„Nech sa zriekne nespravodlivosti každý, kto menuje Jehovovo meno.“ (2. TIM. 2:19)

1. Aký vzťah máme k Božiemu menu?

VIDEL SI už niekedy meno Jehova napísané na nejakej budove alebo na umeleckom predmete v múzeu? Iste ťa to veľmi zaujalo a bol si tým nadšený. Pre nás, Jehovových svedkov, má Božie meno hlboký význam. Žiadna iná skupina ľudí na svete nemá k tomuto menu taký silný vzťah ako my. Vieme však, že výsada nosiť Božie meno prináša aj veľkú zodpovednosť.

2. Akú zodpovednosť prináša výsada nosiť Božie meno?

Ak chceme, aby nás Jehova schvaľoval, nestačí iba používať jeho meno. Musíme žiť v súlade s jeho morálnymi normami. Preto sa v Biblii píše, že sa musíme „odvrátiť od toho, čo je zlé“. (Žalm 34:14) Apoštol Pavol vyjadril túto zásadu takto: „Nech sa zriekne nespravodlivosti každý, kto menuje Jehovovo meno.“ (Prečítajte 2. Timotejovi 2:19.) Tento výrok sa dá preložiť aj slovami: „Nech zavrhne nespravodlivosť každý, kto vzýva Jehovovo meno.“ Vieme, čo znamená vzývať Jehovovo meno. Ale ako môžeme zavrhovať nespravodlivosť?

 „ODVRÁŤTE SA“ OD TOHO, ČO JE ZLÉ

3., 4. Ktorý verš je pre biblických učencov už dlho záhadou a prečo?

Pozrime sa bližšie na Pavlove slová zapísané v 2. Timotejovi 2:19. V tomto verši sa hovorí o „pevnom Božom základe“ a o dvoch vyhláseniach, ktoré sú na ňom napísané. Je očividné, že prvé vyhlásenie — „Jehova pozná tých, čo mu patria“ — je citát zo 4. Mojžišovej 16:5. (Pozri predchádzajúci článok.) Druhé vyhlásenie znie: „Nech sa zriekne nespravodlivosti každý, kto menuje Jehovovo meno.“ Tieto slová sú pre biblických učencov už dlho záhadou. Prečo?

Zdá sa, akoby tu Pavol citoval verš z inej časti Hebrejských Písiem. Ale tento výrok sa nezhoduje so žiadnym veršom. Na čo sa teda Pavol odvolával, keď povedal, aby „sa zriekol nespravodlivosti každý, kto menuje Jehovovo meno“? Ako sme už uviedli, prvé vyhlásenie prevzal zo 4. Mojžišovej, 16. kapitoly, kde sa píše o Kórachovej vzbure. Znamená to, že aj druhé vyhlásenie súvisí s týmito udalosťami?

5. – 7. Ktoré udalosti z Mojžišových dní mal Pavol zrejme na mysli, keď zapísal slová v 2. Timotejovi 2:19? (Pozri obrázok v úvode článku.)

Z Biblie sa dozvedáme, že Eliabovi synovia Dátan a Abirám sa spolu s Kórachom postavili do čela vzbury proti Mojžišovi a Áronovi. (4. Mojž. 16:1–5) Otvorene prejavovali neúctu voči Mojžišovi a zavrhli autoritu, ktorú mu dal Boh. Títo vzbúrenci ďalej žili medzi Izraelitmi, takže pre verných Jehovových služobníkov predstavovali duchovné nebezpečenstvo. Potom však nastal deň, keď Jehova urobil rozdiel medzi svojimi vernými služobníkmi a vzbúrencami.

Biblická správa uvádza, že Jehova dal Mojžišovi jasný pokyn: „Hovor zhromaždeniu a povedz: ‚Vzdiaľte sa od stanov Kóracha, Dátana a Abiráma!‘ Potom vstal Mojžiš a išiel k Dátanovi a Abirámovi a izraelskí starší muži išli s ním. Nato hovoril zhromaždeniu a povedal: ‚Odvráťte sa, prosím, od stanov týchto zlých mužov a nedotýkajte sa ničoho, čo im patrí, aby ste neboli zmetení v celom ich hriechu.‘ Okamžite odstúpili od stanov Kóracha, Dátana a Abiráma, z každej strany.“ (4. Mojž. 16:23–27) Jehova potom všetkých, ktorí sa vzbúrili, usmrtil. No jeho verní služobníci zostali nažive. Prečo? Lebo od vzbúrencov odstúpili, a tým dali najavo, že zavrhujú nespravodlivosť.

Vieme, že slová z 2. Timotejovi 2:19 „Jehova pozná tých, čo mu patria“, Pavol citoval zo 4. Mojžišovej 16:5. Keď ďalej vyhlásil, aby „sa zriekol nespravodlivosti každý, kto menuje Jehovovo meno“, pravdepodobne sa odvolával na udalosti zapísané v 4. Mojžišovej 16:5, 23–27. Preto je rozumné dospieť k záveru, že obe vyhlásenia sa vzťahujú na rovnaké udalosti. Čo sa z týchto vyhlásení učíme? Že Jehova dokáže čítať v ľudských srdciach a pozná tých, ktorí mu verne slúžia. Očakáva od nich, že urobia rázne kroky a oddelia sa od nespravodlivých.

„BLÁZNIVÉ A NEROZUMNÉ OTÁZKY ODMIETAJ“

8. Stačí len vzývať Jehovovo meno a byť súčasťou kresťanského zboru?

Keď Pavol písal Timotejovi o udalostiach z Mojžišových dní, pripomenul mu tým, že musí podniknúť rázne kroky, aby ochránil svoj vzácny vzťah  k Jehovovi. Nestačilo len patriť do kresťanského zboru, rovnako ako nestačilo len vzývať Jehovovo meno v dňoch Mojžiša. Verní Boží služobníci museli vždy rázne zavrhovať nespravodlivosť. Čo to znamenalo pre Timoteja? A ako môžeme Pavlovu inšpirovanú radu poslúchať my?

9. Aký vplyv mali na kresťanský zbor v prvom storočí „bláznivé a nerozumné otázky“?

Pavlov list Timotejovi dáva múdre rady týkajúce sa toho, ako možno zavrhnúť nespravodlivosť. Timotej mal napríklad pripomínať kresťanom, aby „sa nehádali o slová“. Pavol mu tiež kládol na srdce, aby sa „vyhýbal prázdnym rečiam“. (Prečítajte 2. Timotejovi 2:14, 16, 23.) Niektorí členovia zboru šírili odpadlícke náuky. Iní podľa všetkého presadzovali sporné názory. Hoci také názory neboli priamo v rozpore s Bibliou, narúšali jednotu zboru. Výsledkom bolo hašterenie a hádky o slová a v zbore panovala duchovne nezdravá atmosféra. Preto Pavol nabádal Timoteja: „Bláznivé a nerozumné otázky odmietaj.“

10. Ako by sme mali reagovať na odpadlíctvo?

10 Dnes sa s odpadlíctvom v zbore často nestretávame. Napriek tomu sa môže stať, že narazíme na odpadlícke názory. Bez ohľadu na to, z akého zdroja pochádzajú, musíme ich rázne zavrhnúť. Bolo by nemúdre diskutovať s odpadlíkmi, či už osobne, na internete, alebo inou formou. Aj keby sme sa s nejakým odpadlíkom rozprávali s cieľom pomôcť mu, bolo by to v rozpore s biblickým pokynom uvedeným v predchádzajúcom odseku. Ako Jehovovi služobníci zavrhujeme odpadlíctvo a úplne sa mu vyhýbame.

Vyhýbaj sa diskusiám s odpadlíkmi (Pozri 10. odsek.)

11. Čo by mohlo narúšať pokoj v zbore a v čom môžu ísť starší príkladom?

11 Okrem odpadlíctva môžu pokoj v zbore narúšať aj iné veci, napríklad rozdielne názory na to, aká zábava je vhodná pre kresťanov. To môže viesť k neplodným debatám. Samozrejme, keď niekto propaguje zábavu, ktorá je v rozpore s Jehovovými morálnymi normami, kresťanskí starší nebudú jeho správanie tolerovať len preto, aby sa s ním nedostali do konfliktu. (Žalm 11:5; Ef. 5:3–5) No zároveň budú veľmi opatrní, aby nepresadzovali vlastné názory. Budú sa dôsledne držať pokynu, ktorý dal kresťanským dozorcom apoštol Peter: „Paste Božie stádo, ktoré je vo vašej starostlivosti... nie ako panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom, ale staňte sa príkladom stádu.“ (1. Petra 5:2, 3; prečítajte 2. Korinťanom 1:24.)

12., 13. a) Na základe čoho sa rozhodujeme pri výbere zábavy a ktoré biblické zásady pri tom berieme do úvahy? b) Ako môžeme zásady uvedené v 12. odseku uplatniť aj v ďalších osobných záležitostiach?

12 Čo sa týka zábavy, naša organizácia nerozhoduje o tom, ktorým filmom, počítačovým hrám, knihám či piesňam sa máme vyhýbať. Prečo? Lebo Biblia nabáda každého z nás, aby sme „cvičili svoju vnímavosť... rozlišovali medzi správnym a nesprávnym“. (Hebr. 5:14) V Biblii sú stanovené zásady, na základe ktorých sa môže každý kresťan rozhodnúť, akú zábavu si vyberie. Vo všetkých oblastiach života by malo byť naším cieľom „presviedčať sa stále o tom, čo je prijateľné Pánovi“. (Ef. 5:10) Okrem toho Božie Slovo učí, že hlave rodiny bola zverená autorita, a tak môže členom svojej rodiny určitú  zábavu zakázať. * (1. Kor. 11:3; Ef. 6:1–4)

13 Tieto biblické zásady sa netýkajú len výberu zábavy. Príčinou konfliktov môžu byť aj osobné názory na oblečenie, úpravu zovňajšku, zdravie, výživu a ďalšie veci. Keď však nie sú v rozpore s biblickými zásadami, je múdre nerobiť z nich spornú otázku. Pamätajme, že „Pánov otrok nemá bojovať, ale má byť ku všetkým jemný [alebo taktný].“ (2. Tim. 2:24)

VYHÝBAJ SA ZLEJ SPOLOČNOSTI!

14. Čím Pavol znázornil, že sa máme vyhýbať zlej spoločnosti?

14 Akým ďalším spôsobom môžeme zavrhnúť nespravodlivosť? Tým, že sa vyhýbame zlej spoločnosti. Ako to Pavol znázornil? Po tom, ako použil slovný obraz o „pevnom Božom základe“, pokračoval ďalším, o „veľkom dome“. Napísal, že v tomto dome „nie sú len nádoby zo zlata a striebra, ale aj z dreva a kameniny, a niektoré na ctihodný účel, iné na účel, ktorému chýba česť“. (2. Tim. 2:20, 21) Potom nabádal kresťanov, aby sa „zachovali čistí“, čiže aby sa oddelili od nádob, ktorým „chýba česť“.

15., 16. Čo sa môžeme naučiť zo slovného obrazu o „veľkom dome“?

15 Čo znamená tento slovný obraz? „Veľký dom“ predstavuje kresťanský zbor a „nádoby“ jednotlivých členov zboru. V doslovnom dome môžu byť niektoré nádoby špinavé alebo sú v nich nejaké nebezpečné látky. Majiteľ domu dbá na to, aby čisté nádoby, napríklad tie, ktoré sa používajú pri varení, neprišli do kontaktu so znečistenými nádobami.

16 Z toho vyplýva, že Jehovovi služobníci, ktorí sa snažia o čistý spôsob  života, by sa mali vyhýbať blízkemu kontaktu s členmi zboru, ktorí stále prehliadajú Jehovove zásady. (Prečítajte 1. Korinťanom 15:33.) Ak to platí o ľuďoch vnútri zboru, o čo viac sa máme vyhýbať blízkym vzťahom s ľuďmi mimo zboru! Mnohí z nich totiž milujú peniaze, neposlúchajú rodičov, sú neverní, ohovárači, divokí, bez lásky k dobru, zradcovia a viac milujú rozkoše ako Boha. (2. Tim. 3:1–5)

JEHOVA ODMENÍ NAŠE RÁZNE KONANIE

17. Ako verní Izraeliti ukázali, že zavrhujú nespravodlivosť?

17 V Biblii sa píše, s akou ráznosťou konali Izraeliti, keď dostali príkaz, aby sa „vzdialili od stanov Kóracha, Dátana a Abiráma“. Čítame, že „okamžite odstúpili“. (4. Mojž. 16:24, 27) Neváhali ani chvíľu. Správa hovorí aj o tom, ako dôkladne poslúchli tento príkaz. „Odstúpili... z každej strany.“ Verní Izraeliti nechceli nič riskovať. Ich poslušnosť bola bezvýhradná, z celého srdca. Jednoznačne sa postavili na Jehovovu stranu a zavrhli nespravodlivosť. Aké poučenie si môžeme vziať z ich príkladu?

18. Čo mal Pavol na mysli, keď nabádal Timoteja, aby „utekal pred žiadosťami, ktoré súvisia s mladosťou“?

18 Ak si chceme ochrániť vzácne priateľstvo s Jehovom, musíme konať rázne. Práve to mal Pavol na mysli, keď nabádal Timoteja, aby „utekal pred žiadosťami, ktoré súvisia s mladosťou“. (2. Tim. 2:22) Timotej mohol mať v tom čase už vyše 30 rokov. No „žiadostiam, ktoré súvisia s mladosťou“, musia niekedy odolávať všetci, bez ohľadu na vek. Keď Timotej pocítil nejakú nesprávnu žiadosť, mal pred ňou utiecť, inými slovami, mal zavrhnúť nespravodlivosť. Podobnú myšlienku vyjadril Ježiš, keď povedal: „Ak ťa privádza k potknutiu tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba.“ (Mat. 18:9) Kresťania, ktorí si berú k srdcu túto radu, rázne odmietajú všetko, čo by mohlo ohroziť ich priateľstvo s Jehovom. Neváhajú ani chvíľu.

19. Aké rázne kroky podnikli niektorí kresťania, aby sa chránili pred duchovným nebezpečenstvom?

19 Niektorí bratia a sestry mali predtým, ako sa stali svedkami, problémy s alkoholom, a tak sa rozhodli, že nebudú piť žiadne alkoholické nápoje. Iní sa vyhýbajú určitým formám zábavy, ktoré samy osebe nie sú zlé, ale môžu v nich roznietiť nevhodné telesné túžby. (Žalm 101:3) Napríklad jeden muž rád chodieval do tanečných klubov, kde vládla zmyselná atmosféra. Potom spoznal pravdu a odvtedy radšej netancuje, a to ani na stretnutiach svedkov. Má totiž obavy, aby sa v ňom znova neprebudili nesprávne túžby či spomienky. Samozrejme, od kresťanov sa nevyžaduje, aby sa úplne vyhýbali alkoholu, tancu či iným veciam, ktoré samy osebe nie sú zlé. Všetci by sme však mali konať rázne, aby sme sa chránili pred duchovným nebezpečenstvom.

20. Čo nás povzbudzuje, aby sme dokázali zavrhnúť nespravodlivosť?

20 Nosiť Božie meno je výsada, ale aj zodpovednosť. Musíme zavrhnúť nespravodlivosť a „odvrátiť sa od toho, čo je zlé“. (Žalm 34:14) Je pravda, že to nie je vždy ľahké. No povzbudzuje nás skutočnosť, že Jehova miluje „tých, čo mu patria“ a tých, ktorí kráčajú po jeho spravodlivých cestách. (2. Tim. 2:19; prečítajte 2. Paralipomenon 16:9a.)

^ 12. ods. Pozri článok „Máte zakázané určité filmy, knihy či piesne?“ na stránke jw.org v časti O NÁS > ČASTÉ OTÁZKY.