„Je to pochabosť pozemského človeka, ktorá prekrúca jeho cestu, a tak sa jeho srdce rozhnevá na samotného Jehovu.“ (PRÍSL. 19:3)

1., 2. Prečo by sme nemali z problémov vo svete obviňovať Jehovu? Znázorni to.

PREDSTAV si, že už veľa rokov si šťastne ženatý. Jedného dňa však prídeš domov a celý byt je hore nohami. Z nábytku sú len triesky, riad je porozbíjaný a koberec je úplne zničený. Tvoj domov, kam sa rád vraciaš, vyzerá ako po zemetrasení. Okamžite by si z toho obvinil svoju manželku? Alebo by si sa skôr opýtal: „Kto to len mohol urobiť?“ Zrejme by ti ihneď prišlo na myseľ to druhé. Prečo? Lebo vieš, že tvoja milovaná manželka by takú spúšť nikdy nespôsobila.

2 Dnes vidíme, v akom stave je zem, náš domov. Životné prostredie je znečistené, rozmáha sa násilie a bujnie nemravnosť. Zo štúdia Biblie vieme, že Jehova žiadny z týchto problémov nespôsobil. Vytvoril túto planétu tak, aby bola nádherným rajom. (1. Mojž. 2:8, 15) Jehova je Boh lásky. (1. Jána 4:8) Písmo nám pomohlo odhaliť, kto je skutočne zodpovedný za mnoho problémov vo svete. Nie je to nikto iný ako Satan Diabol, „vládca sveta“. (Ján 14:30; 2. Kor. 4:4)

3. Ako by sa mohlo naše myslenie pokriviť?

3 Nemôžeme však za všetky svoje ťažkosti viniť Satana. Prečo nie? Lebo niektoré problémy si spôsobujeme vlastnými chybami. (Prečítajte 5. Mojžišovu 32:4–6.) Aj keď sme ochotní to uznať, naša nedokonalosť môže pokriviť naše myslenie a spôsobiť, že sa vydáme cestou, ktorá povedie k zničeniu. (Prísl. 14:12) Ako by sa to mohlo stať? Tak, že by sme z nejakého svojho problému namiesto seba alebo Satana začali obviňovať Jehovu. Mohli by sme sa na Jehovu dokonca rozhnevať. (Prísl. 19:3)

4., 5. Ako by sa mohlo u kresťana prejaviť, že sa rozhneval na Jehovu?

4 Je vôbec možné rozhnevať sa na Jehovu? Keby sa to aj stalo, určite by to bolo zbytočné. (Iz. 41:11) Čo  by sme si od toho sľubovali? Istý básnik kedysi povedal: „Na box s Bohom máš príliš krátke ruky.“ Azda by sme nikdy nezašli tak ďaleko, že by sme sa na Jehovu sťažovali nahlas. Ale Príslovia 19:3 hovoria, že pochabosť človeka „prekrúca jeho cestu, a tak sa jeho srdce rozhnevá na samotného Jehovu“. Áno, človek sa môže rozhnevať na Boha vo svojom srdci. Tento postoj by sa mohol prejavovať nenápadným spôsobom. Niekto by mohol voči Jehovovi zatrpknúť. Mohlo by to viesť k tomu, že by odišiel zo zboru alebo by naplno nepodporoval uctievanie Jehovu.

5 Čo by mohlo spôsobiť, že by sme sa rozhnevali na Jehovu? Ako sa môžeme tejto pasci vyhnúť? Poznať odpovede na tieto otázky je veľmi dôležité, lebo ide o náš vzťah k Jehovovi!

ČO BY MOHLO SPÔSOBIŤ, ŽE BY SME SA ROZHNEVALI NA JEHOVU?

6., 7. Prečo sa Izraeliti v Mojžišových časoch začali sťažovať na Jehovu?

6 Čo by mohlo viesť k tomu, že by sa verný Jehovov služobník začal v srdci sťažovať na Jehovu? Pouvažujme o piatich činiteľoch, ktoré by k tomu mohli prispieť, a rozoberme si príklady ľudí, ktorí v biblických časoch padli do tejto pasce. (1. Kor. 10:11, 12)

Negatívna reč druhých môže mať na teba zlý vplyv (Pozri 7. odsek.)

7 Mohla by nás ovplyvniť negatívna reč druhých. (Prečítajte 5. Mojžišovu 1:26–28.) Vráťme sa do času, keď Jehova oslobodil Izraelitov z egyptského otroctva. Na národ utláčateľov zázračne priviedol desať pohrôm a potom zničil faraóna a jeho vojsko v Červenom mori. (2. Mojž. 12:29–32, 51; 14:29–31; Žalm 136:15) Boží ľud sa chystal vstúpiť do Zasľúbenej krajiny. No v tejto rozhodujúcej chvíli sa Izraeliti začali na Jehovu sťažovať. Čo spôsobilo taký nedostatok viery? Zmocnil sa ich strach, pretože niekoľkí vyzvedači priniesli o krajine a jej obyvateľoch negatívnu správu. (4. Mojž. 14:1–4) K čomu to viedlo? Celé jedno pokolenie nesmelo vstúpiť do tej ‚dobrej krajiny‘. (5. Mojž. 1:34, 35) Nemohlo by sa aj nám stať, že by sme niekedy dovolili, aby negatívna reč druhých oslabila našu vieru, a začali by sme reptať proti tomu, ako s nami Jehova zaobchádza?

8. Čo spôsobilo, že Boží ľud v časoch Izaiáša začal zo svojich ťažkostí obviňovať Jehovu?

8 Mohli by nás znechucovať ťažkosti a trápenie. (Prečítajte Izaiáša 8:21, 22.) V Izaiášových dňoch sa judský národ nachádzal v zúfalej situácii. Bol obklopený nepriateľmi. Jedla bolo málo a mnohí ľudia hladovali. Oveľa závažnejšie však bolo to, že ľudia hladovali duchovne. (Ámos 8:11) No namiesto toho, aby pri riešení týchto problémov hľadali pomoc u Jehovu, začali „zvolávať zlo na svojho kráľa a na svojho Boha“. Áno, obviňovali zo svojich problémov Jehovu. Čo keď nás postihne nejaké nešťastie alebo máme osobné problémy? Povieme si v srdci podobne ako oni: ‚Kde bol Jehova, keď som ho potreboval?‘

9. Prečo si Izraeliti v časoch proroka Ezechiela rozvinuli nesprávny postoj?

9 Nepoznáme všetky fakty. Izraeliti v Ezechielových dňoch nepoznali všetky fakty, a preto si mysleli, že Jehovova cesta „nie je správne urovnaná“. (Ezech. 18:29) Vlastné normy spravodlivosti povýšili nad Jehovove a Božie konanie posudzovali podľa vlastného obmedzeného chápania udalostí, čím sa ustanovili za sudcov Boha. Niekedy aj my niečomu celkom nerozumieme, napríklad určitej biblickej správe alebo vývoju udalostí v našom živote. Začneme si za takých okolností vo svojom srdci  myslieť, že Jehova koná nespravodlivo, že jeho cesta „nie je správne urovnaná“? (Jób 35:2)

10. Ako by mohol niekto nasledovať Adamov zlý príklad?

10 Mohli by sme zvaľovať vinu za svoje hriechy a omyly na iných. Už na začiatku ľudských dejín Adam zvalil vinu za svoj hriech na Boha. (1. Mojž. 3:12) Hoci Boží zákon porušil úmyselne a s plným vedomím následkov, obvinil Jehovu z toho, že v skutočnosti chybu urobil on, lebo mu dal zlú manželku. Odvtedy sa riadili Adamovým zlým príkladom aj ďalší a vinu za svoje chyby zvaľovali na Boha. Urobíme dobre, keď si položíme otázku: ‚Mohlo by ma sklamanie alebo rozčarovanie z vlastných chýb viesť k záveru, že Jehovove normy sú príliš prísne?‘

11. Aké poučenie si môžeme vziať z Jonášovho postoja?

11 Mohli by sme sa príliš zameriavať na seba. Prorok Jonáš sa nedokázal zmieriť s tým, že Jehova prejavil obyvateľom Ninive milosrdenstvo. (Jon. 4:1–3) Prečo? Zjavne sa príliš trápil tým, že stratí tvár, lebo jeho posolstvo o zničení mesta sa nesplnilo. Dovolil, aby obavy o jeho povesť v ňom úplne potlačili súcit, ktorý mal cítiť ku kajúcnym Ninivčanom. Mohlo by sa aj nám stať, že by sme sa tak veľmi sústredili na seba, že by sme sa rozhnevali na Jehovu, lebo ešte neukončil tento systém vecí? Možno už celé desaťročia hlásame, že Jehovov deň je blízko. Budeme Jehovovi ďalej trpezlivo slúžiť, aj keď nás ľudia kritizujú za to, že ten deň ešte stále neprišiel? (2. Petra 3:3, 4, 9)

ČO ROBIŤ, ABY SME SA NEROZHNEVALI NA JEHOVU

12., 13. Čo nesmieme zanedbávať, keď začneme vo svojom srdci spochybňovať niektoré Jehovove skutky?

12 Čo môžeme robiť, keď vo svojom hriešnom srdci začneme spochybňovať niektoré Jehovove skutky? Pamätajme na to, že by to nebolo múdre. Iný preklad textu z Prísloví 19:3 znie takto: „Hlúposť kazí človeku život a on sa za to hnevá na  Jahveho.“ (Preklad A. Boteka s komentármi Jeruzalemskej Biblie) S týmto poučením na mysli teraz pouvažujme o piatich činiteľoch, ktoré nám pomôžu nikdy neobviňovať Jehovu za sklamania, ktoré v živote zažívame.

13 Nezanedbávajme svoj vzťah k Jehovovi. Nedokonalému sklonu hnevať sa na Boha sa môžeme vyhnúť vtedy, keď si k Bohu udržiavame blízky vzťah. (Prečítajte Príslovia 3:5, 6.) Musíme Jehovovi dôverovať. Okrem toho sa nesmieme stať múdrymi vo vlastných očiach ani sa nesmieme príliš zamerať na seba. (Prísl. 3:7; Kaz. 7:16) Potom sotva obviníme Jehovu z toho, že nesie zodpovednosť za niečo zlé.

14., 15. Ako sa môžeme chrániť pred zlým vplyvom negatívnej reči?

14 Nedovoľme, aby nás ovplyvnila negatívna reč. Izraeliti v čase Mojžiša mali dostatok dôvodov veriť, že Jehova ich úspešne privedie do Zasľúbenej krajiny. (Žalm 78:43–53) Ale keď počuli negatívnu správu desiatich neverných vyzvedačov, „nepamätali na jeho ruku“. (Žalm 78:42) Keď rozjímame o Jehovových skutkoch a pripomíname si všetky dobré veci, ktoré Jehova pre nás urobil, posilňuje to náš vzťah k nemu. Potom negatívne myšlienky iných ľudí nevrazia medzi nás a Jehovu klin. (Žalm 77:11, 12)

15 Ďalšou vecou, ktorá by mohla poškodiť náš vzťah k Jehovovi, je negatívny postoj k spoluveriacim. (1. Jána 4:20) Keď Izraeliti spochybňovali Áronovo vymenovanie a postavenie, Jehova sa na to pozeral tak, že reptajú proti nemu. (4. Mojž. 17:10) Ak by sme aj my reptali proti tým, ktorých Jehova poveril, aby viedli pozemskú časť jeho organizácie, v podstate by sme sa sťažovali na Jehovu. (Hebr. 13:7, 17)

16., 17. Čo by sme si mali pripomenúť, keď máme problémy?

16 Pamätajme na to, že Jehova nezapríčiňuje naše problémy. Hoci sa Izraeliti za Izaiášových čias odvrátili od Jehovu, stále im chcel pomôcť. (Iz. 1:16–19) Aj my môžeme nachádzať útechu vo vedomí, že Jehova sa o nás stará a chce nám pomôcť bez ohľadu na to, aké problémy zažívame. (1. Petra 5:7) Dokonca sľubuje, že nám poskytne silu potrebnú na to, aby sme naďalej vytrvávali. (1. Kor. 10:13)

17 V prípade, že znášame nejakú nespravodlivosť tak ako verný Jób, je dobré si pripomenúť, že Jehova za ňu nenesie zodpovednosť. Jehova nenávidí neprávosť; miluje spravodlivosť. (Žalm 33:5) Mali by sme uznať to, čo povedal Jóbov priateľ Elíhu: „Nech je to ďaleko od pravého Boha, aby konal zlo, a od Všemohúceho, aby si počínal protiprávne.“ (Jób 34:10) Jehova naše problémy nikdy nespôsobuje, naopak, od neho je „všetko dobré, čo dostaneme, a každý dokonalý dar“. (Jak. 1:13, 17)

18., 19. Prečo by sme o Jehovovi nikdy nemali pochybovať? Znázorni to.

18 Nikdy nepochybujme o Jehovovi. Boh je dokonalý a jeho myšlienky sú vyššie než naše. (Iz. 55:8, 9) Keď sme pokorní a skromní, uznáme, že nerozumieme všetkému. (Rim. 9:20) Málokedy poznáme o nejakej situácii všetky fakty. Nepochybne môžeme z vlastnej skúsenosti potvrdiť pravdivosť príslovia: „Spravodlivým sa zdá ten, kto prvý začína svoj spor, kým nepríde jeho blížny a neusvedčí ho.“ (Prísl. 18:17, Katolícky preklad)

19 Predstavme si, že náš dôveryhodný priateľ robí niečo, čomu spočiatku celkom nerozumieme alebo čo sa vymyká bežnému postupu. Obviníme ho hneď  z toho, že robí niečo zlé? Alebo sa prikloníme k vysvetleniu, ktoré hovorí v jeho prospech, najmä ak ho poznáme už veľa rokov? Ak sme takí láskaví k našim priateľom, ktorí sú nedokonalí, o čo viac by sme mali dôverovať nášmu nebeskému Otcovi, ktorého cesty a myšlienky sú oveľa vyššie ako naše!

20., 21. Prečo je dôležité pripisovať vinu skutočnému vinníkovi?

20 Pripisujme vinu skutočnému vinníkovi. Prečo by sme sa mali o to snažiť? Lebo za niektoré problémy si môžeme sami. Keď je to tak, mali by sme to uznať. (Gal. 6:7) Nesnažme sa zo svojich problémov obviňovať Jehovu. Prečo by to bolo nerozumné? Zamyslime sa nad týmto príkladom: Auto je vyrobené tak, že dokáže vyvinúť vysokú rýchlosť. Predstavme si, že vodič vojde do ostrej zákruty veľkou rýchlosťou a havaruje. Bolo by správne obviniť za haváriu výrobcu vozidla? Samozrejme, že nie! Jehova nás vytvoril so slobodnou vôľou. Poskytol nám však rady, ako robiť múdre rozhodnutia. Teda prečo by sme mali za svoje chyby obviňovať svojho Stvoriteľa?

21 Pochopiteľne, nie všetky problémy si spôsobujeme vlastnými chybami a nesprávnym konaním. Niektoré veci sa stávajú preto, lebo nás postihuje „čas a nepredvídaná udalosť“. (Kaz. 9:11) No nikdy nestrácajme zo zreteľa, že hlavnú zodpovednosť za zlo nesie v konečnom dôsledku Satan Diabol. (1. Jána 5:19; Zjav. 12:9) On je nepriateľ, nie Jehova! (1. Petra 5:8)

VEĽMI SI CEŇ SVOJ VZÁCNY VZŤAH K JEHOVOVI

Jozuu a Káleba Jehova požehnal, lebo mu dôverovali (Pozri 22. odsek.)

22., 23. Čo by sme mali robiť, keď nás skľučujú nejaké problémy?

22 Keď prežívaš nejaké útrapy alebo problémy, spomeň si na Jozuu a Káleba. Na rozdiel od ostatných desiatich vyzvedačov priniesli títo verní muži o Zasľúbenej krajine dobrú správu. (4. Mojž. 14:6–9) Prejavili vieru v Jehovu. No napriek tomu museli s ostatnými Izraelitmi 40 rokov putovať po pustatine. Považovali to za nespravodlivosť a začali sa sťažovať, prípadne zatrpkli? Nie, dôverovali Jehovovi. Požehnal ich za to? Určite! Zatiaľ čo celá generácia neverných Izraelitov zomrela na pustatine, obaja títo muži vstúpili do Zasľúbenej krajiny. (4. Mojž. 14:30) Podobne aj nás Jehova požehná, ak v konaní jeho vôle neochabneme. (Gal. 6:9; Hebr. 6:10)

23 Čo by si mal robiť, keď ťa skľučujú nejaké problémy, nedokonalosť iných alebo tvoja vlastná? Premýšľaj o úžasných Jehovových vlastnostiach. Predstavuj si tie nádherné veci, ktoré ti Jehova sľubuje. Zamysli sa nad otázkou: ‚Kde by som bol bez Jehovu?‘ Udržiavaj si k nemu blízky vzťah a nikdy sa naňho vo svojom srdci nerozhnevaj!