„Buďte... zdravej mysle a buďte bdelí na modlitbách.“ (1. PETRA 4:7)

1., 2. a) Prečo je životne dôležité, aby sme boli „bdelí na modlitbách“? b) Aké otázky o modlitbe by sme si mali položiť?

„NAJNÁROČNEJŠIA časť noci pre človeka, ktorý nechce zaspať, je tesne pred svitaním,“ hovorí istý muž, ktorý pracoval na nočné zmeny. Tí, ktorí musia celú noc bdieť, by s ním určite súhlasili. Kresťania dnes musia bdieť v duchovnom zmysle. Nachádzajú sa v Satanovom zlom systéme, ktorého existenciu možno prirovnať k dlhej a tmavej noci. Žijú v jej najtemnejšej časti, tesne pred svitaním. (Rim. 13:12) Aké nebezpečné by bolo, keby sme v tejto neskorej hodine zaspali! Je životne dôležité, aby sme boli „zdravej mysle“ a „bdelí na modlitbách“, ako nás nabáda Biblia. (1. Petra 4:7)

2 Vzhľadom na to, kde sa nachádzame v prúde času, bude múdre položiť si otázky: Nakoľko som bdelý, keď ide o modlitbu? Modlím sa stále a každým druhom modlitby? Modlievam sa aj za druhých, alebo sa zameriavam len na to, čo potrebujem a chcem ja? A akú úlohu hrá modlitba pri mojej záchrane?

ĎALEJ SA MODLIME KAŽDÝM DRUHOM MODLITBY

3. Uveď niektoré druhy modlitby.

3 Apoštol Pavol sa v liste Efezanom zmienil o „každom druhu modlitby“. (Ef. 6:18) V modlitbách Jehovu často prosíme, aby nám pomáhal uspokojovať naše potreby a prekonávať prekážky. „Ten, ktorý vypočúva modlitbu“, nás s láskou počúva, keď voláme o pomoc. (Žalm 65:2) Nemali by sme však zabúdať ani na ďalšie druhy modlitby — na chválu, vďaku a pokornú prosbu.

4. Prečo by sme mali Jehovu v modlitbách často chváliť?

4 Je veľa dôvodov, prečo by mali naše modlitby zahŕňať slová chvály. Túžbu chváliť Jehovu  cítime napríklad vtedy, keď uvažujeme o „jeho mohutných dielach“ a „nadmiere jeho veľkosti“. (Prečítajte Žalm 150:1–6.) V šiestich veršoch 150. žalmu sme až 13-krát nabádaní chváliť Jehovu! Skladateľ iného žalmu s hlbokou úctou k Bohu spieval: „Sedemkrát za deň som ťa chválil pre tvoje spravodlivé sudcovské rozhodnutia.“ (Žalm 119:164) Jehova si nepochybne zaslúži, aby sme ho chválili. Nemali by sme ho teda v modlitbách chváliť „sedemkrát za deň“, čiže veľmi často?

5. V akom zmysle je vyjadrovanie vďaky ochranou?

5 Ďalší dôležitý druh modlitby je vďaka. Kresťanov v meste Filipi Pavol vyzýval: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou.“ (Fil. 4:6) Vyjadrovať Jehovovi v modlitbách úprimnú vďačnosť je ochranou, a to najmä preto, lebo v týchto posledných dňoch sú ľudia nevďační. (2. Tim. 3:1, 2) Môžeme povedať, že tomuto svetu vládne duch nevďačnosti. Ak si nedáme pozor, môže ľahko ovplyvniť aj nás. Keď v modlitbe vyjadrujeme Bohu vďaku, prispieva to k našej spokojnosti a chráni nás to, aby sa z nás nestali „reptáci, sťažujúci sa na svoj životný údel“. (Júda 16) Navyše, ak hlava rodiny zahŕňa do spoločných modlitieb vyjadrenia vďaky, povzbudzuje tým k vďačnosti aj svoju manželku a deti.

6., 7. Čo je pokorná prosba a kedy ju môžeme vyslovovať?

6 Pokorná prosba je vrúcna modlitba vyjadrená so silnými citmi. V akých situáciách môžeme Jehovu pokorne prosiť o pomoc? Nepochybne vtedy, keď sme prenasledovaní alebo trpíme chorobou, ktorá ohrozuje náš život. V takých chvíľach je prirodzené, že sa k Bohu modlíme pokorne a úpenlivo. Môžeme však Jehovu pokorne prosiť aj inokedy?

7 Pozrime sa na Ježišovu vzorovú modlitbu a všimnime si, čo v nej Ježiš povedal o Božom mene, Božom Kráľovstve a Božej vôli. (Prečítajte Matúša 6:9, 10.) Tento svet je presiaknutý skazenosťou a vlády sa nedokážu postarať ani o tie najzákladnejšie potreby svojich občanov. Preto je určite vhodné, keď sa modlíme, aby bolo posvätené meno nášho nebeského Otca a aby jeho Kráľovstvo odstránilo zo zeme Satanovu vládu. Je to tiež dôvod pokorne prosiť Jehovu, aby sa diala jeho vôľa na zemi, tak ako sa deje v nebi. Zostaňme preto bdelí a modlime sa každým druhom modlitby.

„STÁLE SA MODLITE“

8., 9. Prečo by sme Petra ani ostatných apoštolov nemali odsúdiť za to, že v Getsemanskej záhrade zaspali?

8 Hoci apoštol Peter nabádal kresťanov, aby boli „bdelí na modlitbách“, on sám v tom najmenej raz zlyhal. Bol medzi tými učeníkmi, ktorí zaspali, keď sa Ježiš modlil v Getsemanskej záhrade. Aj keď im Ježiš povedal, aby „zostali bdelí a stále sa modlili“, nedokázali to. (Prečítajte Matúša 26:40–45.)

9 Petra ani ostatných apoštolov by sme však nemali bez milosti odsúdiť za to, že nezostali bdelí. Pamätajme, že na ich únave sa zrejme podpísalo to, čo cez deň zažili. Museli urobiť prípravy na Pesach a večer ho s Ježišom oslávili. Potom Ježiš zaviedol Pánovu večeru, ktorá sa pre jeho budúcich nasledovníkov  stala vzorom, ako si majú pripomínať jeho smrť. (1. Kor. 11:23–25) „Keď nakoniec zaspievali chválospevy“, kráčali úzkymi jeruzalemskými ulicami a „vyšli na Olivový vrch“. (Mat. 26:30, 36) Vtedy už mohlo byť dávno po polnoci. Keby sme boli v tú noc v Getsemanskej záhrade, aj my by sme možno zaspali. Ježiš unaveným apoštolom nič nevyčítal. Láskavo poznamenal, že „duch je... dychtivý, ale telo je slabé“.

Hoci sa Peter potkol, naučil sa byť „bdelý na modlitbách“ (Pozri 10. a 11. odsek.)

10., 11. a) Ako sa Peter poučil zo skúsenosti v Getsemanskej záhrade? b) Ako na teba pôsobí Petrova skúsenosť?

10 Petrova skúsenosť v Getsemanskej záhrade nebola zbytočná. Pred touto bolestnou lekciou Ježiš povedal: „Vy všetci sa potknete tejto noci v súvislosti so mnou.“ Peter však zvolal: „Aj keď sa všetci ostatní potknú v súvislosti s tebou, ja sa nikdy nepotknem!“ Ježiš mu na to povedal, že ho tri razy zaprie. No Peter ďalej tvrdil svoje: „Aj keby som mal s tebou zomrieť, určite ťa nezapriem.“ (Mat. 26:31–35) A predsa sa potkol, presne ako to Ježiš povedal. Keď Ježiša zaprel poslednýkrát, zdrvený „horko plakal“. (Luk. 22:60–62)

11 Peter sa z tejto skúsenosti určite poučil a prekonal svoj sklon príliš si veriť. Zjavne mu v tom pomohla modlitba. Z čoho to vieme? Z toho, že radu „buďte bdelí na modlitbách“ dal práve on. Dbáme na túto inšpirovanú radu? Modlíme sa stále a dávame tak najavo, že sa spoliehame na Jehovu? (Žalm 85:8) Pamätajme aj na varovanie apoštola Pavla: „Ten, kto si myslí, že stojí, nech si dá pozor, aby nepadol.“ (1. Kor. 10:12)

NEHEMIÁŠOVE MODLITBY BOLI VYPOČUTÉ

12. V čom je pre nás Nehemiáš dobrým príkladom?

12 Uvažujme teraz o Nehemiášovi, ktorý žil v piatom storočí pred n. l. a bol čašníkom perzského kráľa Artaxerxa. Dal nám vynikajúci príklad v tom, že sa modlil vrúcne. Celé dni sa stále „postil a modlil pred Bohom“, lebo ho trápila zlá situácia Židov v Jeruzaleme. (Neh. 1:4) Keď sa ho Artaxerxes opýtal, prečo je jeho tvár zachmúrená a čo sa snaží dosiahnuť, „ihneď... sa pomodlil k Bohu nebies“. (Neh. 2:2–4) Dosiahol tým niečo? Áno, Jehova jeho modlitby vypočul a riadil  záležitosti tak, aby Židom pomohol. (Neh. 2:5, 6) Ako veľmi to muselo posilniť Nehemiášovu vieru!

13., 14. Ako si môžeme udržať silnú vieru a nedovoliť Satanovi, aby nás oslabil negatívnymi pocitmi?

13 Keď sa stále modlíme tak ako Nehemiáš, naša viera môže zostať silná. Satan je neľútostný a často na nás útočí práve vtedy, keď sme slabí. Napríklad keď trpíme nejakou chorobou alebo bojujeme s depresiou, mohli by sme si začať myslieť, že čas, ktorý každý mesiac venujeme službe, si Boh necení. Niektorých z nás trápia skľučujúce myšlienky, vyvolané možno tým, čo sme zažili v minulosti. Satan chce, aby sme si mysleli, že nemáme žiadnu cenu. Takéto negatívne pocity využíva na to, aby oslabil našu vieru. Ale keď budeme „bdelí na modlitbách“, naša viera zostane silná. Potom bude ako veľký štít, ktorý nám pomôže „uhasiť všetky ohnivé strely toho zlého“. (Ef. 6:16)

Keď sme „bdelí na modlitbách“, môžeme zvládnuť rôzne ťažkosti (Pozri 13. a 14. odsek.)

14 Ak sme „bdelí na modlitbách“, nebudeme zaskočení, keď sa zrazu ocitneme v skúške viery, a neurobíme v nej kompromis. V skúškach a ťažkostiach pamätajme na príklad Nehemiáša a hneď sa obráťme na Jehovu v modlitbe. Iba s jeho pomocou môžeme odolať pokušeniam a obstáť v skúškach viery.

MODLIME SA ZA DRUHÝCH

15. Aké otázky týkajúce sa modlitieb za druhých by sme si mali položiť?

15 Ježiš za Petra pokorne prosil, aby neochabla jeho viera. (Luk. 22:32) Verný kresťan Epafras žijúci v prvom storočí v tom Ježiša napodobňoval a vrúcne sa modlil za bratov v Kolosách.  Pavol im o ňom napísal: „Stále sa za vás namáha v svojich modlitbách, aby ste nakoniec stáli v úplnosti a s pevným presvedčením o celej Božej vôli.“ (Kol. 4:12) Bude dobré, keď si položíme otázky: Namáham sa v modlitbách za svojich bratov žijúcich po celej zemi? Ako často sa modlím za spoluveriacich, ktorých postihli prírodné katastrofy? Kedy som sa naposledy namáhal v modlitbe za bratov, ktorým bola v Jehovovej organizácii zverená veľká zodpovednosť? Modlil som sa v poslednom čase za tých v zbore, ktorí zažívajú ťažkosti?

16. Sú naše modlitby za druhých dôležité? Vysvetli to.

16 Modlitby adresované Bohu Jehovovi, ktoré vyslovujeme za druhých, im môžu veľmi pomôcť. (Prečítajte 2. Korinťanom 1:11.) Hoci Jehova nie je povinný konať len preto, že mu veľký počet jeho služobníkov opakovane predkladá prosebné žiadosti, všíma si, nakoľko sa o určitú vec zaujímajú ako celok, a berie do úvahy, aký úprimný a hlboký záujem prejavujú jeden o druhého. Podľa svojej vôle potom na ich modlitby reaguje. Preto by sme mali brať vážne výsadu i zodpovednosť modliť sa za druhých. V modlitbách za bratov a sestry by sme sa mali namáhať ako Epafras. Tak dokážeme, že ich máme úprimne radi a zaujímame sa o nich. Potom budeme šťastnejší, lebo „viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní“. (Sk. 20:35)

NAŠA ZÁCHRANA JE BLÍZKO

17., 18. Aký úžitok môžeme mať z toho, že budeme „bdelí na modlitbách“?

17 Skôr ako Pavol napísal: „Noc veľmi pokročila, deň sa priblížil“, uviedol: „Poznáte čas, že už je tu hodina, aby ste sa prebudili zo spánku, lebo teraz je naša záchrana bližšie ako vtedy, keď sme sa stali veriacimi.“ (Rim. 13:11, 12) Boží sľúbený nový svet je blízko a naša záchrana je bližšie, ako si možno myslíme. Nesmieme duchovne zaspať a nesmieme dovoliť, aby nás rozptyľujúce činitele tohto sveta obrali o čas, keď sa môžeme osamote modliť k Jehovovi. Musíme byť „bdelí na modlitbách“. To nám pomôže venovať sa „svätým činom správania a skutkom zbožnej oddanosti“ a ďalej čakať na Jehovov deň. (2. Petra 3:11, 12) Z nášho spôsobu života tak bude zjavné, že zostávame duchovne bdelí a naozaj veríme, že koniec tohto zlého systému je už veľmi blízko. Preto „sa ustavične modlime“. (1. Tes. 5:17) Okrem toho napodobňujme Ježiša v tom, že budeme vyhľadávať samotu na súkromnú modlitbu. Ak sa v osobných modlitbách nebudeme náhliť, čoraz viac sa budeme približovať k Jehovovi. (Jak. 4:7, 8) To bude nádherné požehnanie!

18 V Biblii sa píše: „Kristus obetoval v dňoch svojho tela pokorné prosby a tiež prosebné žiadosti so silnými výkrikmi a slzami Tomu, ktorý bol schopný zachrániť ho zo smrti, a pre svoju zbožnú bázeň bol priaznivo vypočutý.“ (Hebr. 5:7) Ježiš obetoval Bohu pokorné prosby a prosebné žiadosti a zostal mu verný až do konca svojho života na zemi. Jehova za to svojho milovaného Syna zachránil zo smrti a odmenil ho nesmrteľným životom v nebi. Aj my môžeme byť verní nášmu nebeskému Otcovi bez ohľadu na to, aké pokušenia a skúšky ešte zažijeme. Áno, môžeme dostať cenu v podobe večného života — ak zostaneme „bdelí na modlitbách“.