„Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti, aby bol Boží človek celkom spôsobilý, úplne vyzbrojený pre každé dobré dielo.“ (2. TIMOTEJOVI 3:16, 17)

TÝMITO pôsobivými slovami opísal apoštol Pavol výnimočnú hodnotu Biblie. Pavol, samozrejme, hovoril konkrétne o tej časti Biblie, ktorá bola dostupná v tom čase, teda o spisoch, ktoré ľudia niekedy označujú ako Starý zákon. Ale v zásade jeho slová platia rovnako o všetkých 66 knihách Biblie vrátane tých, ktoré napísali Ježišovi verní učeníci v prvom storočí n. l.

Máte Bibliu v takej úcte ako Pavol? Veríte, že pisatelia Biblie boli naozaj inšpirovaní Bohom? Kresťania v prvom storočí o tom boli presvedčení. Nepochybovali o tom ani ľudia v nasledujúcich storočiach. Napríklad anglický duchovný John Wycliffe, ktorý žil v 14. storočí, považoval Bibliu za „neomylné meradlo pravdy“. The New Bible Dictionary v komentári k Pavlovým slovám, ktoré sme citovali na začiatku, uvádza, že božská „inšpirácia... zaručuje pravdivosť všetkého, čo Biblia tvrdí“.

Postoj k Biblii sa mení

V poslednom čase však dôvera v autoritu Biblie upadá. V príručke The World’s Religions sa uvádza: „Teoreticky všetci kresťania [ešte stále] považujú Bibliu za autoritu, či už ide o usmerňovanie ich konania, alebo  o formovanie ich presvedčenia.“ Prakticky to však už neplatí. Mnohí ľudia dnes Bibliu nepovažujú za nič viac ako „nespoľahlivú ľudskú tradíciu“. Hoci uznávajú, že pisatelia Biblie boli veľmi nábožní muži, podľa nich to boli len omylní ľudia, ktorí sa snažili vysvetliť hlboké duchovné pravdy, ale chýbalo im poznanie a porozumenie, ktoré máme dnes.

Pravda je taká, že len málo ľudí sa vo svojich názoroch a konaní necháva viesť Bibliou. Ľudia často považujú biblické mravné normy za staromódne a nepraktické. Mnohí pokojne riedia biblické zákony a zásady — alebo ak sa im to zdá výhodné, dokonca ich úplne ignorujú. Niektorí ľudia, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, otvorene ignorujú to, čo Biblia hovorí o smilstve, cudzoložstve, nepoctivosti a opilstve. (1. Korinťanom 6:9, 10)

Prečo je to tak? Jeden dôvod pomenoval začiatkom 20. storočia archeológ sir Charles Marston vo svojej knihe The Bible Is True (Biblia je pravdivá). Povedal, že ľudia príliš rýchlo a „bez námietok prijali mnohé špekulácie súčasných autorov“, ktorí napadli vierohodnosť Biblie. Nie je to tak aj dnes? Ako sa teda pozerať na názory a teórie učencov, ktorí podkopávajú dôveru v Bibliu? Pozrime sa, čo sa o tom píše v nasledujúcom článku.