SÝTIŤ SA pri Jehovovom stole na zjazdoch bol pre Božích služobníkov odjakživa vrcholný teokratický zážitok. Keď sa zhromažďujú na duchovných hostinách, k ich radosti často prispieva aj doslovné jedlo.

V septembri 1919 v meste Cedar Point v americkom štáte Ohio usporiadali Bádatelia Biblie osemdňový zjazd. Pre delegátov bolo vybavené ubytovanie a strava v hoteloch, ale prišlo ich o niekoľko tisíc viac, ako sa čakalo. Keď čašníci a čašníčky videli tie zástupy, zutekali. Zúfalý vedúci reštaurácie poprosil, či by nepomohli nejakí mladí delegáti. Mnohí sa ochotne ponúkli. Napríklad Sadie Greenová povedala: „Čašníčku som nikdy predtým nerobila, ale mám na to pekné spomienky.“

Sierra Leone, 1982

V nasledujúcich rokoch slúžilo v zjazdových jedálňach množstvo nadšených dobrovoľníkov. Bolo medzi nimi veľa mladých, ktorých spolupráca s bratmi a sestrami podnietila dať si duchovné ciele. Gladys Boltonová pracovala v jedálni na zjazde v roku 1937. Zaspomínala si: „Stretla som sa s ľuďmi z rôznych končín a dozvedala som sa, ako prekonávajú svoje problémy. Vtedy som si prvýkrát uvedomila, že aj ja by som mohla byť priekopníčkou.“

Účastníčka zjazdu Beulah Coveyová povedala: „Vďaka nadšeným pracovníkom všetko klapalo ako hodinky.“ Táto práca však mala aj svoje úskalia. Angelo Manera, ktorý v roku 1969 prišiel na Dodger Stadium v Los Angeles v Kalifornii, sa až na mieste dozvedel, že bude mať na starosti chod jedálne. Priznal sa: „Bol to najväčší šok v mojom živote!“ V rámci príprav na tento zjazd musel okrem iného zariadiť vykopanie skoro polkilometrového výkopu, aby sa mohol do kuchyne priviesť plyn!

Frankfurt, Nemecko, 1951

V Sierra Leone v roku 1982 museli usilovní dobrovoľníci najprv vyčistiť pozemok a potom na ňom z dostupných materiálov postaviť jedáleň. Vo Frankfurte v Nemecku v roku 1951 si vynachádzaví bratia prenajali rušeň, aby zásoboval parou 40 kuchynských kotlov. Vydávalo sa 30 tisíc jedál  za hodinu. Účastníci zjazdu si priniesli svoje nože a vidličky, aby uľahčili prácu 576 dobrovoľníkom, ktorí umývali riad. V Rangúne v Mjanmarsku zase ohľaduplní kuchári nedávali do jedál pre zahraničných delegátov toľko štipľavých čili papričiek.

„JEDIA POSTOJAČKY“

Annie Poggenseeová sa zúčastnila zjazdu v Spojených štátoch v roku 1950. Hoci musela stáť na úpeku v dlhom rade na jedlo, bola to pre ňu obohacujúca skúsenosť. Prečo? Povedala: „Započúvala som sa do dojímavého rozhovoru dvoch sestier, ktoré priplávali loďou z Európy.“ Obe opisovali, ako im Jehova pomohol, aby mohli prísť na zjazd. Annie dodala: „Nikto tam nebol šťastnejší ako tie dve sestry. Neprekážalo im dlhé čakanie ani horúčava.“

Soul, Kórea, 1963

Na mnohých veľkých zjazdoch boli postavené obrovské jedálenské stany s radmi stolov, pri ktorých sa dalo iba stáť. Stravníkom to naznačovalo, aby po jedle hneď uvoľnili miesto ďalším. Ako inak by sa cez obedňajšiu prestávku stihli najesť tisícky ľudí? Jeden muž, ktorý nebol svedkom, poznamenal: „To je čudné náboženstvo. Jedia postojačky.“

Vojenskí a štátni úradníci žasli, ako efektívne bolo stravovanie na zjazdoch zorganizované. Napríklad jedáleň na Yankee štadióne v New Yorku si prišli prezrieť zamestnanci armády Spojených štátov. Hneď nato požiadali majora Faulknera z britského ministerstva vojny, aby si aj on pozrel nejakú zjazdovú jedáleň. A tak sa s manželkou vybral na zjazd „Triumfujúce Kráľovstvo“, ktorý sa konal v roku 1955 v Twickenhame v Anglicku. Vyjadril sa, že túto jedáleň udržiava v chode láska.

Celé desaťročia ochotní pracovníci s láskou podávali účastníkom zjazdu výživné a nenákladné jedlá. To však často znamenalo dlhé hodiny práce, preto mnohí dobrovoľníci prišli o určité časti programu, ak nie o celý. Koncom 70. rokov 20. storočia sa stravovanie na zjazdoch vo viacerých krajinách zjednodušilo. A od roku 1995 boli delegáti požiadaní, aby si na zjazd nosili vlastné jedlo. Vďaka tomu sa bratia a sestry, ktorí pripravovali a podávali jedlo, môžu tešiť z duchovného programu a zo spoločnosti druhých. *

Jehova si veľmi cení všetkých, ktorí tvrdo pracujú v prospech spoluveriacich! Niektorí možno nostalgicky spomínajú na radostné chvíle pri práci v jedálni. Ale jedno sa nezmenilo: Hlavnou ingredienciou našich zjazdov je stále láska. (Ján 13:34, 35)

^ 12. ods. Samozrejme, dobrovoľníci majú stále veľa príležitostí pomáhať v rôznych zjazdových oddeleniach.