6. storočie pred n. l.

[Prameň ilustrácie]

Musée du Louvre, Paríž

[Obrázok na strane 12]

Jeroboám zaviedol modlárske uctievanie