Kto boli „synovia pravého Boha“ spomínaní v 1. Mojžišovej 6:2, 4, ktorí žili pred potopou?

Dôkazy svedčia o tom, že tento výraz sa vzťahuje na duchovných Božích synov. Ale aké sú to dôkazy?

Prvý z uvedených dvoch veršov znie: „Synovia pravého Boha [si] všímali ľudské dcéry, že sú vzhľadné; a brali si za manželky všetky, ktoré si vyvolili.“ (1. Mojž. 6:2)

V Hebrejských Písmach sa výrazy „synovia pravého Boha“ a „Boží synovia“ vyskytujú v 1. Mojžišovej 6:2, 4; Jóbovi 1:6; 2:1; 38:7 a Žalme 89:6. Čo sa z týchto textov dozvedáme o tom, kto sú títo „Boží synovia“?

„Synovia pravého Boha“, o ktorých čítame v Jóbovi 1:6, boli zjavne duchovní tvorovia zhromaždení v Božej prítomnosti. Bol medzi nimi aj Satan, ktorý sa vrátil z „potulky po zemi“. (Jób 1:7; 2:1, 2) O „Božích synoch“ čítame aj v Jóbovi 38:4–7, kde sa píše o tom, ako „začali volať na chválu“, keď Boh ‚zapustil podstavce zeme‘. Museli to byť anjelskí synovia, pretože ľudia v tom čase ešte neboli stvorení. „Boží synovia“ spomínaní v Žalme 89:6 sú jednoznačne nebeskí tvorovia v Božej blízkosti, a nie ľudia.

Kto sú teda „synovia pravého Boha“, o ktorých hovorí 1. Mojžišova 6:2, 4? V súlade s predchádzajúcimi biblickými dôkazmi je logické dospieť k záveru, že sú to duchovní tvorovia, ktorí prišli na zem.

Pre niektorých je ťažké prijať myšlienku, že anjeli by sa mohli zaujímať o intímne styky. Ježišove slová v Matúšovi 22:30 ukazujú, že v nebesiach neexistuje manželstvo ani intímne styky. Anjeli sa však občas zhmotňovali do ľudských tiel a dokonca s ľuďmi jedli a pili. (1. Mojž. 18:1–8; 19:1–3) Preto je rozumné prísť k záveru, že v takejto zhmotnenej podobe mohli mať aj sexuálny pomer so ženami.

Existujú biblické dôvody, prečo môžeme veriť, že niektorí anjeli takýto pomer mali. Učeník Júda porovnáva hriech sodomských mužov, ktorí išli za neprirodzeným používaním tela, s hriechom „anjelov, ktorí si nezachovali svoje pôvodné postavenie, ale opustili svoje správne bydlisko“. (Júda 6, 7) Títo anjeli a obyvatelia Sodomy mali spoločné to, že „až do krajnosti smilnili, podobne ako tí predošlí, a išli za neprirodzeným používaním tela“. V podobnom duchu sa v 1. Petra 3:19, 20 hovorí o neposlušných anjeloch v spojitosti s ‚Noachovými dňami‘. (2. Petra 2:4, 5) Konanie neposlušných anjelov v Noachových dňoch sa preto dá porovnať s hriešnym konaním obyvateľov Sodomy a Gomory.

Záver, ku ktorému sme dospeli, dáva zmysel len vtedy, keď uznáme, že „synovia pravého Boha“ spomínaní v 1. Mojžišovej 6:2, 4 boli anjeli, ktorí sa zhmotnili a dopúšťali sa nemravných skutkov so ženami.

 Biblia hovorí, že Ježiš „zvestoval duchom vo väzení“. (1. Petra 3:19) Čo to znamená?

Apoštol Peter odhaľuje totožnosť týchto duchov, keď píše, že „boli kedysi neposlušní, keď Božia trpezlivosť čakala v Noachových dňoch“. (1. Petra 3:20) Je zrejmé, že Peter hovorí o duchovných bytostiach, ktoré sa pripojili k Satanovej vzbure. Júda o nich píše, že „si nezachovali svoje pôvodné postavenie, ale opustili svoje správne bydlisko“, a hovorí, že Boh ich „uchoval s večnými putami v hustej tme pre súd veľkého dňa“. (Júda 6)

Ako sa v Noachových dňoch prejavila neposlušnosť týchto duchovných tvorov? Pred potopou sa títo zlí duchovia zhmotňovali do ľudských tiel, a tak robili niečo, čo im Boh neprikázal. (1. Mojž. 6:2, 4) Okrem toho mali sexuálne styky so ženami, čím sa dopúšťali zvrátenosti. Boh nevytvoril duchovné bytosti s tým cieľom, aby mali intímne styky so ženami. (1. Mojž. 5:2) Títo zlí, neposlušní anjeli budú v čase, ktorý určil Boh, zničení. Júda píše, že nateraz sa nachádzajú „v hustej tme“, čo je akési duchovné väzenie.

Kedy a ako zvestoval Ježiš týmto „duchom vo väzení“? Peter píše, že sa to odohralo, keď bol Ježiš „oživený v duchu“. (1. Petra 3:18, 19) Všimnime si tiež, že podľa Petrových slov Ježiš „zvestoval“. Použitie minulého času naznačuje, že sa to udialo ešte pred napísaním Petrovho prvého listu. Teda podľa všetkého Ježiš po svojom vzkriesení oznámil zlým duchom, že si zaslúžia spravodlivé potrestanie. Posolstvo, ktoré im zvestoval, pre nich neobsahovalo žiadnu nádej. Bolo to posolstvo súdu. (Jon. 1:1, 2) Ježiš mal podklad na to, aby oznámil zlým duchom takéto vyhlásenie súdu, pretože prejavil vieru a vernosť až do smrti a bol vzkriesený, čím sa zároveň dokázalo, že Diabol nad ním naozaj nemal moc. (Ján 14:30; 16:8–11)

V budúcnosti Ježiš zviaže Satana i zlých anjelov a uvrhne ich do priepasti. (Luk. 8:30, 31; Zjav. 20:1–3) Títo neposlušní duchovia budú dovtedy v stave, ktorý možno označiť za hustú duchovnú tmu, a ich konečné zničenie je isté. (Zjav. 20:7–10)