Archeologické nálezy niekedy priamo alebo nepriamo potvrdia existenciu biblických postáv. Príkladom je nález, ktorý v roku 2011 zverejnili izraelskí vedci. Ide o 2 000 rokov staré osárium — ozdobnú kamennú schránku, do ktorej sa uložili kosti zosnulej osoby, keď sa jej telo rozložilo.

Na tomto osáriu je nápis: „Mirjam, dcéra Ješuu syna Kaifáša, kňaza Maazjaha z Bet Imri.“ Židovský veľkňaz, ktorý sa podieľal na odsúdení a poprave Ježiša, bol Kaifáš. (Ján 11:48–50) Historik Josephus Flavius o ňom hovorí ako o „Jozefovi, ktorý bol nazývaný Kaifáš“. Toto osárium zjavne patrilo niektorému z jeho príbuzných. Na inom osáriu, ktoré sa našlo predtým a údajne patrilo samotnému veľkňazovi, bol Jozef nazvaný Jehosef bar Kaifa, čiže Jozef, syn Kaifáša, * z čoho vyplýva, že Mirjam mohla byť Kaifášovou príbuznou.

Podľa informácií, ktoré poskytol Israel Antiquities Authority (IAA), Mirjamino osárium bolo skonfiškované zlodejom, ktorí vykradli jednu starovekú hrobku. Analýzou tohto osária a nápisu na ňom bola potvrdená jeho pravosť.

Z tohto osária sa dozvedáme aj niečo nové. Zmieňuje sa o „Maazjahovi“, poslednom z 24 kňazských oddelení, ktoré sa striedali v službe v jeruzalemskom chráme. (1. Par. 24:18) Nápis na tomto osáriu odhaľuje, že „Kaifášova rodina patrila k Maazjahovmu oddeleniu,“ ako uvádza IAA.

Nápis sa tiež zmieňuje o Bet Imrim. Existujú dve možné vysvetlenia tejto časti nápisu. „Prvá možnosť je, že Bet Imri je meno kňazskej rodiny — synov Immera (Ezdr. 2:36, 37; Neh. 7:39–42), ktorých potomkovia patrili do Maazjahovho oddelenia,“ uvádza IAA. „Druhá možnosť je, [že Bet Imri] je miesto, odkiaľ pochádza zosnulá alebo jej celá rodina.“ Nech už je to akokoľvek, Mirjamino osárium je dôkazom toho, že Biblia hovorí o ľuďoch a rodinách, ktoré skutočne existovali.

^ 3. ods. Viac informácií o Kaifášovom osáriu nájdeš v článku s názvom „Veľkňaz, ktorý odsúdil Ježiša“ v Strážnej veži z 15. januára 2006 na stranách 10 – 13.