Môcť oslovovať nejakého významného človeka menom je česť. Ľudí vo vysokom postavení často oslovujeme rôznymi titulmi, napríklad „pán prezident“, „vaša výsosť“ alebo „vaša ctihodnosť“. Preto keby vám niekto vysoko postavený povedal: „Prosím, oslovujte ma menom,“ určite by ste sa tým cítili poctení.

PRAVÝ Boh nám vo svojom písanom Slove, v Biblii, hovorí: „Ja som Jehova. To je moje meno.“ (Izaiáš 42:8) Hoci má aj mnohé tituly, napríklad „Stvoriteľ“, „Všemohúci“ alebo „Zvrchovaný Pán“, vždy preukazoval svojim verným služobníkom česť, keď im dovoľoval, aby ho oslovovali jeho osobným menom.

Napríklad prorok Mojžiš raz uviedol svoju úpenlivú prosbu k Bohu slovami: „Odpusť, Jehova.“ (2. Mojžišova 4:10) Kráľ Šalamún zas pri zasvätení chrámu v Jeruzaleme začal svoju modlitbu slovami: „Ó, Jehova.“ (1. Kráľov 8:22, 23) A keď sa prorok Izaiáš prihováral u Boha za izraelský národ, povedal: „Ty, ó, Jehova, si náš Otec.“ (Izaiáš 63:16) Náš nebeský Otec očividne chce, aby sme ho oslovovali menom.

Oslovovať Boha menom je teda dôležité. Poznať ho po mene je však niečo viac. Človeku, ktorý ho miluje a dôveruje mu, sľubuje: „Budem ho chrániť, lebo poznal moje meno.“ (Žalm 91:14) Keďže poznať Božie meno je jednou z podmienok, aby človek získal Božiu ochranu, musí to zjavne znamenať niečo viac ako len vedieť, aké je Božie meno. Čo to teda znamená, poznať Boha po mene?